LAUDATIO na Dagmar Máriu Anoca pri príležitosti udeľovania ceny Pro Cultura Slovaca

Prof. Dr. Katarína Šebová Maruzsová
13. augusta 2021

 

Motto:

"Píšem i s pocitom, že je to najlepšia cesta, ako slúžiť slovenskej kultúre v prostredí, kde žijem."

(DMA)

 

Vyznamenania a ceny rôzneho druhu sa udeľujú expertom, ktorí vo svojej profesii vytvorili trvalé hodnoty slúžiace k zveľadeniu svojej komunity. Takouto významnou osobnosťou je naša čerstvá laureátka Ceny Pro Culturu Slovaca, univerzitná docentka Dagmar Mária Anoca, veľká dáma rumunskej a v širšom ponímaní dolnozemskej slovakistiky. Svojou bohato rozvetvenou, odborne fundovanou a osobne motivovanou umeleckou, literárnovednou, lingvistickou, pedagogickou, kultúrnohistorickou, ako aj prekladateľskou, redaktorskou, publikačnou a organizačnou činnosťou sa bezmála 40 rokov neúnavne podieľa na formovaní, tvorení, propagovaní, podporovaní a konštituovaní nadlackého literárneho fenoménu. Cenou Pro Cultura Slovaca sa jednak uznávajú jej dlhodobé a nezištné úsilia vynaložené v tejto oblasti v prospech duchovného povznesenia slovenskej národnosti v Rumunsku, jednak je jej vyznamenanie venované pri príležitosti jej blížiaceho sa okrúhleho životného jubilea.

Dagmar Mária Anoca sa natrvalo zapísala do dejín dolnozemskej literatúry, kultúry, literárnej a lingvistickej vedy, o čom popri jej impozantnej publikačnej aktivite svedčia početné knižné vydania jej diel, z ktorých vyniká monografia Slovenská literatúra v Rumunsku (2002, 2010, Vydavateľstvo Ivana Kraska, Nadlak). Význam monografie spočíva medzi iným v tom, že sa jej autorka prvá podujala na napísanie literárnohistorickej monografie v oblasti dolnozemskej literatúry. V knihe zmapovala, systematizovala a syntetizovala vývinové oblúky literatúry Slovákov v Rumunsku, popritom sa venovala aj širším dolnozemským kultúrnohistorickým súvislostiam a vypracovala aj odbornú terminológiu platnú aj v širšej dolnozemskej literárnej vede. Monografia sa stala autorkiným emblematickým dielom, ku ktorej prilieha aj jej ďalší významný vedecko-pedagogický skutok – vypracovala koncepciu vyučovania dolnozemskej literatúry s osobitným dôrazom na literatúru Slovákov v Rumunsku, pre študentov slovakistiky bukureštskej univerzity ktorú vedenie školy prijalo a zaradilo medzi povinne voliteľné predmety učebných plánov. Dagmar Mária Anoca so svojimi dejinami literatúry Slovákov v Rumunsku a zavedením predmetu – dolnozemská literatúra – do učebného programu univerzity, prispela k zavŕšeniu procesu konštituovania sa literatúry Slovákov v Rumunsku. 

Dagmar Mária Anoca sa narodila 28. decembra 1951 v rumunskom Nadlaku. Jej rodičia Mária Suchanská Anoca a Vasile Anoca boli nadlackou spoločnosťou uznávaní a vysoko ctení pedagógovia, ktorí stáli pri zrode a rozvíjaní slovenského stredného školstva v Rumunsku. Písali a prekladali učebnice, koncipovali učebné osnovy, neustále sa prekutávali v knihách, čo Dagmar sledovala od malička. Vďaka tejto inšpiratívnej rodinnej atmosfére sa u nej už v detstve prejavil záujem o knihy a obvzlášť o literatúru. Nie náhodou ju rodičia vychovávali v domienke, že bude spisovateľkou. V priebehu času dokázala, že prognóza rodičov bola správna.

Po ukončení slovenskej sekcie nadlackého lýcea (1970) vedie jej cesta na univerzitu v Bukurešti, kde začína študovať slovenčinu a rumunčinu. Jej výber aprobácie predurčuje rodinná tradícia pestovania rovnako akceptovaných, harmonicky sa prelínajúcich dvoch jazykov a kultúr: kultúru matky Slovenky a kultúru otca Rumuna. Pocit dvojdomovosti od mladi vníma a prežíva prirodzene, stáva sa východiskom jej tolerantného, otvoreného a prijímajúceho postoja k iným kultúram. Prejavom toho je v súčasnosti napríklad členstvo v národnostnej komisii Zväzu spisovateľov Rumunska, v ktorej sa sledujú a oceňujú najhodnotnejšie literárne diela autorov rôznych národností žijúcich v Rumunsku. 

