V sobotu 14. januára v miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove  slávnostne uviedli do života fototomonografia pod názvom Dedičstvo, ktoré pretrváva autora Petra Dešića.

Monografia obsahujúca vzácne fotografie pazovského ľudového kroja, ale aj obyčaje a portréty Slovákov z tohto prostredia, zachytené objektívom talentovaného fotografistu Petra Dešića z Čelareva, vzbudila veľký záujem Pazovčanov a cezpoľných hostí, medzi ktorými bol aj Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva SR. Klub VHV bol vyplnený do posledného miesta a v obecenstve bolo dosť návštevníkov, práve v slovenskom ľudovom kroji. Organizátormi premiéry, okrem Petra Dešića, boli aj MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v mene ktorých sa prihovorila Libuša Lakatošová, predsedníčka spolku, ktorá aj moderovala program.

Obecenstvu sa najprv prihovoril autor knihy, Petar Dešić, ktorý hovoril ako sa fotenie slovenského kroja vo Vojvodine začalo. Pripomenul, že sa to začalo v roku 2014 v Selenči a potom pokračovalo takmer vo všetkých osadách, v ktorých žijú Slováci. V Starej Pazove začal fotografovať v novembri 2016 a čoskoro pochopil, že tu nejde iba o ľudový kroj a folklór ale, že je to nehmotné dedičstvo, ktoré treba zachovať, v tomto prípade fotografiami aj v knihe. Snažil sa, aby na fotografiách neboli iba modely, ale aj život, teda zvyky a obyčaje na autentických miestach. V knihe sú fotografie z obdobia rokov 2016 až 2019, avšak do Starej Pazovy sa Petar vracal aj potom, lebo, ako povedal, v rodinách je dosť zachovaných starodávnych krojov aj napriek tomu, že je 21. storočie.

Na príprave fotenia ľudových krojov nápomocnou rukou, okrem početných pazovských rodín, bola aj Anna Balážová, ktorá Dešića zoznámila s históriou ľudového kroja a ktorá sa prihovorila aj na premiére tejto publikácie. Okrem toho, že vyjadrila radosť, že patrila do tímu, ktorý pripravoval fotenie a knihu, hovorila aj o slovenskom ľudovom kroji kedysi a dnes. O reprezentatívnej knihe poznamenala, že je vzácna, lebo od zabudnutia chráni kultúrne dedičstvo, na ktoré si mladšie generácie budú môcť nielen zaspomínať, prečítať, ale aj pozrieť na fotografiách.

O knihe hovorili aj hostia z Chorvátska a Maďarska, ktorí s Dešićom spolupracovali. Josip Forjan, riaditeľ Kultúrneho strediska Travno a etnológ zo Záhrebu poznamenal, že je fascinujúce, že sa Dešić pôvodom z Bosny, ktorý jednu dobu žil v Chorvátsku, pustil do takéhoto projektu. Jediným vysvetlením toho môže byť láska k ľudovému kroju, k tradícii. Dodal, že Petar objektívom svojho fotoaparátu zaznamenal nielen kroje, ale autentickým spôsobom aj dobu. Poďakoval sa rodinám, ktoré ho prijali a ukázali bohatstvo ľudového kroja.

Mirko Mihajlović, predseda KUS Lipa z dediny Semeljci v Slavónii, ktorý sa zaoberá aj vypracovaním ľudových krojov, do popredia vysunul ako sa Dešić dôkladne pripravuje pre každé fotenie, lebo chce znázorniť každú drobnosť. Vyjadril nádej, že sa staršej generácii, ktorá ešte nosí kroje v každodennom živote, podarí vštepiť lásku k ľudovému kroju a tradícii mladej generácie.

Emil Ruppa, zberateľ maďarského kroja z dediny Bogojevo, ktorý s Dešićom spolupracuje šesť rokov, poznamenal, že ho oduševňuje archaickosť pazovského kroja a tá spätosť kroja so starými remeslami, obyčajmi, zvykmi, cirkvou. Aj jemu Petar pomohol, aby sa vášnivejšie zaoberal minulosťou, lebo pri každom fotení v Bogojeve vždy žiadal, aby zrekonštruoval staré zvyky a obyčaje.

Tinde Seres, etnografka a organizátorka kultúrnych udalostí z Maďarska poznamenala, že prichádza z prostredia, kde je tiež bohatá národnostná rôznorodosť, v ktorej Petar hľadal posledné stopy zachovaného ľudového kroja. Ako etnografka sa snaží vyhľadávať spojenie medzi krojmi a tak zistila, že aj v jej kraji, ako aj u tunajších Slovákov, dominuje modrá farba sukieň. V Pazove videla nielen pekné kroje, ale sa aj naučila niečo nové, keď ide o techniky pletenia a zistila aj to, že niektoré pesničky, ktoré tu počula, majú totožnú melódiu aj v jej kraji.

Dr. Vladimir Stojanović, profesor na fakulte prírodných vied v Novom Sade, často píše o kultúrnom dedičstve a to ho spojilo s Petrom. Jeho dva dojmy z tejto knihy sa týkajú koloritu celkovej fotografie a dynamiky fotografií. Petar fotil obyčaje a každodenné práce, v ktorých sú ľudia taký prirodzený, akoby z vlastnej pamäti vyťahovali scénky, ktoré videli, alebo ich zažili. V tom je aj veľkosť Petrových fotografii a veľká hodnota tejto knihy, ktorá zostáva trvalým svedectvom dedičstva pazovských Slovákov a jednej doby.

Vydavateľom fotomonografie Dedičstvo, ktoré pretrváva, ktorá vyšla na sklonku roka 2022 je Matica slovenská v Srbsku. Tlačenie finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Žeľko Čapeľa, predseda SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce a samotný autor. Kniha je napísaná v slovenskom, srbskom a anglickom jazyku.

Text a fotografie: Anna Simonovićová