Slovenský kultúrno-osvetový spolok, Erdevík

Kultúrny život v Erdevíku sa začína intenzívne rozvíjať so začiatkom pôsobenia Slovenského čítacieho spolku. Tento spolok sa od samého založenia stal strediskom kultúry, vzdelávania, ale aj trávenia voľného času erdevíckych Slovákov. Potom túto funkciu prebral Slovenský kultúrno-osvetový spolok, ktorý pôsobí aj dodnes a zameriava sa na viaceré oblasti kultúry.

Z dejín spolku

Slovenský čítací spolok

Slovenský čítací spolok (SČS) bol na iniciatívu učiteľa Gustava Rigana založený ešte roku 1907. Prvým predsedom spolku sa stal Ďuro Mrva. Na vykonávanie činnosti, spolku boli od samého zakladania určené miestnosti v Cirkevnom dome. V tom čase okrem čítaceho spolku tam bola už aj modlitebnica a škola. Základným cieľom čítacieho spolku bolo zoskupovať Slovákov, vzdelávať ich a prispieť tým k upevňovaniu národneho povedomia a k všeobecnému kultúrnemu rozvoju osady. V rámci prednášok sa v spolku čítali slovenské noviny a časopisy ako aj slovenské a svetové literárne diela. Knihy, ktoré spolok vlastnil si jeho členovia mohli vypožičiavať aj na domáce čítanie. Od roku 1908 sa do programu čítacieho spolku zaradili aj spoločenské hry akými sú biliard, domino, lotéria a pod. Od roku 1910 spolok začína zápasiť najprv s vyhľadávaním vhodných priestorov až problém vrcholí so začiatkom Prvej svetovej vojny, keď spolok úplne prerušil svoju činnosť.

Fotografiu poskytla Andrea Berédiová

V novoutvorenom štáte Srbov, Chorvátov a Slovíncov od roku 1919 bol spolok obnovený a ako taký prinášal aj niektoré novinky. Zvolený je nový predseda, nový výkoný výbor a SČS začal hrať hlavnú úlohu aj v kultúrno-zábavnom živote Erdevíčanov. Tak sa od roku 1919 v rámci čítacieho spolku začalo hrať divadlo. Tiež sa začalo uvažovať aj o založení speváckych zborov a zadovažovaní hudobných inštrumentov. Hlavnou činnosťou spolku bola aj ďalej edukácia, nadobúdanie informácii prostredníctvom tlače a literárne vzdelávanie.

V roku 1923 spolok bol preplatený na noviny: Riječ, Jugoslavský Čechoslovák, Gospodar, Zdravlje, Uzorni vrtlar, Ilustrovani list, Národná jednota a Frčka, z čoho vidno, že rozsah spracovaných tém a ponúkaných informácii bol rozsiahly a rôznorodý.

V nasledovných rokoch spolok začal zápasiť s priestormi, keďže neusále vzrastal počet členov, ale podobne sa zväčšoval aj počet kníh a tlače, ktorá sa musela niekde uložiť. V kultúrno-zábavnom živote najväčšiu úlohu zohrávalo divadlo, o ktoré z roka na rok Erdevíčania prejavovali čoraz väčší záujem. Koncom 20. rokoch minulého storočia SČS začal spolupracovať s Československým zväzom z Belehradu. Roku 1931 si členovia spolku vyriešili problém priestorov a za pomoci rodákov z Československa, Zagrebu ako aj občanov Erdevíka si pre vykonávanie svojej činnosti kúpili dom, ktorého pomenovali Slovenský národný dom.

Fotografiu poskytla Andrea Berédiová

Vo februári roku 1938 bolo v rámci SČS usporiadaných niekoľko kultúrno-zábavných podujatí. Konala sa fašiangová zábava, divadelníci mali svoje predstavenia a prvýkrát sa zaznamenalo aj folklórno-tanečné vystúpenie. Tesne pred Druhou svetovou vojnou erdevícki ochotníci s cieľom prezentovať svoju činnosť odcestovali do Hložian, kde v dvojdňovej návšteve divadelníci zahrali predstavenie Ferka Urbánka Pytliakova žena v réžii Štefana Makiša a zatancovali slovenské choreografie učiteľky Boženy Škľucovej.

