V Starej Pazove sa 29. októbra začala prehliadka ochotníckej divadelnej tvorby 52. Divadelný vavrín.
Jedno zo siedmych celomenšinových podujatí – prehliadka ochotníckej divadelnej tvorby zdvihol oponu na pazovských doskách a Divadelný vavrín otvorila Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Vyjadrujúc obdiv, že sa pol storočia organizuje tento festival na vysokej úrovni povedala: „Ochotnícke divadlo má v divadelníctve osobitné postavenie a na rozdiel od profesionálnych divadiel jeho záujmom je spájať rovnako zmýšľajúcu komunitu ľudí rôznych profesii, rôznych generácii a stvárňovať svoje prežívanie a vnímanie sveta a prezentovať ho okruhu divákov. Ochotnícke divadlo má ešte jednu osobitnú funkciu a tou je vytvárať priestory pre pestovanie materinského jazyka, čo je veľmi vzácne a čo drží našu národnú identitu. Najpodstatnejším aspektom ochotníckeho divadla je to, že ho ľudia robia z lásky. Prvým predpokladom sú pozitívne vzťahy medzi ľuďmi, ako niečo čo sa dá spoločne vytvoriť a ponúknuť divákovi. Verím a prajem nám všetkým, aby nasledovné dni boli presiaknuté práve týmto posolstvom.“V otváracom programe sa prihovoril aj Alexander Bako, podpredseda spolku hrdinu Janka Čmelíka, ktorý je jeden z organizátorov. On vyjadril radosť, že bolo dosť divákov v hľadisku a poďakoval všetkým, ktorí finančne a organizačne podporujú prehliadku. Okrem spolku organizátormi sú aj Obec Stará Pazova, NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a finančne ho podporuje aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.O našich festivaloch, ktoré sú vrcholnými prehliadkami, ktoré majú za cieľ prezentovať to najlepšie, čo sa vyprodukuje počas roka hovoril Vladimír Francisty, riaditeľ Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý okrem iného povedal: „Divadelný vavrín plní svoje poslanie už viac ako pol storočia a to svedčí o jeho vitalite a význame pre zachovanie kultúrnej národnej identity. Naši divadelní nadšenci každoročne investujú hodiny úsilia pre zachovanie tohto kultúrneho fenoménu. Vyžaduje si to od nás nielen divadelná tradícia, ktorá prispela k zachovaniu našej svojbytnosti ale i skutočnosť, že Slovenské divadlo dokázalo prekročiť rámec našej menšinovej kultúry na javiskách doma i vo svete. O vyspelosti našich divadelných súborov svedčí aj takmer každoročná účasť na Scénickej žatve v Martine, najstaršom festivale neprofesionálneho divadla v Európe. Polstoročia divadelnej prehliadky svedčí, že divadlo je nadčasové, že mýtus o divadle a jeho emotívny korpus neprestáva fascinovať. Je veľkou poctou a ľudsky krásne venovať sa takejto šľachetnej veci, ktorá je prepojením až niekoľkých druhov umenia.“V umeleckej časti otváracieho ceremoniálu vystúpila aj pianistka Svetlana Tirmenštajnová, rodáčka zo Sibíri, ktorá tri desaťročia žije a pracuje v Srbsku. Po slávnostnom otvorení Divadelného vavrína a na potešenie milovníkov divadla vystúpili členovia Slovenského vojvodinského divadla s hosťujúcim predstavením Testosterón autora Andrzeja Saramonowicza a v réžii Radoja Čupića. Tohtoročná produkcia prináša šesť divadelných predstavení, ochotníkov z Kovačice, Hložian, Kulpína, Erdevíka, Nového Sadu a Kysáča. Súťažná časť je zorganizovaná inak než to bolo predošlé roky, totiž koná sa v dvoch dňoch 30. októbra a 4. novembra. V sobotu 29. októbra sa Divadelný vavrín slávnostne začal a 5. novembra bude slávnostné udelenie cien najúspešnejším. Divadelnú produkciu sleduje odborná porota v zložení: Mgr. art. Miroslav Benka, významný umelec, Ján Privizer, režisér z Kysáča a Alexander Bako, režisér zo Starej Pazovy. Všetky inscenácie sleduje aj porota obecenstva, ktorá na záver tiež vyhlási najlepšieho herca z každého predstavenia, čo je tiež novinkou na prehliadke.V nedeľu 30. októbra boli na programe prehliadky slovenskej divadelnej tvorby až štyri predstavenia, ktoré zahrali ochotníci z Kovačice a Pivnice, Hložian, Kulpína a Erdevíka.Nedeľný sviatok divadla otvorili mladí ochotníci Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice a OD Janka Čemana z Pivnice spoločnou inscenáciou na malej scéne Ľud-milá v réžii Silvie Svákusovej, ktorá sa postarala aj o scénografiu, kostýmy a s kolektívom aj o dramaturgiu. Toto predstavenie vzniklo na text autorky Edity Ďurčovej Ja, statočná Ľudka, alebo dcéra Ľudu počas divadelnej dielne na seminári Píšeš, píšem. Podľa slov režisérky predstavenie vzniklo neštandardne za veľmi krátky čas, za jeden týždeň počas trvania seminára, čo je veľmi zložité a náročné. Predloha sa zaoberá