Zvyk z Mende zaradený do kultúrneho dedičstva UNESCO

13. októbra 2011
Turíčna výzdoba evanjelického kostola v Mende sa dostala medzi nové prvky duchovného kultúrneho dedičstva.

Zvyk pripisujú Slovákom evanjelického vierovyznania, ktorí založili túto osadu v blízkosti hlavného mesta v 18. storočí. Mende a Peterku (Péteri) osídlilo 15 slovenských rodín z Trenčianskej stolice.

Veriaci z Mende sa pripravujú na výzdobu kostola podľa zaužívanej choreografie. Deň - dva pred Turícami sa vyberú chlapi na breh rieky narezať topoľové vetvy. Odrežú konáre hrubé ako ruka a vysoké aspoň dva metre. Tie potom zanesú do kostola a ozdobia ich výšivkami. Každá výšivka (ručník, obrus, stužka a pod.) má svoje miesto. Vyhradené sú tri rady, každý je rovnako ozdobený, ale v inej farbe. Podľa prerozprávania miestnych veriacich je to zvyk, ktorý si ich predkovia priniesli so sebou z územia súčasného Slovenska, avšak natrvalo sa nezachoval ani tam. Mimochodom, tento zvyk udržiavajú aj slovenskí evanjelickí veriaci vo Veľkej Tarči.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (Convention on the Protection and Promotion of the Diversity of Cultural Expressions) bol prijatý 20. októbra 2005 v Paríži na 33. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO. Cieľom dohovoru je posilniť na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni mechanizmy, vytvárajúce podmienky na uvedomenie si významu, ktorý prináša ľudstvu rozmanitosť jeho kultúr a v rámci nich konkrétnych kultúrnych prejavov. Ustanovenia dohovoru majú zabezpečiť, na princípoch definovaných v jeho čl. 2, rozvoj interakcie medzi rozmanitými kultúrami, uznanie osobitného charakteru kultúrnych aktivít, tovarov a služieb a slobodnú tvorbu, rozvoj, šírenie kultúrnych prejavov ako i produkciu v rámci kultúrneho priemyslu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na zozname svetového nehmotného dedičstva UNESCO z Maďarska sa nachádza v súčasnosti 11 položiek, z toho tri pridali v tomto roku. Tieto sú okrem turíčnej výzdoby kostola v Mende aj fašiangové zvyky v Mohe (Fejérska župa) a hostenie rodín a priateľov v Bólyi (Baranská župa) na Veľkonočný pondelok. Pridanie zvyku na zoznam je možné na formulári a neznamená finančné, iba morálne uznanie. Na zozname svetového nehmotného dedičstva UNESCO je okrem iného aj zvyk odohnania zimy bursovníkmi v Moháči.

 

(ef)

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V Dobanovciach si v tomto roku pripomínajú 160. výročie príchodu Slovákov do tejto osady a 130 rokov od založenia fílie.
Medzi spoločné dolnozemské projekty na rok 2021 v dohode signatárov zo Srbska, Rumunska a Maďarska bola zahrnutá aj výstava 25 ročníkov Festivalu vážnej hudby Jarné nôty.
V utorok 5. októbra 2021 zomrel popredný padinský insitný maliar Martin Pap.
Vo štvrtok 30. septembra sa v galérii ÚKVS uskutočnila vernisáž výstavy umeleckých fotografií nášho popredného fotografa Michala Madackého.
Slováci v Starej Pazove si pripomenuli 250. výročie od príchodu prvých slovenských rodín do tejto osady. Slávnostný program pri tejto príležitosti sa uskutočnil v sobotu 2. októbra v divadelnej sieni.
Združenie pazovských žien si v tomto roku pripomína sté výročie založenia. Oslava sa uskutočnila v sobotu 2. októbra v Klube VHV tamojšieho SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka.
Dňa 29. sepmtembra 2021 zomrela naša významná kovačická insitná maliarka Alžbeta Čížiková.
Vyšla nová publikácia v edícii Doktorské dizertácie
Prestížnu regionálnu cenu získali Dagmar Máriu ANOCA z Rumunska, Mária Katarína Hrkľová zo Slovenskej republiky a Slovenskému kultúrnemu centru Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu.
Výstava grafík a koláží akademickej grafičky Daniely Markovej v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov.