Umenie vytvárala zo všetkého čoho sa dotkla REFLEXIE – retrospektívna výstava Miry Brtkovej v Múzeu mesta Belehrad

21. april 2021
Retrospektívna výstava Miry Brtkovej (1930 – 2014) REFLEXIE bola otvorená v utorok 16. marca 2021 v Múzeu mesta Belehrad v Resavskej ulici číslo 40b.

Retrospektívna výstava Miry Brtkovej (1930 – 2014) REFLEXIE bola otvorená v utorok 16. marca 2021 v Múzeu mesta Belehrad v Resavskej ulici číslo 40b. Organizátormi výstavy sú Múzeum mesta Belehrad a Nadácia Miry Brtkovej z Belehradu. Je to zatiaľ najobsiahlejšia a najkomplexnejšia výstava Miry Brtkovej, akú sme doposiaľ mali príležitosť vidieť. Výstava je väčšia a významnejšia aj od tej Nestabilné rovnováhy (2012), ktorá bola zrealizovaná ako posledná za života umelkyne v Múzeu súčasného umenia v Novom Sade. Spomínam si na početné výstavy našich výtvarných velikánov z druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia: Milana Konjovića v Galérii Matice Srbskej (1973) v Novom Sade, Ľubice Cuce Sokićovej v SANU v Belehrade (1995), Vladimíra Veličkovića v SANU v Belehrade (2013), Jovana Soldatovića, Petra Lubardu, Petra Omčikusa, Kosary Bokšanovej a ďalších výtvarníkov – a ani jeden z týchto autorov nemal takúto veľkú výstavu, na ktorej sa mohol prezentovať svojím rozsiahlym dielom, prácami, ktoré vznikali v samotných začiatkoch ich umeleckej dráhy, až po koniec života. Naisto viem, že za týchto predošlých päťdesiat rokov ani jeden náš výtvarník nemal takú bohatú a veľkolepú výstavu u nás, v Srbsku, akú Nadácia Miry Brtkovej usporiadala našej slovenskej autorke.

Početní predstavitelia médií, kultúrnych a diplomatických inštitúcií a návštevníkov z domova a zo sveta sa mohli kochať v kráse vystavených diel Miry Brtkovej. Výstavu otvoril Radovan Jokić, pomocník ministerky kultúry Srbska a naši, dnes hádam najvýznamnejší výtvarní kritici, Sava Stepanov z Nového Sadu a prof. Dr. Ješa Jerko Denegri z Belehradu. Spred nadácie sa prihovorili aj kunsthistorik Miroslav Rodić a akademický maliar a grafik Jozef Klátik, ktorý je zároveň aj správcom tejto nadácie.

Spomínam si, keď sa na mňa, vtedy ešte iba pätnásťročného chlapca, z Galérie Múzea súčasného umenia v Belehrade (1971) na Parížskej ulici neďaleko Kalemegdanu pozeral veľkoplošný plagát, ktorý už z diaľky informoval milovníkov výtvarného umenia a náhodných okoloidúcich o prvej výstave Miry Brtkovej v Srbsku! Nadšene som vykríkol: Aha – naša Mira Brtková! Tá výstava bola následne otvorená aj v Múzeu súčasného umenia v Novom Sade (1971) u pána Slobodana Sanadera, riaditeľa múzea a výtvarného kritika. Odvtedy ubehlo presne pol storočia! Výstava REFLEXIE poskytuje návštevníkom pohľad na rozmanitý multimediálny opus Miry Brtkovej z odstupom päťdesiatich rokov od jej prvej samostatnej výstavy v Srbsku (v tomto prípade môžno hovoriť o premyslenom postupe/kontexte organizátorov).

