„Tanec je tajná reč tela. Môžete tam nájsť každú ľudskú emóciu a dá sa ním vyjadriť aj čosi navyše.“
Štefan Nosáľ, významný choreograf a režisér
To „čosi navyše“ v živote a tvorbe Jána Slávika, nášho popredného autora choreografií, umeleckého vedúceho, režiséra rôznych programov, folklórneho manažéra, kultúrneho dejateľa a matičiara vždy sa odzrkadľovalo v popularizácii, prezentácii a zveľaďovaniu slovenského kultúrneho dedičstva vo Vojvodine doma a v zahraničí. Jeho meno je akési synonymum pre inovácie a špecifické tanečné štylizácie v slovenskom vojvodinskom folkloristickom hnutí, ktoré v tej podobe prezentujú posledných niekoľko desaťročí všetky súbory, s ktorými Slávik pracoval sústavne a aktívne, alebo už teraz na voľnej nohe. Tých, v ktorých sa pričinil, je vskutku veľa, či v Banáte, Báčky alebo v Srieme… Odchoval generácie kvalitných tanečníkov, z ktorých sa mnohí vyprofilovali na špičkových interpretov a následne sa z nich stali aj kvalitní choreografi a taneční pedagógovia.
Ten talent a snaha sú Slávikovcom v krvi. Po otcovi Jánovi a matke Júlie zdedili ich aj dcéra Marína a syn Ivan, ktorý takisto kráča stopami svojho otca a folklórom žije. Veríme, že sa tou drahou pohnú aj ich vnúčence, ktoré od malička vyrastajú v dome plnom hudby, kde sa tancuje, analyzuje, skúma, plánuje, srdečne víta, kamaráti a spieva.
Ján Slávik sa narodil 10. augusta 1956 v Kysáči. Základnú školu skončil v rodisku, a Strednú elektrotechnickú školu vyštudoval v Novom Sade. Absolvoval početné choreografické kurzy a semináre, tak v bývalej Juhoslávii, respektíve v Srbsku, ako i takmer vo všetkých regiónoch Slovenska a taktiež aj v prostrediach obývaných Slovákmi v Maďarsku. Divadelné vlohy prejavil ešte na základnej škole a počas strednej školy sa zapojil do činnosti divadelnej sekcie vtedajšieho kultúrno-umeleckého spolku. Neskoršie priamo účinkoval v zakladaní nového útvaru kultúrnej činnosti v Kysáči pod menom Kultúrno-informačné stredisko (KIS) Kysáč, kde sa stal členom Správnej a Umeleckej rady. Zapojil sa aj do folklórnej odbočky, kde vďaka vedomostiam, ktoré získal na vojenčine od kamaráta experta v oblasti spoločenských tancoch, vo folklórnej odbočke pomerne rýchlo prosperoval, až sa dostal na post vedúceho súboru. Ako výborný tanečník a úspešný absolvent choreografických kurzov, okrem dospelého folklórneho súboru založil aj prvé detské folklórne súbory, tak pri KIS Kysáč, ako aj na Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. V rovnakom čase obnovil činnosť aj skupiny folklórnych seniorov – tanečných veteránov. V tomto období jeho aktívnej činnosti pomenoval a za pomoci asistentov z radu mládežníckeho folklórneho súboru zároveň aj nacvičoval detské folklórne súbory: Krôčik (1. – 2. ročník ZŠ), Slniečko (3. – 4. ročník ZŠ), Vienok (5. – 6. ročník ZŠ) a Vretienko (7. – 8. ročník ZŠ), kým mládežníckemu folklórnemu súboru dal meno Vreteno. Okrem v Kysáči, kde pôsobil plných 20 rokov, výnimočný Slávikov talent si všimli aj v iných osadách obývaných Slovákmi a preto ho ako choreografa angažovali v Kulpíne, v Lugu, Jánošíku, Aradáči, Erdevíku, Hajdušici, Bielom Blate, Begeči, Silbaši, Padine, Kovačici, Selenči, Báčskom Petrovci, v Šíde a 15 rokov v novosadskom Šafáriku. Takmer so všetkými spomenutými súbormi na rôznych folklórnych festivaloch a súťaženiach dosahoval tie najvyššie ocenenia, o čom svedčí aj fakt, že až 18 jeho choreografií v podaní súborov, s ktorými spolupracoval, boli prezentované na Podpolianskych slávnostiach v programoch Krajanskej nedele v Detve. Za to mu pri príležitosti 30. výročia Krajanskej nedele FSP v Detve udelili Špeciálnu cenu a plaketu. Na domácom teréne tiež zožal iba tie najvyššie ocenenia, tak na úrovni Vojvodiny, ako aj na úrovni celého Srbska. Pre svoje získané vedomosti a dlhoročné skúsenosti na folklórnom poli častokrát býval v odborných porotách na rôznych úrovniach súťažení. Vďaka jeho iniciatíve bol 23. mája 1993 uvedený bol do života DFF Zlatá Brána v Kysáči, ktorý sa odvtedy usporadúva každoročne. O rok neskôr, roku 1994 založil ešte jedno podujatie, ale tento raz iba lokálneho rázu pod názvom Kysáčsky spevník, s cieľom vyhľadávania nových talentov ľudového spevu bez ohľadu na vek, a samozrejme aj ako podnet pre mapovanie takmer zabudnutých ľudových piesní. Obnovil činnosť a počas mandátu predsedu, vykonal preregistrovanie Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka a srbského Kultúrno-športového spolku Branka Radičevića v Kysáči. Okrem toho, že je zástupcom predsedu MOMS Kysáč a členom Správnej rady MSS, je aj predsedom Dozornej rady Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka v Kysáči. V období rokov 2010 – 2018 bol členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V mandátnom období (2014 – 2018) bol vymenovaný za predsedu Výboru pre kultúru. Ako odborný predstaviteľ zo Srbska v súčasnosti vykonáva povinnosti člena Dramaturgickej rady Krajanskej nedele Podpolianskych slávností v Detve, ktorú zvolil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
V roku 2013 občania Kysáča ho zvolili za svojho starostu, ale v roku 2015 sa kvôli zdravotným dôvodov vzdal spomenutej funkcie. V roku 2019 pri 50. výročí družby mu Hontianske Nemce udelili Ďakovný list a Plaketu. V roku 2021 mu Spoločnosť slovenských velikánov udelila Pamätnú plaketu za neúnavné prehlbovanie kultúrnych hodnôt v Srbsku a na Slovensku. V súčasnosti, napriek istým zdravotným problémom, aj naďalej sa snaží pomáhať svojim nasledovníkom odbornými radami a sprostredkovaním zájazdov a družieb, tak kolektívom s ktorými spolupracoval, ako aj s ostatnými kolektívmi, ktoré ho o to poprosia.
Pre všetko uvedené môžeme konštatovať, že sa tohtoročný Pamätný list Pro Cultura Slovaca dostáva do tých správnych rúk.
Milý vedúci, srdečne Vám k tejto zaslúženej odmene blahoželám aj ja, Vaša tanečníčka, učnica a kolegyňa, a prajem Vám nespočetne veľa energie, tvorivých síl, jedinečných nápadov, nezabudnuteľných zájazdov, zaujímavých výskumov, unikátnych choreografií a predovšetkým – radosti z vnúčeniec a pevného zdravia!
Danica Vŕbová