Vo vojnovom období spolok znovu bol neaktívny. Činnosť bola obnovená až roku 1942. Kultúrno-osvetovej práci sa v tom období venoval aj učiteľ Zlatko Klátik, ktorý zapojil do spolku aj deti a začal dvakrát týždene nacvičovať spev. No nestála politická situácia v štáte vo veľkej miere vplývala aj na SČS, ktorý v tomto období na poli kultúry a vzdelávania takmer stagnoval. Vyžadovalo sa vypracovať stanovy spolku, čo vo vedení prinášalo roztržky. Navrhnuté bolo aj aby spolok splynul s Miestnym odborom Matici slovenskej v Erdevíku, čo tiež členmi spolku nebolo schválené až roku 1947 SČS úplne skončil so svojou činnosťou. Spolkový inventár bol odovzdaný slovenskej evanjelickej cirkvi a Slovenský dom bol určený na prácu Miestného odboru Matice slovenskej v Erdevíku.

Za svojho pôsobenia od roku 1907 – 1947 Slovenský čítací spolok bola kultúrno-vzdelávacia ustanovizeň zameraná predovšetkým na zachovanie jazyka, národného povedomia a rozvoj kultúry erdevíckych Slovákov. Na jeho základoch sa formovalo a ďalej rozvíjalo ďalšie ochotnícke teleso: Slovenský kultúrno-osvetový spolok v Erdevíku. V súčasnosti občania Erdevíka pravidelne zaznamenávajú výročia venované založeniu Slovenského čítacieho spolku.

Foto: Svetluša Hlaváčová

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Erdevík

Slovenský kultúrno-osvetový spolok vznikol roku 1948 po zániku Miestného odboru Matice slovenskej v Erdevíku. Od samého založenia práca spolku bola rozdelená do troch odbočiek: knižnica a čítareň, prednášková činnosť a divadelná činnosť. Prvým predsedom spolku bol Juraj Benka. V rámci spolku sa usporadúvali rôzne prednášky, kurzy pre režisérov, divadelné súťaže, nacvičovali sa hry, spevy a tance. Najúspešnejšie predsa pracovala divadelná odbočka, ktorá svoje začiatky zaznamenávala ešte v roku 1919.

Divadelná odbočka

Prvé divadelné predstavenia boli dve hry Ferka Urbánka Už sú všetci v jednom vreci režiséra Gustava Rigana a Za živa v nebi režiséra Michala Rumana. Zo začiatku divadelní ochotníci zápasili s mnohými ťažkostiami od nedostatku odborníkov cez finančné problémy po nezáujem spoluobčanov o kultúrnu činnosť, čo však niekoľkým zanietencom neprekážalo aj ďalej usilovne pracovať na tomto poli. Keď sa však rozprúdila práca Slovenského kultúrno-osvetového spolku, rozprúdila a zdokonalila sa aj činnosť divadelnej odbočky. Svedčia o tom predovšetkým mnohopočetné ocenenia režisérov, hercov, debutantov, scén, kostýmov tak odbornej poroty ako aj obecenstva na mnohých menšinových ale aj štátnych prehliadkach. Spomenieme iba niektoré: Prvé miesto na Divadelnej súťaži slovenských divadelných krúžkov (1950), prvé miesto na II. Stretnutí slovenských ochotníckych divadiel Vojvodiny v Báčskom Petrovci (1971), kde aj herci akými sú Tatiana Makišová, Vladimír Stupavský získali ceny obecenstva a odbornej poroty a Júlia Čániová dostála cenu za réžiu, cena obecenstva a cena odbornej poroty herečky Ruženy Tordajovej na XI. Prehliadke slovenských ochotníckych divadiel Vojvodiny v Kovačici (1980), cena Zlatkovi Valentovi za réžiu na zónovej prehliadke v Pećinciach, diplom Pavlovi Mockovi za najlepšieho ochotníckeho režiséra na divadelnej prehliadke v Sremskej Mitrovici (1993) a mnohé iné. Počas dlhoročnej divadelníckej činnosti ako režiséri sa vystriedal rad ochotníkov, medzi ktorými nemožno nespomenúť takmer dvadsaťročnú prácu Júlie Čániovej, ale aj rad profesionálnych režisérov akými sp Andrej Privratský, Miroslav Benka, Ľuboslav Majera a Zlatko Valent. Okrem toho, že sa Erdevíčania osvečili ako vynikajúci herci a režiséri v roku 1982 preukázali aj svoje organizačné schopnosti keď vo svojej osade realizovali Prehliadku slovenských ochotníckych divadelných súborov Vojvodiny.

