Správna rada

Správna rada

 

2012 - 2016

Vláda AP Vojvodiny, na 176. schôdzi, ktorá sa konala 10. júla 2012, na návrh Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyniesla Rozhodnutie o vymenovaní predsedu a členov Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Správnu radu ÚKVS v období 2012 - 2016 tvoria:

Vladimír Valentík, predseda

Dr. Samuel Čelovský, člen

Jarmila Ćendićová, člen

Mgr. Anna Séčová-Pintírová, členka

Anna Medveďová, členka

Mgr.art Miroslav Benka, člen

Ján Makan, člen

Viera Benková, členka

Mária Raspirová, členka

Po rok 2013, do svojej smrti, členom Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bol i Dr. Michal Týr a po rok 2015 i Samuel Boldocký, ktorý zomrel 25. apríla 2015.

 

2008 - 2012

Výkonná rada Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, na návrh Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyniesla Rozhodnutie o menovaní predsedu a členov Správnej rady ÚKVS dňa 29. apríla 2008. 

Správnu radu v období 2008 - 2012 tvorili:

Vladimír Valentík, predseda

Dr. Michal Týr, člen

Dr. Samuel Čelovský, člen

Samuel Boldocký, člen

Jarmila Ćendićová, členka

Mgr. Anna Séčová-Pintírová, členka

Anna Medveďová, členka

Mgr.art Miroslav Benka, člen

Eva Naďová, členka.

 

Vladimír Valentík

Vladimír Valentík

Vladimír Valentík sa narodil 14. septembra 1959 v Báčskom Petrovci. Základnú školu ako i gymnázium skončil v Báčskom Petrovci. Študoval filozofiu na Filozofickej fakulte v Belehrade od roku 1978 do 1982 a paralelne od roku 1980 aj Dejiny umenia na tej istej fakulte.

Robil ako honorárny spolupracovník v Redakcii programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad v období 1983 - 1986. Od roku 1988 do 1990 pracoval ako profesor filozofie, logiky a sociológie na Gymnáziu Jána Kollára v Báčkom Petrovci, ako i profesor výtvarnej kultúry v tejto istej škole v školskom roku 1993-1994. Potom sa zamestnal ako organizátor kultúrnych podujatí, kustód Galérie Zuzky Medveďovej a v roku 1992 ako novinár Rádia Petrovec v Dome kultúry v Báčskom Petrovci.

Od roku 1995 až do 2003 pracoval na funkcii riaditeľa Domu kultúry v Báčskom Petrovci. Zakladal sa o založenie Slovenského vojvodinksého divadla v roku 2003 a bol jeho prvým riaditeľom do jari roku 2005. Od roku 1995 bol redaktorom vydavateľstva v slovenskom jazyku AD Tlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci a neskoršie sa stal zástupcom hlavného a zodpovedného redaktora magazínu Rovina a riaditeľom marketingu Tlačiarne Kultúra. Od roku 2006 je riaditeľom vydavateľstva AD Tlačiarne Kultúra a od 1. septembra 2007 pracuje na funkcii riaditeľa Slovenského vydavateľského centra.

Od roku 1990 až do dnes je členom redakcie časopisu pre literatúru a kultúru Nový život. Toho istého roku sa stal aj predsedom Združenia slovakistov Vojvodiny za Báčku. Od roku 2003 je podpredsedom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, od roku 2005 je členom Pokrajinskej rady pre kultúru a roku 2007 navrhnutý je ako člen Republikovej rady pre kultúru a zvolený za predsedu Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Je predsedom Umeleckej rady Galérie Zuzky Medveďovej od jej založenia 1989 roku. Tiež je členom Školského výboru v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a predsedom rady slovenského týždenníka Hlas ľudu.

