Stalo sa peknou tradíciou, že sa každoročne, vždy deň pred otvorením Slovenských národných slávností, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade koná vernisáž reprezentatívnej výstavy výtvarných diel slovenských výtvarných umelcov zo Srbska.  Nebolo tomu inak ani teraz. Vo štvrtok 11. augusta o 15. hodine bola v ústave slávnostne otvorená výstava pod názvom Slovenská grafika v Srbsku.

Návštevníkov výstavy, prítomných umelcov a zástupcov médií privítal riaditeľ ústavu Vladimír Francisty, o výstave hovoril náš popredný výtvarný kritik, a v tomto prípade aj kurátor výstavy, Vladimír Valentík a v umeleckej časti vernisáže sa predstavila talentovaná hudobníčka z Báčskeho Petrovca, študentka Vysokej školy múzických umení v Bratislave, Iveta Kováčová, ktorá na úvod programu zahrala Etudu cis mol op. 2 č. 1  Alexandra Skriabina a neskôr zaspievala aj vlastnú skladbu Strom, pre ktorú text napísal Samuel Kováč. Program vernisáže moderovala pracovníčka ÚKVS Danica Vŕbová.

Vladimír Valentík do expozície zaradil diela pätnástich autorov, ktorí vyštudovali práve odbor grafiky a  za uplynulých 50 rokov sa viac-menej sústavne venovali tomuto náročnému odvetviu výtvarného umenia. Na výstave sú prezentované grafiky Pavla Popa, Jozefa Klátika, Pavla Čániho, Michala Kiráľa, Martina Kizúra, Zdenky Márie Madackej, Jany Viergovej, Vesny Opavskej, Milana Grňu, Daniely Markovej, Martiny Karavla Hlodovej, Maríny Čániovej, Any Andrejićovej, Aleny Klátikovej a Emílie Valentíkovej-Labáthovej. Vystavené práce sú realizované v širokej škále grafických techník a to od klasického linorytu, akvatinty, litografie, rôznych kombinovaných techník až po súčasné podoby využívania digitálnej tlače.

Na výtvarnej scéne vojvodinských Slovákov sa voľná grafika začína častejšie objavovať a intenzívnejšie rozvíjať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a to predovšetkým vďaka  výtvarníkom, ktorí sa v tom čase školili na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Boli to Pavel Pop (1948 – 2009) a Jozef Klátik (1949), zhodou okolností obaja pochádzajúci zo Starej Pazovy, ku ktorým treba pridať aj meno  Vladimíra Kardelisa (1944) z Kysáča, ktorý však po absolvovaní štúdia zostal žiť a pôsobiť na Slovensku. Aj Pop aj Klátik študovali u tých najvýznamnejších slovenských grafikov druhej polovice 20. storočia a to u Albína Brunovského, Vincenta Hložníka a Oresta Dubaya, čo bolo dostatočnou zárukou, že títo, v tom čase mladí umelci, na výtvarnú scénu vstúpia s poriadne vysoko nastavenou latkou.

Po nich nasledovalo niekoľko výtvarníkov, ktorí sa školili doma, teda v Novom Sade a v Belehrade. Sú to predovšetkým Pavel Čáni (1953), ktorý grafiku vyštudoval v Novom Sade a postgraduálne štúdium absolvoval v Belehrade, Michal Kiráľ (1955 – 1995), ktorý vyštudoval odbor úžitkovej grafiky na Fakulte úžitkového umenia v Belehrade a Martin Kizúr (1957), absolvent Fakulty výtvarných umení v Belehrade, ktorý od roku 1991 žije a pôsobí v Austrálii, ale napriek tomu zostal prítomný na našej výtvarnej scéne a pravidelne vystavuje svoje práce, predovšetkým na petrovskom bienále. Uvedení autori vytvorili silný základ súčasnej grafiky vojvodinských Slovákov a ich opus už teraz možno hodnotiť ako výnimočný a bezpochyby zostane trvalou hodnotou našej kultúry. Po nich nasledovali ďalšie generácie umelcov a tak dnes možno hovoriť o úctyhodnom počte školených grafikov, ktorí tvoria zaujímavú a bohatú výtvarnú scénu. Túto scénu charakterizuje veľká rôznorodosť individuálnych poetík pohybujúcich sa od klasickej figurálnej tvorby po abstrakciu a rôzne konceptuálne prejavy súčasného umenia. Je preto zvláštne, že napriek polstoročnej tradícii slovenskej grafiky v Srbsku, táto výstava prakticky prvýkrát separátne prezentuje grafickú tvorbu vojvodinských Slovákov. Počet prezentovaných autorov a kvalita ich diela nám už teraz sugerujú, že treba rozmýšľať aj o podstatne ambicióznejšie koncipovanej výstave, ktorá by kultúrnej verejností predstavila ucelenejší obraz grafickej tvorby slovenských výtvarníkov v Srbsku.

Výstava bude pre verejnosť otvorená do 9. septembra 2022.

Text: Ladislav Čáni, foto: Nataša Simonovićová