Umenie vytvárala zo všetkého čoho sa dotkla REFLEXIE – retrospektívna výstava Miry Brtkovej v Múzeu mesta Belehrad

21. april 2021
Retrospektívna výstava Miry Brtkovej (1930 – 2014) REFLEXIE bola otvorená v utorok 16. marca 2021 v Múzeu mesta Belehrad v Resavskej ulici číslo 40b.

Retrospektívna výstava Miry Brtkovej (1930 – 2014) REFLEXIE bola otvorená v utorok 16. marca 2021 v Múzeu mesta Belehrad v Resavskej ulici číslo 40b. Organizátormi výstavy sú Múzeum mesta Belehrad a Nadácia Miry Brtkovej z Belehradu. Je to zatiaľ najobsiahlejšia a najkomplexnejšia výstava Miry Brtkovej, akú sme doposiaľ mali príležitosť vidieť. Výstava je väčšia a významnejšia aj od tej Nestabilné rovnováhy (2012), ktorá bola zrealizovaná ako posledná za života umelkyne v Múzeu súčasného umenia v Novom Sade. Spomínam si na početné výstavy našich výtvarných velikánov z druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia: Milana Konjovića v Galérii Matice Srbskej (1973) v Novom Sade, Ľubice Cuce Sokićovej v SANU v Belehrade (1995), Vladimíra Veličkovića v SANU v Belehrade (2013), Jovana Soldatovića, Petra Lubardu, Petra Omčikusa, Kosary Bokšanovej a ďalších výtvarníkov – a ani jeden z týchto autorov nemal takúto veľkú výstavu, na ktorej sa mohol prezentovať svojím rozsiahlym dielom, prácami, ktoré vznikali v samotných začiatkoch ich umeleckej dráhy, až po koniec života. Naisto viem, že za týchto predošlých päťdesiat rokov ani jeden náš výtvarník nemal takú bohatú a veľkolepú výstavu u nás, v Srbsku, akú Nadácia Miry Brtkovej usporiadala našej slovenskej autorke.

Početní predstavitelia médií, kultúrnych a diplomatických inštitúcií a návštevníkov z domova a zo sveta sa mohli kochať v kráse vystavených diel Miry Brtkovej. Výstavu otvoril Radovan Jokić, pomocník ministerky kultúry Srbska a naši, dnes hádam najvýznamnejší výtvarní kritici, Sava Stepanov z Nového Sadu a prof. Dr. Ješa Jerko Denegri z Belehradu. Spred nadácie sa prihovorili aj kunsthistorik Miroslav Rodić a akademický maliar a grafik Jozef Klátik, ktorý je zároveň aj správcom tejto nadácie.

Spomínam si, keď sa na mňa, vtedy ešte iba pätnásťročného chlapca, z Galérie Múzea súčasného umenia v Belehrade (1971) na Parížskej ulici neďaleko Kalemegdanu pozeral veľkoplošný plagát, ktorý už z diaľky informoval milovníkov výtvarného umenia a náhodných okoloidúcich o prvej výstave Miry Brtkovej v Srbsku! Nadšene som vykríkol: Aha – naša Mira Brtková! Tá výstava bola následne otvorená aj v Múzeu súčasného umenia v Novom Sade (1971) u pána Slobodana Sanadera, riaditeľa múzea a výtvarného kritika. Odvtedy ubehlo presne pol storočia! Výstava REFLEXIE poskytuje návštevníkom pohľad na rozmanitý multimediálny opus Miry Brtkovej z odstupom päťdesiatich rokov od jej prvej samostatnej výstavy v Srbsku (v tomto prípade môžno hovoriť o premyslenom postupe/kontexte organizátorov).