Podieľal sa na založení mnohých slovenských inštitúcií a podujatí, ako sú Galéria K.M.Lehotského s kolekciou Súčastného výtvarného umenia v Srbsku od roku 1991, ideový tvorca a organizátor Bienála slovenských výtvarníkov v Srbsku od roku 1991, organizátor a realizátor prvého hudobného nočného porgramu Netopier v slovenskom jazyku od roku 1993 do 1995, iniciátor a organizátor festivalu slovenskej rokovej hudby Rokton od roku 1995 do 1999, iniciátor a organizátor Jarmoku umenia-Jart od roku 1996 do 2006, organizátor založenia Domu kultúry Báčsky Petrovec v roku 1996 a Slovenského vojvodinského divadla v roku 2003. Pod jeho vedením v roku 2004 divadlo sa zúčastnilo na 38. Bitefe. V Galérii Zuzky Medveďovej od jej založenia - 1989 roku, organizoval više 70 samostatných, tematických a kolektívnych výstav umeleckých diel.

Zúčastnil sa v organizácii početných výstav umeleckých diel aj v iných prostrediach, tak napr. v Kulpíne, Hložanoch, Belehrade, Novom Sade, Kikinde, Kovačici, Padine, ako i v zahraničí: Bratislava, Piešťany, Banska Bystrica atď.

Medzi najvýznamnejšie sa môžu zaradiť výstava obrazov Zuzky Medveďovej v Národnom múzeu v Belehrade, Súčastné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku v galérii "Dom vojske" v Belehrade ako i prvá spoločná výstava slovenských akademických maliarov, grafikov a sochárov zo Srbska v Bratislave.

Napísal vyše sto výtvarníckych štúdií do katalógu k výstavam, zverejnil početné texty z dejín výtvarného umenia vojvodinksých Slovákov, ako aj štúdie a kritiky súčastných výtvarníkov v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku, Francúzsku a na Slovensku.

Zúčastnil sa mnohých vedeckých konferencií a okrúhlych stolov v Srbsku, Maďarsku a na Slovensku a jeho príspevky sú zverejnené v zborníkoch.

V roku 1997 organizoval vedeckú konferenciu Výtvarné umenie Slovákov v Juhoslávii, z ktorej zostavil aj zborník prác vo vydaní Združenia slovakistov Vojvodiny a Kultúry v Báčskom Petrovci.

Je autorom niekoľkých kníh z oblasti výtvarného umenia:

Výtvarné dielo Zuzky Medveďovej, s Jánom Kišgecim vo vydaní Kultúry v Báčskom Petrovci, 1997, v slovenčine, srbčine a angličtine.

Desat rokov činnosti Galérie Zuzky Medvedovej v Petrovci: (1989-1999), vydavatelia Kultúra a Dom kultúry Báčsky Petrovec, 1999, v slovenčine.

Svet kovačického insitnéhu umenia, Kultúra B. Petrovec, 2003, v slovenčine

Svet kovačičke naivne umetnosti, Kultura B. Petrovac, 2003, v srbčine

The world of kovacicas naive art, Kultura B. Petrovac, galerija Babka Kovačica, 2003, v angličtine

Karol Miloslav Lehotský, výtvarná monografia sa Ladislavom Čánim, Kultúra B. Petrovec a DZS Bratislava, 2004

Z dejín výtvarného umenia vojvodinksých Slovákov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad, 2007

Preložil do slovenčiny učebnicu výtvarnej kultúry pre stredné školy a gymnázium a vypracoval doplnky z dejín výtvarného umenia Slovákov v Srbsku pre učebnice výtvarnej kultúry vyšších ročníkov základných škôl a gymnázií.

Vladimír Valentík si svojou dlhodobou činnosťou v oblasti kultúry a získanými vynikajúcimi výsledkami, ako aj zveľaďovaním kultúrneho života slovenskej menšiny vo Vojvodine získal prestížnu cenu v oblasti kultúry-Iskru kultúry, ktorú mu udelil Ústav pre kultúru Vojvodiny v roku 2007.

 

Dr. Samuel Čelovský

Samuel Čelovský

 

Akademická kariéra

Roku 1997 - vybraný na miesto riadneho profesora Filozofickej fakulty v Novom Sade, oblasť dejiny

Roku 1979 - získal doktorát na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Katedra histórie

Roku 1975 - diplomoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Katedra histórie

 

 

Bibliografia

Mladosť Félixa Kutlíka. Nový Sad : Оbzor 1982.

Bibiografia časopisu Náš život (1933-1940,1946-1947). Nový Sad, Obzor 1984.

KUTLÍK, F.: Кralica a iné. Bratislava-Nový Sad 1981.

