V priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa vo štvrtok 13. novembra uskutočnilo slávnostne uvedenie zborníka Medzi imagináciou a exaktnosťou / Između imaginacije i egzaktnosti, ktorý na počesť osemdesiatin prof. Dr. Michala Harpáňa (1944) pripravilo a vydalo Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade.
O zborníku a diele profesora Harpáňa na večierku hovorili prof. Dr. Marína Šimáková Speváková, editorka vydania, prof. Dr. Adam Svetlík a prof. Dr. Zuzana Čížiková.
Zborník zachytáva bohatú literárnovednú, pedagogickú a prekladateľskú činnosť profesora Harpáňa a jeho nemerateľný prínos do vedy a vzdelávania. Do zborníka prispeli poprední literárni vedci a vysokoškolskí pedagógovia z Nového Sadu, Belehradu, Bratislavy, Nitry, Banskej Bystrice, Košíc a Segedína. Príspevky sú rozdelené do tematických celkov podľa ich typologických vlastností a príslušnosti k literárnovedným disciplínam. Zborník otvára Selektívna bibliografia prof. Dr. Michala Harpáňa, ktorú vypracovala Nataša Belić z Filozofickej fakulty UNS, nasledujú tematické celky Typologické mapy, Súradnice teórie literatúry, Biliterárnosť, kontext, preklad, Od interpretácie k sémantike. Zborník uzatvára kapitola mapujúca ocenenia Michala Harpáňa.
Michal Harpáň od roku 1969 pôsobil ako asistent, neskôr docent, profesor a vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry, zároveň prednášal slovenskú literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity v Belehrade a teóriu literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne a na Pedagogickej fakulte v Sombore na slovenskom oddelení v Báčskom Petrovci. Od roku 2005 do roku 2011 pôsobil aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, najprv na Katedre slovakistiky Filologickej fakulty a po zlúčení katedier na Katedre slovenského jazyka a literatúry, Oddelení prekladateľstva a tlmočníctva Fakulty humanitných vied. V rokoch 1974 – 1981 bol šéfredaktorom časopisu Nový život. Hlavným vedecko-pedagogickým zameraním profesora Michala Harpáňa sú teória a dejiny literatúry a literárna komparatistika. Je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov modernej literárnej vedy, ktorý poukázal na hodnoty slovenskej dolnozemskej literatúry. Ako literárny kritik ovplyvňoval jej vývoj a afirmoval nástup novej literárnej generácie. Do srbčiny prekladá slovenskú prózu a literárnu vedu.
Text: Ladislav Čáni, foto: Danica Vŕbová

