V roku 1517 v predvečer Sviatku všetkých svätých mladý profesor Martin Luther pribil po latinsky napísaných Deväťdesiatpäť téz proti odpustkom na dvere Wittenberského chrámu. Rýchlo ich preložili do nemčiny a zakrátko sa po celom Nemecku začala šíriť grafika znázorňujúca váhu spásy, kde Kristova láska prevažovala odpustky. Za symbolický začiatok luteránskej reformácie sa považuje práve pribitie tých 95 téz na dvere kostola dňa 31. októbra 1517. Luther vo svojich tézach nevystúpil však proti odpustkom ako takým, ale proti spôsobu ich predaja. Deväťdesiatpäť téz odráža teológiu, ktorú prednášal svojim študentom: „Každý úprimný kresťan, živý alebo mŕtvy, má podiel na dobrodeniach Krista a cirkvi. Dáva mu ho Boh, a nie odpustky.“ Nasledovatelia takéhoto učenia sú „luteráni“, hnutie sa menuje „luteranizmus“ a Lutherova ruža, známa aj ako Lutherova pečať, je najznámejším symbolom luteranizmu.