Pešťbudínske vedomosti ako prameň informácii o národnokultúrnom a národnopolitickom živote Slovákov vo Vojvodine. In: Zahraničný Slováci a národné kultúrne dedičstvo. Martin 1984, s. 145-152.

Slovenské noviny (1849-1861) ako prameň informácii o živote Slovákov vo Vojvodine. In:Zborník SVS, 10. Nový Sad 1988, s. 5-45.

Gustáv Maršall-Petrovský a vojodinskí Slováci v americkom Slovenskom Hlásniku. In: Život a dielo Gustáva Maršalla-Ptrovského. Nový Sad 1989, s. 217-236; 304-306.

Slovenská ľudová škola v Kulpíne v období feudalizmu (1789-1848). In:Pamätnica-Spomenica 1789-1989. 200 rokov školy v Kulpíne-200 godina škole u Kulpinu. Kulpín 1996, s. 56-124; 185-272.

Najstaršia epigrafická pamiatka Slovákov v Srbsku. Nový Sad:Hlas ľudu 2003. 31 s.

Petrovská divadelná cesta. Z dejín slovenského ochotníckeho divadla v Báčskom Petrovci- Petrovački pozorišni put. Iz istorije slovačkog amaterskog pozorišta u Bačkom Petrovcu. Báčsky Petrovec-Bački Petrovac: Pozorište VHV, Bački Petrovac-Pozorišni muzej Vojvodine, Novi Sad 2006.

Podiel osadníkov zo slovenských obcí v Maďarsku pri osídľovaní Kysáča v Báčke od roku 1773. In: Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku. Békešská Čaba: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku 2006, s. 404-415.

 

Jarmila Ćendićová

Jarmila Ćendić

Jarmila Ćendićová je narodená v roku 1961 v Belehrade. Diplomovala na Filozofickej fakulte 1984 roku, Oddelenie dejín umenia. Pacuje ako náčelníčka pre spoločenské činnosti v obecnom úrade v  Kovačici.

 

 

 

 

 

 

Mgr. Anna Séčová-Pintírová

 Anna Séčová Pintírová

Anna Séčová - Pintírová z Pivnice sa narodila 6. júna 1978. roku. Vyštudovala etnológiu a kulturológiu na Filozofickej fakulte v Nitre, na Univerzite Konštantína Filozofa. Počas štúdia absolvovala niekoľko terénnych výskumov v oblasti etnológie na území Slovenskej republiky. Diplomovú prácu na tému Súčasná slovenská svadba v obci Pivnica úspešne obhájila na katedre etnológie roku 2003. V nasledujúcom roku diplóm o ukončení vysokej školy nostrifikovala na Filozofickej fakulte v Belehrade. V máji 2004 nastupuje do Vojvodinského múzea v Novom Sade a pracuje ako praktikantka v etnologickom oddelení múzea. Roku 2005 ukončila prax štátnou odbornou skúškou a obhájením odbornej práce na tému Kataloška obrada kovačkog alata na primeru kovačke radionice iz Nove Crnje získala titul kustóda. Roku 2006 sa zamestnala vo Vojvodinskom múzeu, pracuje v etnologickom oddelení.

Je členkou odborných porôt v rámci múzea, folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči, zúčastnila sa rôznych projektov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Vojvodinského múzea. Tiež je členkou Muzeálnej spoločnosti Srbska a zúčastňuje sa jej seminárov. Spolupracuje s týždenníkom Hlas ľudu, kde uverejnila odborné texty z oblasti etnológie-cyklus kalendárnych a rodinných obyčají. Píše aj po srbsky a snaží sa prezentovať slovenskú kultúru väčšinovému národu Srbska. Dnes pracuje v Múzeu Vojvodiny a žije v Báčskom Petrovci, zaoberá sa vedecko-výskumnou prácou a uverejňuje odborné príspevky.