historickou cestou Ľudmily Hurbanovej zo Starej Pazovy, spisovateľkou, dramatičkou a iniciátorkou ženského emancipačného hnutia. Režisérka predstavenia podotkla, že Ľudmila Hurbanová bola významnou osobnosťou, ktorá začala rozmýšľať inak a zasadzovala sa o zrovnoprávnenie mužov a žien a chcela dokázať, že ženy sú rovnako múdre, šikovné ako chlapi. Zároveň vyzdvihla, že téma emancipácie žien je veľmi súčasná, ktorá oslovila všetkých mladých ľudí, ktorí sa podieľali na realizácii predstavenia. Žiaľ, v súčasnej dobe je Ľudmíl veľmi málo. „V súbore sú mladí ľudia, ale skúsení herci, a preto nebolo ťažko zladiť sa“, povedala herečka Una Brtková, ktorá zahrala Ľudmilu. Ona poznamenala, že ich cieľom bolo spojiť minulosť so súčasnosťou, téma sa ich dotkla, lebo aj dnes sú krajiny, v ktorých ženy nie sú rovnoprávne s mužmi. Poznamenala, že sa im s režisérkou veľmi dobre spolupracovalo.Druhé súťažné predstavenie predviedla divadelná sekcia Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian. Predstavenie Čiara, na text Ljiljany Lašićovej na motívy hry Dom s oknom (Kuća sa prozorom) režírovala Jaňa Urbančeková Fejzulahi, ktorá mala na starosti aj výber hudby. Na dramaturgii, úprave textu, návrhu scénografie a výberu kostýmov sa podieľal celý kolektív. Po dlhej prestávke ochotníci z Hložian vzmohli sily, zoskupili sa a rozhodli pripraviť divadelné predstavenie. Ako povedala režisérka, ťažko sa im pracovalo, lebo dva roky vládlo ochorenie COVID-19, čo ich, našťastie, neznechutilo v práci. Od marca doteraz predstavenie hrali šesť či sedem krát a zúčastnili sa aj festivalov v Pivnici a Kysáči a čoskoro plánujú tretí krát zahrať aj v Hložanoch, lebo je o predstavenie záujem. A na otázku prečo práve tento text režisérka odpovedá stručne: „Lebo je text univerzálny, spomína všetky naše šťastia a nešťastia, problémy v štáte, ale aj v rodine, problémy so zamestnaním, narkomániou či koronavírusom, skrátka, všetky naše starosti. A tá čiara je v nás a prekročíme ju nielen keď zomrieme, ale aj keď vyriešime nejaký problém, keď niečo zakončíme a ideme ďalej, tak aj tá čiara je univerzálna.“ Toto predstavenie je tretie, ktoré režijne podpisuje Jaňa Urbančeková Fejzulahi a ktoré doteraz vlastne ešte ani nevidela, lebo je stále na scéne, teda hrá aj postavu starej mamy. „Bola to ťažká a náročná práca.“ uznala na záver režisérka a herečka.Skúsený herecký kolektív divadelného súboru Kultúrno umeleckého strediska Zvolen z Kulpína na tohtoročný Divadelný vavrín priniesol inscenáciu Skúsené, neskúsené a tie iné, na text Jean Anouilh a na motívy hry Ženský orchester. Réžiu, scénografiu, kostýmy a výber hudby podpisuje Marína Dýrová, ktorá sa s hereckým kolektívom postarala aj o dramaturgiu a úpravu textu. V pôvodnej hre sú tieto dámske postavy členky orchestra, ale v kulpínskej sú to herečky, ktoré čakajú na začiatok predstavenia a stvárňujú ženy so všetkými problémami, ktoré nosia so sebou každodenne. Sú silné, ale i zraniteľné, no vždy pripravené bojovať o svoju pravdu. V kruhu týchto žien je jeden muž, kvôli ktorému môžeme sledovať ženské poznámky a myšlienky o mužoch. Viera Dorčová Babiaková svoju postavu Suzanne zaraďuje do tých iných, lebo je to alkoholička. Prezradila, že tentokrát chceli urobiť niečo iné ako doteraz. Namiesto obvyklých komédií, teraz zahrali drámu absurdu. Kulpínski ochotníci predstavenie doteraz zahrali štyrikrát, – v Kulpíne a na festivaloch v Pivnici a v Kysáči.O tom, čo sa môže stať, keď známe osobnosti z minulosti, akými sú Adolf Hitler, Benito Mussolini, Josif Visarionovič Stalin, Lucretia Borgia, ožijú v budúcnosti, zamyslel sa Jano Hrubík, autor predlohy Tsunami. Predstavenie na tento text pripravili členovia divadelnej sekcie Slovenského kultúrno osvetového spolku Erdevík. O réžiu, scénografiu, výber hudby a kostýmy sa postaral Vladimír Šerfézy. „Po takmer pätnásťročnej prestávke v erdevíckom spolku sa zoskupila hŕstka mladých ľudí, ktorí chceli hrať divadlo a pozvali ma aby som im v tom pomohol.“ hovorí režisér. Veľmi ho to potešilo, lebo ho divadlo ako dlhoročného herca a režiséra ešte stále láka. „Roboty bolo dosť, lebo v súbore sú iba dve skúsené herečky a až osem debutantov,“ poznamenal režisér a dodal, že sú výsledkom spokojný nielen on, ale aj herci. Radosť je o to väčšia, lebo žijú v prostredí, v ktorom je čoraz menej Slovákov, ale sa snažia zachovať materinský jazyk a spisovnú slovenčinu. Predstavenie doteraz hrali v Erdevíku a zúčastnili sa aj festivalov v Pivnici a v Kysáči.
Text a fotografie: Anna Simonovićová