Snové záhrady Jána Agarského

11. mája 2022
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa v stredu 11. mája uskutočnila vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Jána Agarského.

Výstavou Snové záhrady akademického maliara Jána Agarského zo Starej Pazovy Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov nadviazal na podobné aktivity, ktorými našej kultúrnej verejnosti kontinuálne predstavuje súčasné výtvarné umenie vojvodinských Slovákov. Jednou zo zásad ústavu je predstavovať predovšetkým to najreprezentatívnejšie z našej kultúrnej ponuky a dielo Jána Agarského toto kritérium dnes jednoznačne spĺňa. Ústav túto výstavu usporiadal pri príležitosti autorovho životného jubilea, ktorý sa totiž v tomto roku dožije svojej šesťdesiatky.

 

O diele Jána Agarského na vernisáži hovoril náš popredný kritik Vladimír Valentík a v hudobnej časti programu vystúpil Marek Stupavský, jeden z našich najtalentovanejších mladých hudobníkov, v súčasnosti študent postgraduálneho štúdia na Akadémii umenia v Novom Sade, ktorý si pre túto príležitosť pripravil dve nokturná francúzskeho skladateľa Erika Satieho.

Ján Agarský je na našej výtvarnej scéne prítomný už štyri desaťročia, nakoľko svoje práce prvýkrát vystavoval v Starej Pazove v roku 1982. Narodil sa 30. novembra 1962 v Starej Pazove. Základnú školu skončil v rodisku a Strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa zakončil v Novom Sade. Školenie pokračoval na Vyššej pedagogickej škole v Belehrade a potom i na Akadémii umenia v Novom Sade, kde vyštudoval maliarstvo u profesora Jovana Rakidžića. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave istý čas navštevoval doplnkové štúdium maľby u profesora Jána Bergera. Členom je Združenia výtvarných umelcov Srbska, Spoločnosti voľných výtvarných umelcov v Bratislave, Umeleckej besedy Slovenska a Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Svoje práce vystavoval na osemnástich samostatných a početných skupinových výstavách doma a v zahraničí. Získal viaceré ocenenia: Cenu Galérie NOVA na salóne Sriem v Sriemskej Mitrovici, Cenu Galérie Lazar Vozarević v Sriemskej Mitrovici, Výkupnú cena NRSNM na 9. Bienále v Báčskom Petrovci, Cenu Karola Miloslava Lehotského na 14. Bienále v Báčskom Petrovci, Plaketu najúspešnejší výtvarný umelec na umeleckej kolónii Borkovac v Rume.

 

Ján Agársky na výstave Snové záhrady vystavuje 30 obrazov realizovaných technikou akryl na plátne a autor sa na nich venuje problémom výtvarného spracovanie krajiny. V aktuálnej tvorbe Jána Agarského sa stretávajú niektoré skúsenosti postimpresionizmu, expresionizmu a fovizmu s estetikou súčasného umenia a senzibilitou dnešnej doby. Platí to predovšetkým pre koloristické vyjadrenie námetov, ktoré odstupuje od veristického maľovania prírody. Agarského kolorit je preexponovaný a vo funkcii vyjadrenia estetických hodnôt obrazu, ktoré zároveň na pozorovateľovi zanechávajú silný emocionálny dojem. Krajinomaľby Jána Agarského nie sú reálne zábery prírody, sú to metafory snovej krajiny, akéhosi strateného raja.

 

Je zaujímavé, že sa Ján Agarský k motívu krajinky, ktorý dominuje v jeho súčasnej produkcii, dopracoval dosť neobvyklým a netradičným spôsobom. Zaužívaným názorom v dejinách umenia je totiž ten, že abstraktné umenie je výsledkom postupnej estetickej a kompozičnej redukcie a štylizácie znázorňovaného predmetného sveta, ako to bolo napr. u jedného z priekopníkov abstraktného umenia Wassilya Kandinského. Avšak Ján Agarský sa k svojim krajinomaľbám dopracoval z abstrakcie, ktorej sa predtým dlhodobo venoval. Jeho abstraktné obrazy, ktoré síce obsahovali istú mieru asociatívnosti, až po autorovom rozhodnutí konkretizovať niektoré detaily obrazu, nadobudli jednoznačný charakter krajinomalieb.  

Takýto, v istom zmysle, retrográdny postup je však úplne v súlade s moderným chápaním umeleckého diela, aký nastolili postmoderna, prípadne aj niektoré iné súdobé estetické koncepcie. Autor vlastne takýmto spôsobom uzatvára kruh sukcesívnej dekonštrukcia a opätovnej konštrukcie obrazu. Predmetný svet je najprv transformovaný na základné výrazové a estetické prostriedky výtvarného jazyka, z ktorých autor následne, v novom synchrónnom a diachrónnom kontexte, opätovne vytvára obrazy znovuobjavenej krajiny a ponúka ich ako východisko a útočisko pre našu, v mnohom, problémovú existenciu, ktorá prejavuje čoraz viac znakov odcudzenosti od úchvatného sveta prírody.

Výstava bude pre verejnosť otvorená do 27. mája 2022.

Text: Ladislav Čáni, Foto: Danica Vŕbová a Ján Agarský

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku v dňoch 19. až 22. mája 2022 prebiehala medzinárodná konferencia.
V stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odznel koncert vážnej hudby, na ktorom sa predstavili mladí hudobníci zo Starej Pazovy a Nového Sadu.
27. Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice sa konal počas dvoch víkendov od 1. do 10. apríla.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 7. apríla bola otvorená výstava majstra insitného umenia Pavla Hajka z Kovačice pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí.
Cenu Disrupt v kategórii kultúry a umenia získala Nadácia Miry Brtkovej za výstavu Mira Brtková / Reflexie, ktorú vlani na jar zorganizovali v Mestskom múzeu v Belehrade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si Vás dovoľuje pozvať na vernisáž obrazov insitného maliara Pavla Hajka pri príležitosti sedemdesiatín autora.
Vo štvrtok 03. marca 2022 sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade uskutočnila prezentácia aktuálnych knižných vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov patrilo predovšetkým krásnemu slovu a knihám.
Ochotníci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania plakety Svetlo za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.