 

Anna Medveďová

 Anna Medveďová

Anna Medveďová sa narodila 18.07.1958 roku v Hložanoch. Základné vzdelanie získala na základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Absolvovala Strednú hudobnú školu Isidora Bajića v Novom Sade, teoretický a vokálno-inštrumentálny odbor. Pokračovala v študovaní hudby na Akadémii umenia v Novom Sade, odbor: hudobná pedagogika. Postgraduálne štúdium absolvovala na Univerzite Mateja Bela, Fakulta humanitných vied v Banskej Bystrici, odbor: učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov v predmete hudobná výchova. Tiež v poslednom čase absolvovala špecializovaný štvorročný seminár pre zborových dirigentov.

 Žije v Báčskom Petrovci kde pracuje ako profesorka hudobnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára a ako odborná spolupracovníčka na Oddelení Učiteľskej fakulty zo Somboru. Po ukončení vysokoškolského vzdelania najprv pracovala ako profesorka hudobnej kultúry na základnej škole v Báčskom Petrovci a v Hložanoch. Od roku 1983 pracuje na petrovskom gymnáziu, ale vedľa toho určitý čas pôsobila aj na základnej škole v Kulpíne a na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade. V roku 2006 založila Spevácky zbor slovenských pedagógov Vojvodiny, pri ktorom pôsobí ako organizátorka a dirigentka zboru. Tiež pôsobí ako predsedníčka Organizácie hudobnej mládeže v Báčskom Petrovci ešte od roku 1985, členka hudobnej komisie Výboru pre kultúru NRSNM, členka Asociácie slovenských pedagógov vo Vojvodine, členka predsedníctva MOMS v Báčskom Petrovci a predsedníčka Syndikátu Gymnázia so žiackym domovom v Báčskom Petrovci.

Absolvovala početné zájazdy s Dievčenským zborom Gymnázia Jána Kollára po mnohých mestách Slovenska, so sólistami na medzinárodnom hudobnom festivale Cez Nadlak je...v Rumúnsku; ako profesorka hudobnej kultúry petrovského gymnázia nadobudla dobrú spoluprácu s Gymnáziom na Párovskej ulici v Nitre a v rokoch 2002 - 2008 bola organizátorkou pracovných zájazdov žiakov a profesorov do Nitry; dvakrát sa zúčastnila na etnologickom výskume Slovákov v Maďarsku; tiež bola organizátorkou dvojdňového odborného semináru Hudba a kultúrne dedičstvo v rámci ASP Vojvodiny a sústavne organizuje koncerty a umelecké podujatia hosťujúcich umelcov a zborov na petrovskom gymnáziu. Bola mnohokrát účastníčkou ako aj členkou odborných porôt na prehliadkách a kultúrnych podujatiach Slovákov vo Vojvodine, každoročne sa zúčastňuje na konferencii muzikológov a hudobných odborníkov. V roku 2006 sa zúčastnila na 32. Etnomuzikologickom seminári v Mojmírovciach na Slovensku. Svoje príspevky zverejnila v mnohých vydaniach a v roku 2003 napísala Príručku pre učiteľov hudobnej kultúry vo vydaní Asociácie slovenských pedagógov Vojvodiny.

Dostala osobitné uznanie Matice slovenskej za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií.

 

Mgr.art Miroslav Benka

Miroslav Benka

Narodil sa 22. apríla 1956 v Ašani. Režíroval viac ako 60 inscenácií klasického a súčasného dramatického repertoáru; režijne sa podpísal aj pod dokumentárny film, televízne vysielania, hudobné klipy, rozhlasové hry a multimédiá – akým bol napríklad projekt Lux in tenebris v prostredí Bojnického zámku. Jeho inscenácie boli zaradené do programu popredných divadelných festivalov, akými sú belehradský BITEF (Belgrade International Theatre Festival), Sterijovo pozorje v Novom Sade, divadelný festival MESS v Sarajeve, EX PONTO v Ľubľane, záhrebský festival Týždeň tanca, Juhoslovanský divadelný festival v Užici, Festival inscenácií slovenských hier v Prešove, Divadelná Nitra v Nitre, ako aj ďalších festivalov v Rakúsku, Egypte, Fínsku, Iráne, Rumunsku, na Slovensku, v Juhoslávii atď.