Na súčasnej výstave REFLEXIE je prezentované viac než 300(!) prác umelkyne zo všetkých jej tvorivých období: rímske obrazy, biele obrazy, farebné koláže, vyšívané obrazy, obrazy v plexiskle, sochy od tzv. červených sôch malého formátu, po monumentálne lineárne sochy a metamechanické sochy, módne návrhy, Brtkovej video tvorbu a video tvorbu o Brtkovej. Retrospektívna výstava poskytuje prehľad Brtkovej tvorby od roku 1964, teda od rímskeho obdobia až po posledné roky jej života. Sú tu cykly obrazov realizovaných v duchu postinformelu, ktorými umelkyňa začínala svoju maliarsku dráhu v Ríme, farebné plochy, hrdzavé plochy, zlaté plochy... po výskum svetla a farieb z obdobia tvorby v rámci medzinárodnej skupiny Illumination. Členmi tejto skupiny boli zakladateľ a duchovný učiteľ – svojrázny guru, Japonec Nabuya Abe (1913 – 1974), americká umelkyňa Marcia Hafif (1929 – 2018), Milena Čubrakovićová (1924 – 2004), zo Srbska, taliansky umelec švajčiarského pôvodu Aldo Schmid (1935 – 1978) a Paolo Patelli (1934) tiež z Talianska. Nabuya Abe ich usmerňoval k návratu do vlastného vnútra, ku vlastným koreňom, k vlastnému pôvodu, smerom k metafyzike a svetlu.

Nasleduje cyklus bielych obrazov, ktorý sa vyznačuje racionalistickou geometrickou formou, novým spracovaním bielej mramorovej hmoty (v podobe linearného prachu na bielom plátne), priestoru a svetla v maľbe, ku ktorým sa po roku 2000 opäť nadšene vrátila - zväčšila formát, rozvinula myšlienku a formu. Mirine biele obrazy korešpondujú s aktuálnymi tendenciami na medzinárodnej umeleckej scéne, ktoré sa sústreďujú na vnímanie, intuíciu, meditáciu, alebo umenie ako transcendenciu vznikajúcej reality. V rímskom prostredí praktikovala niektoré zo špecifických maliarskych koncepcií spôsobom (p)op-umeleckého poňatia maľby. Vo svojom multimediálnom opuse autenticky použila papier, textil a tradičné techniky vyšívania, pričom skúmala miesto stretnutia dvojrozmerných diel s trojrozmernosťou a voľnou formou (koláž, asambláž, montáž, objekt). Jej umelecký prejav zostáva v súlade s dôrazom na umelecké prvky, ako sú štrukturálna jedinečnosť/samostatnosť a pikturálne hodnoty, ako to ukazujú cykly Lineari a Čistá maľba.

Výstava REFLEXIE nám približuje proces transformácii jej umeleckej identity, od praktík postinformelistických skúseností, po predstaviteľov nových tendencií v súčasnom európskom umení, od obhajcov Arganovho1 projektu a Mennovho2 názoru, že „umenie má právo byť samostatné, nie však preto aby sa vyčleňovalo, ale aby bolo vzorom pre ďalšie vedomosti a praktiky “, po približovanie sa ku Olivovmu3 konceptu transavantgardy, podľa ktorého„ tkanivo nového umenia je presiaknuté značnou dávkou subjektivizmu a citlivosti, ktoré by sa nemali chápať iba ako autobiografický a súkromný syndróm, ale ako súlad umenia a individuálnych motívov očistený použitím vedomého a kontrolovaného jazyka.“ Okrem toho, táto výstava poskytuje aj vzácny pohľad na vplyvy nových tendencií v súčasnom európskom umení na prúdy v juhoslovansko-srbskom umení druhej polovice 20. storočia.

Po výstavách v Belehrade a v Novom Sade Brtková nadviazala vzťahy s belehradskou umeleckou scénou účasťou na trienále v roku 1967 a októbrovom salóne v roku 1968. Nasledovali samostatné výstavy v Sarajeve v roku 1970, v Novom Sade a Belehrade, po ktorých opakovane vystavovala samostatne a kolektívne.

