Program k stému výročiu narodenia Paľa Bohuša

27. april 2021
Na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa v sobotu 24. apríla o 13.00 hodine uskutočnil slávnostný program k stému výročiu narodenia básnika Paľa Bohuša.

Riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty si ešte pred začiatkom programu na petrovskom cintoríne uctil pamiatku básnika Paľa Bohuša a na jeho hrob položil kyticu.

Pre stále pretrvávajúcu pandémiu ochorenia COVID-19 program nemohol mať masovejší charakter a nebol verejne propagovaný. Avšak napriek tejto nepriaznivej skutočnosti sa ho zúčastnili dcéry Paľa Bohuša Paulína Sabová Tancíková, Mariena Sabová Kolárová, neter Anna Ponigerová a hŕstka priaznivcov diela tohto nášho vynikajúceho básnika. Za obec Báčsky Petrovec sa slávnostného programu zúčastnil predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič a prítomným sa pri tejto príležitosti prihovorili predsedníčka obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty a predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová Melichová, ktorá bola aj autorkou scenára programu.

Predsedníčka obce Báčsky Petrovec vo svojom príhovore, okrem kratšej reminiscencie na život a dielo Paľa Bohuša, prítomných informovala, že nádvorie, na ktorom sa program uskutočnil, po dôkladnej rekonštrukcii ponesie meno Námestie Paľa Bohuša.

Slávnostný program pozostával z básní Paľa Bohuša, ktoré predniesli skúsení herci a skutoční majstri hovoreného slova Miluška Anušiaková Majerová, Miroslav Babiak a Ján Častven. V hudobnej časti programu vystúpili huslistka Marína Cerovská a speváčka Iveta Kováčová.

Po ukončení slávnostného programu bola v knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci otvorená dokumentárna výstava venovaná bardovi našej literatúre a jeho knižným vydaniam.

Paľo Bohuš, občianskym menom Pavel Sabo, bezpochyby patrí k najvýznamnejším osobnostiam poézie a kultúry vojvodinských Slovákov. Jeho celkové literárne dielo a jeho básne sa stali neodmysliteľnou súčasťou našej kultúrnej a národnej identity, ku ktorej sa ešte stále hrdo hlásime. Estetické a etické zásady Paľa Bohuša sú hlboko zakorenené v panónskej žírnej rovine a v neľahkom živote dolnozemského človeka plného driny, pokory a lásky k rodnej zemi. Nie je veľa básnikov, ktorým sa, tak ako Paľovi Bohušovi, podarilo zostať verný vlastným koreňom, špecifickému ovzdušiu, farbám a vôňam rodiska a urobiť z toho univerzálne posolstvo humanizmu zrozumiteľné všetkým čitateľom, bez ohľadu odkiaľ pochádzajú a v akom kultúrnom a etnickom kontexte sa formovali a existujú.

Snáď najvýstižnejšou a najvýrečnejšou básňou, ktorá svedčí o Bohušovej životnej filozofii a zároveň je aj akousi esenciou životného pocitu a ľudskej morálky dolnozemského Slováka, je známa a často citovaná aforisticky ladená krátka báseň Motyka: „Už zvonia na motyke/ do kostola./ Idem./ Motyka, moja gotika,/ moja omega,/ moja alfa./ Moja trblietavá zázračná harfa./ Moja najostrejšia etika,/ podopri ma poriskom,/ skeptika.“/. V tejto zhutnenej básnickej výpovedi Bohuš z motyky vytvoril symbol existenčnej prepojenosti tunajšieho človeka so zemou živiteľkou, ktorá je v konečnom dôsledku zároveň aj zemou konečného odpočinutia. Motyka sa v Bohušových veršoch stala aj normou mravných a umeleckých hodnôt a ako taká aj metaforou životnej opory každého z nás.

Poslaním Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je starostlivosť o výskum, zachovávanie, rozvoj a prezentáciu kultúry vojvodinských Slovákov. Preto je sté výročie narodenia Paľa Bohuša pre ústav mimoriadne významná kultúrna udalosť, ktorej chce v nastávajúcom období do konca roka, keď to situácia s pandémiou umožní, venovať náležitú pozornosť. Jednou z prvých aktivít, ktoré v tomto zmysle podnikol, bola iniciatíva, aby niektorá z ulíc, námestie, prípadné iná časť Báčskeho Petrovca boli pomenované podľa tohto petrovského rodáka, lekára a vynikajúceho básnika slovenskej menšiny v Srbsku. Treba pripomenúť aj skutočnosť, že Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov už v roku 2011, teda pri príležitosti deväťdesiateho výročia narodenia Bohuša, do svojho symbolického panteónu pozostávajúceho z portrétov najvýznamnejších osobností našich kultúrnych dejín, zaradil aj portrét Paľa Bohuša, ktorý namaľoval akademický maliar Pavel Pop. Okrem toho ústav pripravil na vydanie aj bibliofíliu Po žeravej ceste s Bohušovými básňami, ktorá bude slávnostne predstavená kultúrnej verejnosti v rámci osobitného programu venovanému spomienke na nášho veľkého básnika.

Text a fotografie: Ladislav Čáni

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V Archíve Vojvodiny 7. augusta slávnostne otvorili dokumentárnu výstavu venovanú stému výročiu organizovania prvých SNS, založenia gymnázia Jána Kollára a tlačiarne v B. Petrovci.
V nedeľu 4. augusta sa v predsieni Slovenského vojv. divadla uskutočnila vernisáž autorských fotografií a promócia fotomonografie Fókus na Báčsky Petrovec mladého petrovského umelca Igora Bovdiša.
Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka Vas poziva na svečano otvaranje izložbe slika “Portreti” akademskog grafičara i slikara Pavela Čanjija koje će se održati 07.08.2019. u 19.00h u galeriji ZKVS.
Včera v ranných hodinách v belehradskej nemocnici vo veku 67 rokov zomrel Jaroslav Litavský – DIDI.
Na spoločnom koncerte pomenovanom Rodáci rodákom sa 17.augusta obecenstvu v Starej Pazove predstavili folklórny súbor Liptár z Austrálie, FS Klasy a SKUS hrdinu Janka Čmelíka.
Objavljen je dvobroj 5 - 6 / 2019 Novog života!
V dôsledku ťažkého ochorenia, dnes 4. júla 2019 vo veku 70 rokov nás navždy opustil náš popredný výtvarný umelec Pavel Pop.
Podporujúc výtvarné umenie aj súčasných slovenských umelcov, Ústav poskytol priestory na prezentáciu prác mladej umelkyne Emílie Valentíkovej.
V slávnostnej sieni Miestneho spoločenstva v Selenči sa 25. júna 2019 uskutočnilo 1. zasadnutie Organizačno-správnej rady 39. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
26. Dečiji folklorni fesival „Zlata brana” je održan od 21. do 23 juna 2019. godine u Kisaču u organizaciji Ustanove za kulturu i obrazovanje Kulturni centar Kisač.