Od roku 1971 pokračuje v štúdiach svojej pôvodnej aprobácie na FFUK v Bratislave. Dostáva sa tu do bezprostredného kontaktu s najnovšími poznatkami z oblasti slovenskej literárnej vedy a lingvistiky, ktoré podnetne pôsobia na jej neskoršiu profesijnú kariéru. Zaujmú ju napr. prednášky profesora Jozefa Minárika o slovenskej ľudovej slovesnosti, ktoré sa pre ňu stali oporným bodom pri výskume nadlackej slovenskej ľudovej tvorby. Vo svojej monografii Literatúra Slovákov v Rumunksu ju vníma ako základ, na ktorom sa rozvinula neskoršia slovenská literatúra v Rumunsku. V súvislosti s jazykom ľudovej slovesnosti zase nadväzuje na znalosti získané z dialektológie u profesora Pavla Ondrusa. Jej pohľad na poéziu podnetne ovplyvnili významní súdobí básnici Milan Rúfus a Pavol Bunčák, ktorí toho času prednášali na univerzite súčasnú slovenskú a svetovú literatúru. Bratislave môže ďakovať aj za stretnutie a nadviazanie kontaktov s dolnozemskými študentmi zo Srbska a z Maďarska. Jej stretnutie so študentmi z Dolnej zeme z dnešného pohľadu možno vnímať ako zárodok oživotvorenia od druhej polovice 80. rokov minulého storočia sa postupne formujúcej a rozrastajúcej dolnozemskej kultúrnej vzájomnosti. 

Po návrate z bratislavských štúdií (1975) sa zapája do nadlackého kultúrneho života. Stáva sa členkou literárneho krúžku Ivana Krasku, v rámci ktorého sa aktívne podieľa na realizovaní tvorivého pracovného programu štrukturovaného jeho predsedom Ondrejom Štefankom. Púšťa sa do tejto práce plná elánu, zodpovedne a cieľavedome, pritom sa venuje aj písaniu básní, pripravuje svoju dizertačnú prácu, Jazyk a štýl Mila Urbana v komparačnom kontexte, ktorú obháji v roku 1980 v Bukurešti. Učí prváčikov na nadlackej ľudovej škole, a na ich podnet sa venuje detskej poézii (Knižka pre prvákov 1982) Neskôr sa zamestnáva v nadlackom lýceu, kde učí slovenčinu a rumunčinu. Do roku 1980 je členkou miestneho ochotníckeho divadla. Od roku 1982 študuje na Ľudovej škole umenia, na odbore dizajn. Spod jej pera vychádza aj prozaické dielo Kniha príbehov alebo poltóny, 1988. V roku 1992 konkurzným konaním sa dostáva na Univerzitu v Bukurešti, kde pôsobí až do odchodu do dôchodku (2018). Ako vysokoškolská pedagogička sa popri vyučovaní venuje aj písaniu vedeckých prác, o čom hovorí nasledovne "(…) píšem i s pocitom, že je to najlepšia cesta, ako slúžiť slovenskej kultúre v prostredí, kde žijem." Do zväzku Hľadanie sférického priestoru (1997) sú zaradené literárnokritické a esejistické, kým do knihy Literárne reflexie (1997) literárnoteoretické a komparatívne články a štúdie. V roku 1998 vychádza jej lingvistická práca Fonetika a fonológia slovenčiny, v ktorej porovnáva fonetické a fonologické javy slovenčiny a rumunčiny. Kniha Misellanea slovacica (2012) obsahuje výber článkov o jazyku, literatúre a kultúre Slovákov v Rumunsku.

V tvorbe Dagmar Márie Anoca zohráva dôležité miesto aj jej počtom a tematikou bohatá a rozsiahla publikačná činnosť. Písala články, príspevky rôzneho druhu a štúdie o rôznorodých témach – slovenská literatúra; slovenská literatúra v Rumunsku; rumunská literatúra; pedagogika; nadlacké ochotnícke divadlo; nadlacké výtvarné umenie; detská literatúra; preklad; lingvistika – ktoré vychádzali v nespočetných domácich a zahraničných časopisoch, zborníkoch, literárnych periodikách, spoločensko-kultúrnych časopisoch, atď. Uvádzame ich iba v limitovanom počte: Literárny týždenník; Slovenská reč; Irodalmi szemle; Barátság; Bárka; Slovenčinár; Ľudové noviny; Slavica Szegediensia; Romanoslavica; Arca; Kriterion; Neue Banater Zeitung; Literika; Orizont; Nový život; Létünk; Variácie (antológia); Naše snahy; Naše snahy plus; Dolnozemský Slovák; Rovnobežné zrkadlá – Oglinzi paralele atď. V posledných vymenovaných časopisoch v jednej osobe bola prispievateľka a redaktorka. Je členkou mnohých spolkov a združení, je laureátkou viacerých odborných a literárnych cien. 

