V stredu 15. júna bola v ÚKVS otvorená výstava prác malého formátu umelcov Slovákov v Srbsku KORENE 8.

Tohtoročná výstava diel malého formátu Korene, na ktorej sa zúčastňujú slovenskí výtvarníci žijúci v Srbsku, sa koná už po ôsmykrát. Dosiahnutá kontinuita konania tohto skromného a nenápadného podujatia je najlepším dôkazom toho, že jeho iniciátor, staropazovský maliar Jan Agarský, mal pri zakladaní Koreňov pravdu. Ukázalo sa, že sa týchto výstav malých formátov zúčastňujú početní umelci všetkých generácií, ktorí tak z roka na rok prezentujú svoje najnovšie práce. Výstavy Korene tak poskytujú horlivému publiku pohľad na nové diela z ich ateliérov. Zároveň sú tieto ráce skutočne cenné pre kritikov, ktorí posudzujú primeranosť súčasných umeleckých diel v súčasnom svete, rovnako ako katalógy diel a iná dokumentácia z týchto výstav budú cenné pri písaní niektorých budúcich dejín umenia vojvodinských Slovákov, ale aj nášho celkového umenia.

Ako teda reagujú dnešní umelci na impulzy súčasného sveta, v ktorom žijeme?

Naša dnešná umelecká scéna je rozmanitá, roztrúsená, súhrnne neuchopiteľná. Čo predpokladá pluralitnú atmosféru, tematickú a realizačnú a poetickú rôznorodosť, otvorenosť vo filozofovaní a chápaní umenia ako spoločenskej praxe a umelca ako relevantného spoločenského subjektu. Nie bezdôvodne, pretože dvaja veľkí filozofi 20. storočia – Erich Fromm a Herbert Marcuse – kedysi varovali pred rafinovaným zotročením človeka a malverzáciami priemyselnej spoločnosti. Tieto malverzácie sa zintenzívnili s pokrokom moderných technológií a informatizácie. Dnes, vďaka globálnej medializácii, sa kontrola jednotlivca a spoločnosti stala explicitnou a konkrétnou: moderný kapitalizmus sleduje bezohľadné využívanie človeka a redukuje ho na zdroj slúžiaci na vytváranie zisku. Shoshana Zuboff otvorene hovorí o „sledovacej spoločnosti“, o spoločnosti, v ktorej sme všetci kontrolovaní, kde neexistuje ani zastieranie a skrývanie sa za masku demokracie. Priemyselný spôsob života odcudzuje človeka skutočnej prírode a mení ho na biologického otroka vo funkcii udržania kapitalistického ekonomickom-spotrebiteľského systému. Pre to všetko sa stráca individualita a zmysel človeka, človek je existenčne ohrozený, uzurpovaný, vystrašený, odcudzený.

A ohrozený človek potrebuje povzbudenie, potrebuje aspoň utopické projekty, ktoré ho opätovne priblížia k vlastnej normálnosti. V našej dobe je čoraz menej „kanálov“, ktoré ho vrátia do bývalej slobody. Umenie je jednou z tých ciest, pretože hádam jediné, čo v ňom je, sú myšlienky voľnej kreativity, estetické systémy a zásady etiky. Preto každá výstava, ktorá prezentuje diela umelcov, je dnes hodnotným pokusom o zachovanie – ľudskosti. Zachovať základné princípy tvorby a života, rešpektovať princípy všeobecnej dialektiky a jej zásady. Na svojej ceste umelec robí „malé opravy sveta“, robí malé kroky, aby dosiahol vznešené a humánne ciele. Presne takúto funkciu majú vystavené diela na tejto výstave Korene. Pretože umelci sa nám svojimi dielami snažia ponúknuť presvedčenie, že aspoň duchovne je možné prekonať všetky ťažkosti nášho každodenného života.

V maliarstve je v dnešnej dobe platný takmer každý štýlový pokus – či už ide o „klasické“ výjavy, modernistické poňatia, figuráciu alebo abstrakciu. Dôležité je vybudovať si osobný ľudsko-umelecký postoj a postaviť sa proti globálnej medializácii, ktorá znižuje úlohu a miesto človeka v modernom svete. Robí to skupina figuralistov a portrétistov: Miroslav Pavlovič a Miroslav Havrilov sú angažovaní, Andrea Merníková Šimonová je realisticky presvedčivá a Dragana Olujić a Jasna Opavská svojimi kresbami majú blízko ku klasickej figuratívnej kompozícii. Odklon od technologickej nadvlády a diskriminácie je evidentný v krajinomaľbách Márie Galátovej Ćirovićovej, Lasla Kolara, Svetlany Miháľovej, Suzany Sanković. Fotografie Michala Madackého (dážď) a počítačová recyklácia motívov Vesny Opavskej (opadané lístie) sú venované špecifickému „stavu“ krajiny. V čisto pikturálnom zmysle pôsobia presvedčivo zmenšené výjavy roviny Michala Ďurovku, svojsky štylizované krajinomaľby Ľubky Ergovej a geometrická štylizácia panoramatického motívu Štefice Radovanov. Abstraktne kolorované expresívne kresby Zvonimíra Pudelku sú očividne inšpirované prírodou a jej energiou, rovnako ako sú podobné impulzy badateľné vo vysoko kultivovaných grafikách Aleny Klátikovej. Výnimočným kvalitatívnym prínosom pre výstavu sú presvedčivé a vrstvené koláže Márie Gaškovej, ktorá sa vyznačuje angažovaným postojom k problematike životného prostredia, a Jána Agarského, ktorý dosiahol harmóniu formy, hmoty a redukovanej farebnosti. Aj tentoraz sa stretávame s dnes už ucelenou skupinou geometristov – Jozefom Klátikom, Rastislavom Škuľcom, Marjanom Karavlom a Danielou Markovou, ktorí nám ponúkajú estetiku a etiku racionáolneho chápania sveta v časoch globálnej krízy.

Na tohtoročnej výstave Korene bola ocenená séria drobných kresieb Zdenky Márie Madackej, ktorá vyplynula z jej dlhoročného a kontinuálneho záujmu o vzťah medzi vedou a umením, presnejšie o vzťah prírody a povahy umenia. Svojou jednoduchou a čistou ikonografiou vytvorila skutočne autentické kresby plné početných metaforických posolstiev.

Špeciálnu cenu porota udelila aj grafikovi a maliarovi Pavlovi Čánimu, v ktorého tvorbe malý formát nadobudol charakter silného a finálneho diela, ktorého význam je autentickou súčasťou celej jeho tvorby zaznamenanej v súčasnom umení Vojvodiny a Srbska.

Text: Sava Stepanov, fotografie: Ladislav Čáni