Na súčasnej výstave REFLEXIE je prezentované viac než 300(!) prác umelkyne zo všetkých jej tvorivých období: rímske obrazy, biele obrazy, farebné koláže, vyšívané obrazy, obrazy v plexiskle, sochy od tzv. červených sôch malého formátu, po monumentálne lineárne sochy a metamechanické sochy, módne návrhy, Brtkovej video tvorbu a video tvorbu o Brtkovej. Retrospektívna výstava poskytuje prehľad Brtkovej tvorby od roku 1964, teda od rímskeho obdobia až po posledné roky jej života. Sú tu cykly obrazov realizovaných v duchu postinformelu, ktorými umelkyňa začínala svoju maliarsku dráhu v Ríme, farebné plochy, hrdzavé plochy, zlaté plochy... po výskum svetla a farieb z obdobia tvorby v rámci medzinárodnej skupiny Illumination. Členmi tejto skupiny boli zakladateľ a duchovný učiteľ – svojrázny guru, Japonec Nabuya Abe (1913 – 1974), americká umelkyňa Marcia Hafif (1929 – 2018), Milena Čubrakovićová (1924 – 2004), zo Srbska, taliansky umelec švajčiarského pôvodu Aldo Schmid (1935 – 1978) a Paolo Patelli (1934) tiež z Talianska. Nabuya Abe ich usmerňoval k návratu do vlastného vnútra, ku vlastným koreňom, k vlastnému pôvodu, smerom k metafyzike a svetlu.

Nasleduje cyklus bielych obrazov, ktorý sa vyznačuje racionalistickou geometrickou formou, novým spracovaním bielej mramorovej hmoty (v podobe linearného prachu na bielom plátne), priestoru a svetla v maľbe, ku ktorým sa po roku 2000 opäť nadšene vrátila - zväčšila formát, rozvinula myšlienku a formu. Mirine biele obrazy korešpondujú s aktuálnymi tendenciami na medzinárodnej umeleckej scéne, ktoré sa sústreďujú na vnímanie, intuíciu, meditáciu, alebo umenie ako transcendenciu vznikajúcej reality. V rímskom prostredí praktikovala niektoré zo špecifických maliarskych koncepcií spôsobom (p)op-umeleckého poňatia maľby. Vo svojom multimediálnom opuse autenticky použila papier, textil a tradičné techniky vyšívania, pričom skúmala miesto stretnutia dvojrozmerných diel s trojrozmernosťou a voľnou formou (koláž, asambláž, montáž, objekt). Jej umelecký prejav zostáva v súlade s dôrazom na umelecké prvky, ako sú štrukturálna jedinečnosť/samostatnosť a pikturálne hodnoty, ako to ukazujú cykly Lineari a Čistá maľba.

Výstava REFLEXIE nám približuje proces transformácii jej umeleckej identity, od praktík postinformelistických skúseností, po predstaviteľov nových tendencií v súčasnom európskom umení, od obhajcov Arganovho1 projektu a Mennovho2 názoru, že „umenie má právo byť samostatné, nie však preto aby sa vyčleňovalo, ale aby bolo vzorom pre ďalšie vedomosti a praktiky “, po približovanie sa ku Olivovmu3 konceptu transavantgardy, podľa ktorého„ tkanivo nového umenia je presiaknuté značnou dávkou subjektivizmu a citlivosti, ktoré by sa nemali chápať iba ako autobiografický a súkromný syndróm, ale ako súlad umenia a individuálnych motívov očistený použitím vedomého a kontrolovaného jazyka.“ Okrem toho, táto výstava poskytuje aj vzácny pohľad na vplyvy nových tendencií v súčasnom európskom umení na prúdy v juhoslovansko-srbskom umení druhej polovice 20. storočia.

Po výstavách v Belehrade a v Novom Sade Brtková nadviazala vzťahy s belehradskou umeleckou scénou účasťou na trienále v roku 1967 a októbrovom salóne v roku 1968. Nasledovali samostatné výstavy v Sarajeve v roku 1970, v Novom Sade a Belehrade, po ktorých opakovane vystavovala samostatne a kolektívne.

