Ľuboslav Majera sa narodil 3. novembra v roku 1951 v Báčskom Petrovci. Základnú školu a gymnázium absolvoval v slovenčine. Ako štipendista RTV Nový Sad diplomoval v roku 1975 na VŠMU v Bratislave v odbore divadelná réžia u profesora Karola Zachara a Miloša Pietora. Prvých osem rokov profesionálnej práce pôsobil ako režisér v Televízii Nový Sad a ďalších jedenásť rokov v Novosadskom rozhlase v redakcii dramatických vysielaní.
Režíroval desiatky dokumentárnych filmov, reportáží,a fejtónov a viac ako 100 rozhlasových hier pre deti a dospelých, vo všetkých jazykoch vysielacieho programu (Srbčina, Slovenčina, Maďarčina, Rumúnština). Jeho rozhlasové hry reprezentovali Novosadský rozhlas na Juhoslovanských dňoch rozhlasu viacej rokov za sebou v Portoroži a v Ochride, kde získal aj mnohé ceny. Ako hosťujúci režisér pracoval v rozhlase v Belehrade, Sarajeve, Bratislave, Berlíne. Vlastnú tvorbu prezentoval tak na území bývalej Juhoslávie ako i v zahraničí.
Dva roky pôsobil v zrenjaninskom Národnom divadle Tošu Jovanovića ako umelecký riaditeľ, kde režíroval Sofoklovu Antigonu (1998, vyše 80 repríz), s ktorou súbor účinkoval na všetkých významných festivaloch v krajine a regióne a dostal za ňu niekoľko ocenení. V súčasnosti je profesorom na Akadémii umení v Novom Sade a na Katedre dramaturgie, réžie a teatrológie Fakulty dramatických umení AU v Banskej Bystrici, kde necelý rok (1. 3. – 9. 12. 2008) zastával i funkciu dekana tejto fakulty.
Za posledné roky režíroval mnohopočetné divadelné predstavenia v profesionálnych divadlách, ale aj v ochotníckych súboroch v Srbsku, napríklad v Divadle VHV v Báčskom Petrovci: A. P. Čechov: Balada o škodlivosti tabaku, S. Shepard: Červený kríž; v Ochotníckom divadle J. Čemana v Pivnici: M. Pavlova: Tajomstvo balzamu, s ktorým sa zúčastnil na DIDA 2007 i na Scénickej žatve 2007 v Martine, na Dňoch Slovákov žijúcich v zahraničí v DU v Piešťanoch roku 2008. S inscenáciou T. Vansovej v réžii Ľuboslava Majeru s predstavením Skúška svedomia sa zúčastnil aj na Scénickej žatve 2009. V ND Tošu Jovanovića režíroval Gogoľove Mŕtve duše (2009). Na Slovensku v DJZ v Prešove režíroval inscenáciu D. Kovačevića Radovan III. (1992), v prešovskom DAD hru mladého srbského dramatika V. Savića: Počuješ, mama… (2001), v roku 2006 režíroval duo drámu N. Romčevića: Vina (koprodukcia Slovenského komorného divadla v Martine a Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci). V ochotníckom DS J. Chalupku v Brezne pripravil päť inscenácií.
Veľký úspech zažili režisérove inscenácie Hriech (1985, obnov. premiéra 1993, 148 repríz) a Zberné stredisko (1989). Ľuboslav Majera svojou režisérskou prácou získal početné ocenenia, tak s oboma inscenáciami získal najvyššie ocenenia na Slovensku, ktorým bolo 1. miesto na všetkých postupových prehliadkach počnúc od okresnej po celoslovenskú, a Cenu za tvorivý čin roka na Scénickej žatve v Martine (1985, 1989), ako aj 1. miesto na celoštátnom Jiráskovom Hronove (ČR). Inscenácia Hriech získala na medzinárodnom festivale seniorského divadla v Dánsku (Odesa 1993). S inscenáciou Zberné stredisko sa prezentovali v Juhoslávii (1991, 1992), v Rumunsku a Maďarsku (1992) i na medzinárodnom festivale v Mostare (Juhoslávia, 1991). Ďalšia inscenácia Kňaz (2009, podľa poviedky F. Švantnera) získala 1. miesto na Zochovej Revúcej (kraj), na celoštátnej prehliadke Palárikova Raková v Čadci tiež 1. miesto a nomináciu na medzinárodný festival DIDA v Pivnici (Srbsko), na celoštátnej prehliadke v Tlmačoch Cenu za kolektívny herecký výkon, na Gorazdovom Močenku 3. miesto, v roku 2009 s ňou vystupovali na Jarnom festivale v Békešskej Čabe a Sarvaši (Maďarsko), v roku 2010 v Pitvaroši (MR), Nadlaku (Rumunsko), DIDA v Pivnici a v Báčskom Petrovci (Srbsko). V roku 2010 naštudovali hru K. Mišíkovej Zabudla som.
Ľuboslav Majera je nositeľom početných cien ako Steriovej ceny (najvyššie ocenenie; Cesta do Nantu), trikrát cenu Zlatá maska (juhoslovanský festival ochotníkov), päťkrát Cenu za najlepšiu réžiu (Festival malých a experimentálnych divadiel v Pančeve), ceny za najlepšiu réžiu vo Vršci, Sombore, Belehrade, Vranji (vojvodinské a srbské prehliadky), bábkohereckú cenu za réžiu hry Srboljub Stanković v Subotici a mnohé iné za televíznu, rozhlasovú a divadelnú tvorbu. Je tiež nositeľom spoločenských vyznamenaní: októbrovej ceny mesta Kikinda a Báčskeho Petrovca, republikového zlatého odznaku Zlatna značka za rozvoj kultúry a i.
Pri príležitosti životného jubilea a udelením Medaily Daniela Gabriela Licharda získal najvyššiu poctu za prácu a prínos v oblasti amatérskeho divadla na Slovensku, tým sa stal prvým Slovákom žijúcim a tvoriacim v zahraničí, ktorý je nositeľom spomenutého ocenenia.
Žije v Báčskom Petrovci.