Mira Brtková sa sochárstvu venovala od roku 1990, po tragickej smrti svojho manžela Dragana Kresoju (1946 – 1996), filmového režiséra a syna Miloša Stefana Kresoju (1972 – 1996), kameramana, takže táto výstava obsahuje všetky jej sochárske tematické cykly (Akumulácie, Červená plastika, Lineárna plastika, Metamechanika, Exteriér-Vnútro ...) – od sôch malého formátu, k monumentálnym sochám-objektom, cez ktoré je možné fyzicky prejsť. Retrospektíva Nestabilné rovnováhy, ktorá bola zrealizovaná v roku 2012 v Novom Sade, sublimovala jej predošlú prácu. Ako uvádza belehradský denník Večernje NOVOSTI vo svojom titulnom článku zo dňa 16. marca 2021: „Umenie vytvárala zo všetkého čoho sa dotkla“4

Slovenský pôvod, ktorý mala Mira Brtková v sebe hlboko zakorenený, hral významnú rolu v procese jej umeleckého formovania v srbskom prostredí (vyšívané obrazy, Mirine unikátne módne šaty, sochy vojenských hraničiarov) a jej dielu vštepil jedinečný genetický kód Miry Brtkovej, ktorým ovplyvnila aj vtedajší Rím, ktorý v šesťdesiatych rokoch 20. storočia bol veľkou a dynamickou medzinárodnou umeleckou scénou.

Mira Brtková sa venovala aj divadelnej a filmovej tvorbe (v roku 1972 sa zúčastnila nakrúcania filmu Sutjeska, keď sa zoznámila so svojím budúcim partnerom Draganom Kresojom, filmovým režisérom), scénografii, kostýmovému umeniu, animovanému filmu, maľbe, koláži, sochárstvu a móde. Jej jedinečné šaty inšpirované slovenským krojom a výšivkou, o ktorých písal aj VOGUE,5 obliekali najznámejšie hviezdy svojej doby: herečka Isabella Rossellinyová, manekýnka Ljiljana Tica, speváčka Lepa Brena.

Mira Brtková v roku 1994 založila umelecké združenie Biro bunker v Starej Pazove. Aktívne tvorila až do posledných rokov svojho života.

Retrospektívna výstava REFLEXIE bola organizačne, obsahovo a výtvarne výnimočne premyslená. Pracovala na nej spústa odborníkov, tých najlepších. Výber prác umelkyne a inštaláciu mali na starosti Ivan Mitrić a Miroslav Rodić, kým kompletný generálny koncept a dizajn výstavy (ako uvádzajú organizátori v katalógu/knihe) mala na starosti Isidora M. Nikolićová.

Výstava „REFLEXIE“ je umiestnená v 16 sieňach prvého poschodia výstavného priestoru Múzea mesta Belehrad. Pre pretrvávajúcu pandémiu ochorenia COVID-19 početná skupina novinárov a návštevníkov bola privítaná 16. marca o 12:00 h a ďalšia skupina návštevníkov o 17:00 h. Pôvodne mala byť otvorená do 25. apríla 2021, avšak pre veľký záujem a mimoriadne pozitívne ohlasy bude predĺžená do 10. mája. Pri príležitosti výstavy bol vytlačený reprezentatívny, vyše štyristo stranový katalóg v pevnej väzbe, pre ktorý texty napísali kunsthistorici: prof. Dr. Ješa Denegri, Sava Stepanov, Olivera Jankovićová a Selena Andrićová.

Autor: Miroslav Benka, fotografie: Alena Klátiková a Miroslav Benka

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Konferencia v Prahe
Tretia konferencia Terra Interculturallis, ktorú poriada Slovensko-český klub v Prahe za podpory Višegrádskeho fondu sa uskutočnila 25. septembra 2009 v areáli Ministerstva kultúry Česka v Prahe.
Estonci v Ústave
V rámci projektu Rozširovanie európskych horizontov - spolupráca novinárov z Vojvodiny a Estónska, delegácia novinárov z Estónska navštívila Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Verica Tanackovicova
Digitálna kamera odišla do rúk Verici Tanackovićovej z Báčskeho Petrovca.
Manifestacija Na vašaru na kojoj su Slovaci iz Mađaraske, Rumunije, Srbije i Slovačke predstavili slovačke zanate, tradicionalne specijalitete i folklor održana je u Bačkom Petrovcu.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorena je izložba ekskluzivnih fotografija kanadskog umetnika Ondreja Mihalja.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.