Mira Brtková sa sochárstvu venovala od roku 1990, po tragickej smrti svojho manžela Dragana Kresoju (1946 – 1996), filmového režiséra a syna Miloša Stefana Kresoju (1972 – 1996), kameramana, takže táto výstava obsahuje všetky jej sochárske tematické cykly (Akumulácie, Červená plastika, Lineárna plastika, Metamechanika, Exteriér-Vnútro ...) – od sôch malého formátu, k monumentálnym sochám-objektom, cez ktoré je možné fyzicky prejsť. Retrospektíva Nestabilné rovnováhy, ktorá bola zrealizovaná v roku 2012 v Novom Sade, sublimovala jej predošlú prácu. Ako uvádza belehradský denník Večernje NOVOSTI vo svojom titulnom článku zo dňa 16. marca 2021: „Umenie vytvárala zo všetkého čoho sa dotkla“4

Slovenský pôvod, ktorý mala Mira Brtková v sebe hlboko zakorenený, hral významnú rolu v procese jej umeleckého formovania v srbskom prostredí (vyšívané obrazy, Mirine unikátne módne šaty, sochy vojenských hraničiarov) a jej dielu vštepil jedinečný genetický kód Miry Brtkovej, ktorým ovplyvnila aj vtedajší Rím, ktorý v šesťdesiatych rokoch 20. storočia bol veľkou a dynamickou medzinárodnou umeleckou scénou.

Mira Brtková sa venovala aj divadelnej a filmovej tvorbe (v roku 1972 sa zúčastnila nakrúcania filmu Sutjeska, keď sa zoznámila so svojím budúcim partnerom Draganom Kresojom, filmovým režisérom), scénografii, kostýmovému umeniu, animovanému filmu, maľbe, koláži, sochárstvu a móde. Jej jedinečné šaty inšpirované slovenským krojom a výšivkou, o ktorých písal aj VOGUE,5 obliekali najznámejšie hviezdy svojej doby: herečka Isabella Rossellinyová, manekýnka Ljiljana Tica, speváčka Lepa Brena.

Mira Brtková v roku 1994 založila umelecké združenie Biro bunker v Starej Pazove. Aktívne tvorila až do posledných rokov svojho života.

Retrospektívna výstava REFLEXIE bola organizačne, obsahovo a výtvarne výnimočne premyslená. Pracovala na nej spústa odborníkov, tých najlepších. Výber prác umelkyne a inštaláciu mali na starosti Ivan Mitrić a Miroslav Rodić, kým kompletný generálny koncept a dizajn výstavy (ako uvádzajú organizátori v katalógu/knihe) mala na starosti Isidora M. Nikolićová.

Výstava „REFLEXIE“ je umiestnená v 16 sieňach prvého poschodia výstavného priestoru Múzea mesta Belehrad. Pre pretrvávajúcu pandémiu ochorenia COVID-19 početná skupina novinárov a návštevníkov bola privítaná 16. marca o 12:00 h a ďalšia skupina návštevníkov o 17:00 h. Pôvodne mala byť otvorená do 25. apríla 2021, avšak pre veľký záujem a mimoriadne pozitívne ohlasy bude predĺžená do 10. mája. Pri príležitosti výstavy bol vytlačený reprezentatívny, vyše štyristo stranový katalóg v pevnej väzbe, pre ktorý texty napísali kunsthistorici: prof. Dr. Ješa Denegri, Sava Stepanov, Olivera Jankovićová a Selena Andrićová.

Autor: Miroslav Benka, fotografie: Alena Klátiková a Miroslav Benka

Komentari

Post new comment

Sadrzaj ovog polja je privatan i nece biti javno objavljen.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Koniec zimného obdobia a začiatok jarného v Starej Pazove priniesol online koncert, výstavu insitného umenia a online recitačnú súťaž.
V stredu 31.marca sa v ÚKVS uskutočnila prezentácia najnovšieho, 6. knižného titulu z edície Doktorské dizertácie.
V ÚKVS bola v piatok 26. marca slávnostne otvorená výstava insitného maliara Miroslava Hraška z Hajdušice.
V sobotu 20. marca 2021 sa uskutočnila schôdza sedemčlennej poroty na udelenie ceny Pro Cultura Slovaka.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
U ponedeljak, 8. februara, je u galeriji ULUV-a u Novom Sadu otvorena izložba pod nazivom 1+1 Nagoveštaji, Alene Klaćikove i Jozefa Klaćika. 
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.