Na XI. Celoštátnom národnostnom festivale v Ráckeve

17. maj 2010
V tomto roku sa záujemci mohli kochať v bulharských, gréckych, chorvátskych, srbských, nemeckých, rumunských, slovenských, maďarských a rómskych tancoch.

Pravými tvarohovými a kapustovými strapačkami z novohradského Veňarcu mohli zahnať hlad účastníci XI. Celoštátneho národnostného festivalu v Ráckeve.

V tomto podunajskom mestečku usporadúvajú jediný národnostný festival, na ktorom sa pravidelne prezentujú všetky etniká krajiny - uviedol riaditeľ Kultúrneho domu Károlya Ácsa a zároveň festivalu Gábor Budai. V tomto roku sa záujemci mohli kochať v bulharských, gréckych, chorvátskych, srbských, nemeckých, rumunských, slovenských, maďarských a rómskych tancoch.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Podujatie, ktoré pred 19. rokmi začali usporadúvať ako župnú prehliadku, sa rozrástlo na celoštátny festival. Súčasťou tohoročnej akcie bola výstava fotografií Maďarského osvetového ústavu a lektorátu výtvarného umenia, zoradených do Fotoalbumu národností a sobotňajšie kvalifikačné súťaže. Zlatým klincom programu bol nedeľný krojovaný sprievod v centre Ráckeve a galaprogram pred kultúrnym domom, kde sa vystriedalo vyše šesťsto vystupujúcich šiestich národností. Prítomných pozdravil aj primátor mesta László Dávid, ktorý hrdo oznámil, že v tomto roku Ráckeve získalo spolu s Jágrom, Győrom a Vacovom titul Mesto maďarskej kultúry. Titul získavajú tie mestá, ktoré podporujú a rozvíjajú svoj kultúrny život a príkladne predstavuje jeho hodnoty.

Podľa odhadu organizátorov festival navštívilo v tomto roku viac ako tisíc hostí.

Spomínané strapačky pripravili veňarecké ženy zo 70 kg zemiakov. Voľba novohradskej osady nebola náhodná, veď G. Budai tiež pochádza z novohradskej slovenskej osady, z Kirťu. Jeho otcom je známy slovenský aktivista Jozef Budai. Gábor Budai sa pred takmer 30. rokmi presťahoval na ostrov Csepel, do Szigethalmu, odkiaľ ho zavolali do Ráckeve, aby viedol Tanečný súbor Keve. Hoci už nehovorí po slovensky, jeho väzba k Slovákom a slovenskej kultúre je stále silná. Je iniciátorom národnostného festivalu, ktorý sa pred 11 rokmi rozrástol na celoštátny.

ef

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola vo štvrtok 29. júla otvorená výstava majstrov insitného umenia Martina Jonáša a Zuzany Chalupovej.
Pavel Surový ocenený prvou cenou v kategórii módna fotografia na medzinárodnej online súťaži International Baltic Ethnic Fashion Festival (IBEFF).
V sobotu 10.júla v Jánošíku bola uvedená do života nová kniha učiteľa a publicistu Martina Listmajera o tradičnom poľnohospodárstve a remeselníctve v tejto banátskej dedine.
Na nádvorí Slovenského domu v Aradáči sa v podvečer 11. júla 2021 uskutočnila prezentácia monografie Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa vo štvrtok 24. júna 2021 uskutočnila prezentácia novej knihy prof. Dr. Anny Marićovej Ľudové zvyka, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove.
V galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove v pondelok 21. júna otvorili výstavu diel malého formátu slovenských akademických maliarov – Korene 7.
V sobotu 19. júna sa v Báčskom Petrovci uskutočnil 65. ročník najstaršieho kultúrneho podujatia vojvodinských Slovákov – Literárne snemovanie.
Detský výtvarný tábor v Petrovci - Slovenský ornament
Spomienky Martina Jonáša ožili v Jonášovom dome
Počas desiatich rokov pôsobenia Galérie SND v jej priestore svoje práce vystavilo vyše 150 domácich a zahraničných autorov.