Fotografiu poskytla Andrea Berédiová

Folklórno-tanečná skupina

Folklórno-tanečná skupina v Erdevíku začala svoju činnosť vykonávať ešte v rámci Slovenského čítaceho spolku roku 1938. Prvá skupina mladých tanečníkov nacvičila tzv. Slovenskú besedu, s ktorou sa predtavila domácemu obecenstvu. V spolkových zápisniciach však stojí, že sa aj predtým mnohokrát tancovalo iba so spevom, teda bez hudobného sprievodu. Zo začiatku tance nacvičovali učiteľky Júlia Párnická a Božena Škljucová a už v polovici 40. rokov minulého storočia Erdevíčania sa zúčastnili na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci.

Keď vznikol Slovenský kultúrno-osvetový spolok tanečná odbočka akoby bola pod tieňou divadla, ktoré zaznamenávalo veľké úspechy. V 60. rokoch folklórnej odbočke sa pod vedením Zlaty Benkovej predsa podarilo pripraviť celovečerný koncert a prezentovať sa v niekoľkých osadách, ale značná zmena sa v tej oblati neudiala. Avšak v druhej polovici 70. rokov vďaka úsiliu tajomníka spolku Pavla Lauku činnosť tanečníkov sa začína rozmáhať.

Foto: Igor Bovdiš

Roku 1977 tanečná skupina z Erdevíka vystúpila na festivale Tancuj, tancuj… v Hložanoch. Vedúci orchestru bol Vladimír Bartoš a skupinu nacvičila Zlata Benková. O rok nesoršie IX. Prehliadku tanečnej tvorby vojvodinských Slovákov Tancuj, tancuj… organizovali práve Erdevíčania, kde sa predstavili choreografiou Branka Tišmu a Juraja Kopčoka, ktorú nacvičil Pavel Častven. Z celého podujatia , okrem výbornej organizácii, účastníkom zostal v pamäti velikánsky sud, z ktorého si každí mohol upíjať erdevíckeho vína. Od toho roku erdevícky folkloristi sa každoročne zúčastňovali na tomto podujatí, ale pravidelne boli aj hosťmi v iných osadách a doma vítali mnohé súbory. Roku 1978 brali účasť aj na prehliadke v Rume, potom na medzirepublikovom stretnutí kultúrno-osvetových spolkov Sáva v Orašji, kde dosiahli pozoruhodný úspech. Na obecných prehliadkach spravidla postupovali na vyššiu úroveň, na zónové prehliadky.

Foto: Svetluša Hlaváčová

Roku 1994 okrem mladej skupiny formovali aj skupinu veteránov a založili si aj detskú skupinu pod názvom Zvončeky, ktorá prezentovala aj SKOS aj Základnú školu Moše Pijadeho. Prvýkrát sa v roku 1995 zúčastnila aj na Zlatej bráne v Kysáči. Skupinu založili a s ňou roky pracovali Ruženka a Vladko Ďuríkovci.

Folklórna odbočka vždy spolupracovala so srbskou tanečnou odbočkou Branka Radičevića z Erdevíka, usporadúvali spoločné koncerty a častokrát sa stavalo, že aj srbskí tanečníci prišli ako výpomoc do slovenského spolku. Okrem toho, k Erdevíčanom sa nieraz pridali aj Slováci zo susediacej osady Bingule a zapojili sa tak buď do choreografií, alebo do hudobného orchestra.

