Popolcová streda (Popolec, Škaredá streda, Krivá streda) je dňom, ktorým sa začína veľkonočný pôst. Je pohyblivým sviatkom, ktorý sa ráta podľa lunárneho kalendára. Pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou a nasleduje bezprostredne po fašiangoch. Tvorí prechod medzi fašiangovým a pôstnym obdobím a je prvým pôstnym dňom. Popolcová streda, ako začiatok veľkopôstneho, predveľkonočného obdobia, bola zavedená koncom 7. stor. a stala sa dňom pôstu a pokánia. Veriaci na prijatie sviatosti si v zmysle prvokresťanskej tradície obliekali kajúci odev a posypali sa popolom. Súčasťou liturgie tohto dňa je dodnes v katolíckych dedinách znamenie kríža popolom na čelo veriacich a formula prednášaná kňazom: „Obráťte sa a verte evanjeliu (resp. staršia formula „Memento mori”).
Popolcová streda / popol je v duchovnej kultúre symbolom smútku, pokánia, pominuteľnosti a očisty známy v mnohých kultúrach sveta; zo starožidovskej tradície ho prevzalo aj kresťanstvo / ako prvý deň pôstneho obdobia, priniesol zmeny hlavne do stravy, odevu, obradov. Už v skorých ranných hodinách sa všetok riad vyumýval od mastnoty fašiangových jedál popolom a lúhom. Najčastejším jedlom na Popolcovú stredu bola kyslá mliečna polievka. Cestoviny sa počas veľkonočného pôstu varili najmä v nedeľu. Čo sa týka odevu, v období pôstu bol ladený do smútočných farieb, do čiernej, bielej či fialovej, so skromnou výšivkou. Tento model tradičného smútočného odevu sa miestami dodržal aj dnes, a to hlavne ako odev pri príležitosti odchodu do kostola.