Pri hodnotení tvorby Dagmar Márie Anoca sa zvyčajne odvoláva na jej všestrannosť, vyplývajúcu z jej talentovosti a nekaždodennej rozhľadenosti umožňujúcej jej úspešne sa preukázať vo viacerých disciplínach. V jej kompletnej tvorbe možno identifikovať istú dominantnú črtu prerážajúcu druhové a žánrové hranice, nakoľko sa jej poézia a vedecké dielo rodí v procese sústavného kladenia si otázok a v zanovitom hľadaní odpovedí. Ťažko je určiť poradie jej prác na rebríčku kvality, veď v každej oblasti vytvorila trvanlivé hodnoty. Renomovaní posudzovatelia jej tvorby: Peter Andruška, Corneliu Barborică, Michal Harpáň, Michal Babiak, ako aj Patrik Šenkár sa však zhodli na tom, že je v prvom rade poetkou. Doteraz jej vyšli tieto básnické zbierky: Knihy rozlúčok 1985; Synonymia 1993 (za ktorú dostala cenu Zväzu spisovateľov v Rumunsku); Kniha stretnutí 1995; Ročné obdobia 1996; Melanchólia 2000; Stratený archetyp 2014; Renesančný kruh 2017.

V súlade s vyššou konštatáciou a prihliadnuc aj na možnú priechodnosť medzi jednotlivými disciplínami by sme radi poukázali na konkrétnom príklade, ako sa prepletávajú v poetkinej tvorbe črty dvoch rozličných, avšak v istom zmysle aj podobných činností: tvorba tkaniny a tvorba poézie.

Vychádzame z čiernobielej fotografie z roku 1985, v centre ktorej je zachytená mladá intelektuálka – Dagmar Mária Anoca – pri príležitosti krstu svojej prvej básnickej zbierky pre dospelých Knihy rozlúčok. Je oblečená v zaujímavých bielych letných šatách s dlhými rukávmi upozorňujúcimi na seba svojou nepravidelnou fazónou a zdobením. Ich zvláštny význam spočíva hlavne v tom, že od samého návrhu, cez vlastnoručne uháčkovaného úpletu z jemnej vlnenej nite, načrtnutie dizajnu, až po hotové šaty, všetko je výsledkom kreatívnej práce samej autorky – dizajnérky. Pripravila ich ako diplomovú prácu v čase absolvovania ľudovej školy umenia, kde získala diplom dizajnérky. Jej šaty zapadajú práve do kontextu laureátkinej všestrannosti, ktorej sme svedkami aj pri sledovaní niektorých detailov šiat, v ktorých nachádzame isté znaky, nepriamo odkazujúce na paralely medzi tvorbou háčkovaného odevu a umeleckého textu. V oboch fenoménoch možno identifikovať viac styčných bodov, z ktorých vyzdvihujeme tri najtypickejšie. Sú to: asymetria; spiritualita; metafyzika. Asymetria sa na úrovni odevu prejavuje nepravidelným trojfarebným vzdušným čipkovým lemovaním sukňovej časti a zápästia, tvoriacim kontrast k plnšej a tuhšej štruktúre základného úpletu, čo vnímame ako prejav dynamiky, hravosti a fantázie. V básňach sa taktiež stretávame s asymetrickými poetickými riešeniami týkajúcimi sa hlavne medziľudských vzťahov, nevyjasnených situácií, nerovnocenných postojov v láske, evokujúcich pocit osamotenia, opustenia, sklamania: (…) "budem sa rozprávať s tebou v monológu." ; "V tejto láske ťažným koňom sa ja,..."(Knihy rozlúčok, s. 4, 39) a existenciálnej neistoty: "Bojím sa dňa, / keď objavím záhradníkovu sekeru." (Renesančný kruh, s. 33)

Spiritualita a metafyzika súvisí s poetkiným záujmom o filozofiu, čo sa prirodzene odráža aj v jej postupoch pri práci so slovami, či s niťou. Odzrkadľuje sa to aj pri kurióznom tvarovaní akoby krídla na zadnej, chrbtovej časti traktovaných šiat. Motív krídla ako atribút nadpozemských bytostí im dodáva mystický charakter poukazujúc na otvorenosť autorky voči veciam, ktoré sú mimo dosahu našej zmyslovej skúsenosti. Krídla symbolizujú aj voľný let vo vyšších, duchovných sférach, čo zase evokuje výraznú intelektuálsku náplň jej poézie reflektujúcej základné metafyzické otázky akými sú napr. interpretácia sveta: "A čo je tieň / a čo je vôňa / a čo je láska pŕhavá, / či je to duch alebo hmota / čo sa tak s nami zahráva" (Kniha rozlúčok, s. 86), na ktoré sa nedá jednoznačne odpovedať. Nastolené dilemy sa vyúsťujú do alternatívnych riešení: "Je svet náš priamka, či krivka, milý môj? / To uvidíme až očami potomkov."(Kniha rozlúčok, s. 83) zakladajúcich sa na umeleckej transformácii osobných skúseností.

Dagmar Mária Anoca svojou doterajšou všestrannou tvorbou, či ide o poéziu, vedecko-výskumnú činnosť, publicistickú a pedagogickú alebo inú kultúrnu aktivitu, celý svoj doterajší život šírila a šíri dobré meno slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí. Vytvára, prezentuje, propaguje a nezištne aj podporuje tieto fenomény, čím si zaslúžila uznanie svojho bližšieho a širšieho prostredia. K udeleniu jej Ceny Pro Cultura Slovaca, ako aj k jej významnému životnému jubileu úprimne gratulujeme a prajeme jej do budúcnosti pevné zdravie a ešte veľa šťastných a tvorivých rokov!

 

 

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.