Hudobný orchester, sóloví speváci a spevácka skupina

Okrem divadelnej a folklórno tanečnej odbočky v tomto spolku existujú a roky pôsobia aj hudobný orchester, sóloví speváci a spevácka skupina. Skupinovým spevom sa erdevícky ochotníci začali zaoberať ešte v rámci Slovenského čítacieho spolku keď učiteľ Gustav Rigan nacvičoval hymnické piesne. O niekoľko rokov neskôr, so zadovážením harmónia, sa začali spracúvať aj ľudové piesne. Práca s dievčenskou skupinou sa začína v 60. rokoch a roku 1977 prvýkrát účinkuje na prehliadke slovenských tanečných súborov v Hložanoch ako spevný sprievod. Sóloví interpréti, ktorí prezentovali Erdevík na speváckych prehliadkách boli mnohí, no najpozoruhodnejšie výsledky dosiahli Juraj Kubečka, Samuel Lomen, Miroslav Kubečka, Ladislav Čáni a Anna Dudková. Mnohí z nich sa stali aj rozhlasovými spevákmi a tak úspešne predstavili osadu, z ktorej pochádzajú ako aj Slovenský kultúrno-osvetový spolok v Erdevíku.

Foto: Svetluša Hlaváčová

V súčasnosti Slovenský kultúrno-osvetový spolok počíta až 400 členov. Aktívne pôsobí mládežnícky súbor a detský súbor Zvončeky, ktorých nacvičuje a choreografie podpisuje Lyduška Mrvová. Staršia tanečná skupina spracúva tance choreografa Jána Slávika a mužskú, ženskú a občas aj dievčenskú spevácku skupinu nacvičuje Janko Zorian z Nového Sadu. Orchester spolku si pestuje svoj hudobný štýl a prednes piesní o čom svädčí aj fakt, že jeho členovia sú hudobníci výlučne z Erdevíka. Vedúcimi orchestra sú Marek Mrva pre detskú skupinu a Igor Cibuľa pre mládežnícku a dospelú tanečnú skupinu. V rámci divadelnej odbočky aj naďalej je aktívna dospelá a detská skupina ochotníckych hercov, ktorí nacvičujú predstavenia v réžii Vladimíra Šerfézyho. V novembri roku 2009 Slovenský kultúrno-osvetový spolok zaznamená 90. výročie divadelnej odbočky, v rámci ktorého usporiadajú divadelný víkend.

Nemožno nespomenúť, že spolok v súčasnosti vlastní knižnicu, ktorá obsahuje zhruba 3 000 kníh.

Foto: Svetluša Hlaváčová

Podujatia

Okrem toho, že Erdevíčania pravidelne oslavujú výročia založenia Slovenského čítacieho spolku a jednotlivých odbočiek pôsobiacich v rámci Slovenského kultúrno-osvetového spolku, každoročne usporadúvajú aj Rybací bál. Toto už tradičné podujatie sa koná v prvú februárovu sobotu v miestnostiach spolku. Prvé takéto podujatie sa konalo roku 1961 a odvtedy až dodnes si ho Erdevíčania zachovávajú a bez výnimky organizujú každý rok. Rybací bál obsahuje kratší program, v ktorom sa zhruba prezentuje celoročná práca Slovenského kultúrno-osvetového spolku, tradične sa prichystá rybací paprikáš a potom nasleduje zábava pri ľudovej hudbe až do rána.

Členovia spolku sa zúčastňujú aj na ďalších erdevíckych manifestáciách akými sú Sriemska kuleniáda a Dni premenenia. Prvé podujatie prebieha v posledný májový víkend v krásnom erdevíckom parku. Druhé, súvisiace s cirkevným sviatkom, sa začína 8. augusta a trvá 10. dní. V oboch podujatiach prebieha bohatý kultúrno-umelecký ako aj športový program, kde každoročne účasť berú aj erdevícki Slováci.

Katarina Mosnak

Pozri aj: 
Referencie: 
  • Kolektív autorov: Slováci v Erdevíku. Erdevík: Slovenský kultúrno-osvetový spolok 2001. 460 s.