V Starej Pazove predstavili kapitálne dielo – monografiu  Tradičná piesňová kultúra Slovákov v Starej Pazove v Srbsku autorky  Mgr. art. Kristíny Lomenovej, PhD. Prezentácia sa uskutočnila najprv 28. júla na Hurbanovskej  fare  v Starej Pazove v organizácii Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru Stará Pazova a o deň neskôr aj v miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka v organizácii MOMS Stará Pazova a tohto spolku.

Monografiu v roku 2021vydal Ústav hudobnej vedy SAV. Je to prvá monografia tohto typu, ktorá je zameraná na piesňovú tradíciu jednej lokality z prostredia vojvodinských Slovákov. Autorka monografie je mladá vedecká pracovníčka tohto ústavu, Dr. Kristina Lomenová (1989), staropazovská rodáčka, ktorá po ukončení vzdelávania na Vysokej škole múzických umení a získania titulu a vedeckej hodnosti PhD. na toto pracovisko nastúpila v roku 2017 a venuje sa  vedecko-výskumnej práci v oblasti etnomuzikológie.

Táto publikácia patrí medi monografie analyticko-syntetického typu a po prvýkrát  predkladá komplexný obraz tradičnej piesňovej kultúry Slovákov v Starej Pazove, v ktorom sa prelínajú historické, etnografické, etnomuzikologické, hudobno-teoretické a kultúrno-antropologické aspekty. Monografia je pokusom, alebo len začiatkom, o systematické spracovanie piesňovej tradície jednej lokality. Pri jej písaní autorka čiastočne nadviazala na svoju dizertačnú prácu. Predpokladom vzniku tejto monografie bola viacnásobná práca v teréne. Dokumentované zvukové záznamy boli následne transkribované do notačnej podoby, vďaka ktorej bolo možné uskutočniť dôslednú etnomuzikologickú analýzu. Tá v značnej miere prispela k viacerým poznatkom v súvislosti s pazovskou ľudovou piesňou.  

Monografia sa zaoberá piesňovou tradíciou slovenského etnika jednej z lokalít na území dnešnej Vojvodiny – Starej Pazovy. Už pri prvom kontakte so slovenskou pazovskou ľudovou piesňou si nemožno nevšimnúť jej špecifickosť a osobitosť. Aj z tohto dôvodu o ňu v minulosti prejavili záujem viacerí odborníci a bádatelia, najmä zahraniční. Avšak značná časť ich práce spočívala v dokumentácii piesňového materiálu. Teoretická reflexia bola ešte začiatkom tohto storočia pomerne skromná. Autormi nepočetných, no významných štúdií zahraničných autorov sú Ladislav Leng a Svetozar Švehlák. Najväčší prínos na poli teoretickej reflexie pazovských piesní možno pripísať etnomuzikológovi z prostredia vojvodinských Slovákov Martinovi Kmeťovi, ktorý sa vo svojich viacerých štúdiách venoval vybraným okruhom skúmania pazovských piesní.

Koncepcia celej monografie bola vytvorená tak, aby čitateľa vtiahla do skúmanej problematiky, poznamenala autorka. Prvé dve kapitoly majú preto veľký význam najmä z hľadiska jej celkového kontextu. Poukazujú na historický kontext, príčiny a dôsledky, resp. samotný vznik slovenských enkláv v 17. storočí (Kapitola I). Autorka sa v nich podrobne venuje dejinám dokumentačnej činnosti a teoretickej reflexie ľudových piesní v Starej Pazove (Kapitola II), ktoré doposiaľ neboli podrobnejšie preskúmané. V nasledujúcej kapitole je priblížený opis vlastných terénnych výskumov autorky: kedy boli výskumy uskutočnené, aké boli ich ciele, kto sa na výskume podieľal (Kapitola III). Na základe poznatkov z terénnu mohol vzniknúť text o spevných príležitostiach, tých z minulosti, rovnako ako aj tých súčasných (Kapitola IV). Samotná hudobná charakteristika piesňového repertoáru predstavuje o niečo rozsiahlejšiu kapitolu, v ktorej sa autorka zamerala na existenciu a výskyt jednotlivých hudobnoštýlových vrstiev v piesňach zo Starej Pazovy (Kapitola V). Je výsledkom niekoľkoročnej analýzy, v rámci ktorej prišlo aj k prehodnoteniu niektorých názorov. Za významný príspevok tejto kapitoly možno považovať aj opis ozdobného spevu tejto lokality. Najrozsiahlejšia kapitola je venovaná opisu piesňových druhov a žánrov, s ktorými sa autorka v Starej Pazove počas výskumov stretla (Kapitola VI). Zároveň v nej hľadá odpovede na otázku, prečo sú jednotlivé žánre podstatne zastúpenejšie, zatiaľ čo iné úplne absentujú. Posledná kapitola je pokusom o zhodnotenie stavu piesňovej tradície v Starej Pazove, zároveň je pokusom o hľadanie odpovedí na viaceré otázky v súvislosti s jej špecifikami (Kapitola VII).

