Veľkonočná nedeľa

4. april 2010
Počas veľkonočnej nedele si kresťania pripomínajú, že Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný a zomrel, na tretí deň vstal z mrtvych a premohol smrť.

Ježiš neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil k novému životu. Jeho vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí, nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná. Viera v živého a vzkrieseného Krista je základom kresťanskej cirkvi.
Odvtedy kresťania svätia nedeľu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista. Spočiatku svätili aj sobotu – židovský sabat. Ked vzrástol počet kresťanov z pohanstva, nedeľa nahradila sobotný deň. Občianskym sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, ked cisár Konštantín Velký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu.

U katolíkov najväčší sviatok cirkevného roka.

Z hľadiska charakteru obyčajov sa na Veľkonočnú nedeľu viažu najmä ochranné a prosperitné obyčaje. Je dňom svätenia pripravených veľkonočných jedál a ich obradového konzumovania. Na rannú omšu sa nosili svätiť jedlá (šunka, klobása, huspenina, maslo, syr, soľ), z ktorých najvýznamnejšie boli vajíčka a biely koláč - paska (pascha, mrvaň, calta, baba, osuch). V posledných desaťročiach je to jemne pečivo a torty vo forme barančeka. Odmeňou kňaza boli va­jíčka alebo peniaze. Mimoriadny význam sa pripisoval návratu z veľkonočnej omše. Kto vraj prvý dobehol domov, tomu prvému dozrela úroda na poli a prvý bol ho­tový s poľnými prácami. Po príchode domov sa začala sláv­nostná konzumácia jedál. Prestretý stôl pripomínal štedrovečerný stôl. Pes­trosť a hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok. Obradná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli, aby sa zabezpečila ich sudržnosť. Odrobinky, zvyšky jedál (kosti, škrupiny) sa odklada­li na rôzne magicko-ochranné úkony (dávali ich do osiva, odkladali na liečenie). Mas­ťou zo šunky natierali dobytku pysk, aby ho neuhryzol had. Kosť zo šunky, kúsok pásky alebo vajíčka dávali aj do prvej bráz­dy a do prvej jamy pri sadení zemiakov.

Anna Séčová Pintírová

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sobotu 19. júna sa v Báčskom Petrovci uskutočnil 65. ročník najstaršieho kultúrneho podujatia vojvodinských Slovákov – Literárne snemovanie.
Detský výtvarný tábor v Petrovci - Slovenský ornament
Spomienky Martina Jonáša ožili v Jonášovom dome
Počas desiatich rokov pôsobenia Galérie SND v jej priestore svoje práce vystavilo vyše 150 domácich a zahraničných autorov.
Obrazy Zuzky Medveďovej a srbsko-slovenské literárne styky
Žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka so Starej Pazovy pripravili nové divadelné predstavenie. Premiéra predstavenia Cesta ku šťastiu sa uskutočnila v piatok 28. mája v divadelnej sále.
Jana Rumanová zo Starej Pazovy obsadila prvé miesto v kategórii starších recitátorov na tohtoročnej prehliadke recitátorov Básnik môjho rodu, ktorá sa uskutočnila vo Valjeve v dňoch 28. a 29. mája.
Panelová diskusia venovaná aktuálnym problémom v divadlách vojvodinských Slovákov v podmienkach pandémie sa uskutočnila v stredu 28. apríla v Starej Pazove.
Na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa v sobotu 24. apríla o 13.00 hodine uskutočnil slávnostný program k stému výročiu narodenia básnika Paľa Bohuša.
Retrospektívna výstava Miry Brtkovej (1930 – 2014) REFLEXIE bola otvorená v utorok 16. marca 2021 v Múzeu mesta Belehrad v Resavskej ulici číslo 40b.