Druhá časť monografie predstavuje piesňovú zbierku slovenských ľudových piesní zo Starej Pazovy, ktoré boli zozbierané počas terénnych výskumov autorky v rokoch 2014-2018. Celkový počet, ktorý autorka dokumentovala v slovenskom jazyku v tejto lokalite, tvorí 378 piesňových záznamov, pričom v monografii autorka využila 360 piesňových záznamov. Do monografie sa nedostali napríklad niektoré neúplné piesne. Piesňová zbierka je koncipovaná z hľadiska piesňových druhov a žánrov, pričom pozostáva z piatich okruhov: k prvému patria piesne kalendárneho cyklu (jarné a zimné piesne), piesne životného cyklu človeka (detský folklór, uspávanky, svadobné piesne, pohrebné plače); piesne spojené s prácou a zamestnaním (vojenské piesne); lyrické piesne (ľúbostné piesne, vysťahovalecké piesne, sociálne piesne, humoristické piesne); naratívne piesne – balady.

Súčasťou monografie je aj zvuková antológia (na cd nosiči), ktorá sa opiera o dokumentované piesňové záznamy z terénnych výskumov autorky. Pri výbere piesní sa autorka snažila obsiahnuť všetky piesňové druhy a žánre, s ktorými sa v danej lokalite pri výskume stretla. Prihliadala aj na  vyváženosť medzi ženskými interpretkami a mužskými interpretmi. Zvukové záznamy zároveň poukazujú aj na zastúpenie jednotlivých hudobno štýlových vrstiev, ako aj na bohatý ozdobný spev, ktorý je v Starej Pazove ešte stále prítomný. V neposlednom rade autorka prihliadala aj na samotnú kvalitu nahrávok a samotnú dĺžku piesní, pričom do ich podoby nezasahovala a nekrátila strofy.

Monografia ponúka množstvo nových informácií, ktoré sú významné z hľadiska súčasného výskumu piesní v Starej Pazove. Avšak výskum piesňovej tradície v tejto lokalite nemožno považovať za uzavretý. Poznatky, ktoré sú v monografii uvedené môžu byť významné ako pre lokálnych a dolnozemských Slovákov, tak i pre Slovákov zo Slovenska. Publikácia prináša prehľad o piesňovej tradícii Slovákov jednej lokality, avšak zároveň poukazuje na perspektívy ďalšieho výskumu. Môže slúžiť ako východisko uceleného charakteru (ktoré doposiaľ neexistovalo) odborníkom, ktorí sa budú venovať výskumu piesní tejto lokality v budúcnosti.

Súčasťou prezentácii monografie bol aj hudobný program. Na ukážku pazovské piesne na fare zaspieval Spevácky zbor Tília pod vedením profesorky hudby vo výslužbe Anny Đurđevićovej a vystúpili aj speváci Zlatko Chňupa, Jaroslava Vršková Opavská, Mária Kováčová, Mária Hrehorová, Katarína a Ján Šagovci. Detské uspávanky zarecitovala najstaršia cirkevníčka Katarína Forgáčová a z cédečka odzneli piesne v interpretácii Jána Pecníka a Pavla Lešťana. Na prezentácii, ktorá sa uskutočnila v spolku  piesne zaspievali Jaroslava Vršková Opavská a Mária Hrehorová.

Aktérmi prezentácie na fare boli Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, Katarína Verešová, cirkevná archivárka Ústredného archívu SEAVC v Starej Pazove, kým rozhovor s autorkou monografie viedla Mária Vršková a v SKUS hrdinu Janka Čmelíka Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku, Vladimír Francisty riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a historik Jaroslav Miklovic.

Text a foto: Anna Simonovićová