Výrazným znakom jeho poetiky je fyzické divadlo (S.O.S., Mäkké sny – Soft Dreams, Panem et Circenses – Chlieb a hry) – v týchto inscenáciách sa prejavil aj ako autor výtvarného riešenia. Predstavil sa aj na Svetovej výstave scénického výtvarníctva na Quadrienalle v Prahe. Okrem toho vystavoval v galérii Ours v Prahe, Galéri Progres v Belehrade, Yustat – Bienále scénického dizajnu, v Múzeu umenia a remesiel v Belehrade a na Trienále divadelnej scénografie a kostýmov v Novom Sade.

vzdelanie

-         herectvo na Akadémii umení v Novom Sade

-         réžia na Fakulte dramatických umení v Belehrade

pôsobenie

-         režisér a umelecký šéf Mestského divadla v Žiline (Slovenská republika)

-         riaditeľ a umelecký šéf  Národného divadla Sterija vo Vršci (Srbsko)

tvorba

významné inscenácie:

-         S.O.S. (Sove Our Souls) – podľa vlastného scenára, Divadlo VHV, scéna v Starej Pazove, Srbsko, 1991.

-         Lux in Tenebris – podľa vlastného scenára, Divadlo Bojnice, Slovenská republika (projekt realizovaný na Bojnickom zámku), 1994.

-         Mäkké sny (Soft Dreams) – podľa vlastného scenára, Mestské divadlo, Žilina, Slovenská republika, 1994.

-         Chlieb a hry (Panem et Circenses) – podľa vlastného scenára, Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec, Srbsko, 2004.

-         Namaľované inovaťou (Oslikano injem – Painted in frost) – podľa vlastného scenára – Divadlo Teatar-Opera Madlenijanum, Zemun, Srbsko, 2008.

významné ocenenia:

-         cena „Jurislav Korenić“ – za najlepšieho mladého režiséra, 1991

-         cena za Najhodnotnejší experiment v súčasnom divadle, 1991

-         štátna Cena za réžiu a autorstvo hry Mäkké sny (Združenie divadelných umelcov Slovenska, Bratislava) 1994

-         Cena Nacionálnej televízie – Rádio televízia Srbska, 1995

-         Zlatá značka Združenia pre kultúru a vzdelávania, 1999

-         Grand Prix (24. International Theatre Festival Fadjr 2006) za inscenáciu Chlieb a hry (Panem et Circenses), Teherán, Irán, 2006

-         Cena za najlepšiu scénografiu a nominácie za najlepšie predstavenie a za najlepšiu réžiu (19. Cairo International Festival for Experimental Theatre 2007) za inscenáciu hry Chlieb a hry (Panem et Circenses), Egypt, 2007.

 

Ján Makan

 

Ján Makan sa narodil 3. decembra 1955 v Báčskom Petrovci. Roku 1983 absolvoval štúdium multimediálnej réžie na Akadémii umení v Novom Sade.

Je autorom TV filmov, scenárov a divadelných predstavení. Spolupracoval s Katedrou pre réžiu na Akadémii umení v Novom Sade v rokoch 2005 – 2007. Bol vedúcim projektu edukácie mladých hercov Slovenského vojvodinského divadla, tiež spolupracoval v rámci seminára Verbálna komunikácia s prvkami dramatickej výchovy.

Členom je Výboru pre kultúru NRSNM a vedúcim Komisie pre divadelnú a audiovizuálnu činnosť VPK NRSNM.

Zamestnaný je v TV Vojvodina v Novom Sade, kde aj žije.

 

 

Viera Benková

Viera Benková sa narodila 23.apríla 1939 v Báčskom Petrovci v remeselníckej rodine/ matka jej pochádzala zo Slovenska, z Čičmian/. Základnú školu a gymnázium /1957/ zakončila v rodisku.Na Filologickej fakulte v Belehrade vyštudovala /1971/ český a slovenský jazyk a literatúru. V roku 1962 ako štipendistka Petrovskej obce zamestnala sa v novinách Hlas ľudu, kde pracovala ako stály člen redakcie do roku 1967, neskôr ako externá spolupracovníčka do roku 1975. Členkou redakcie literárneho časopisu Nový život bola v rokoch 1965-1978. Keďže sa s rodinou roku 1969 presťahovala do Belehradu, od roku 1975 žila na voľnej nohe. Roku l980 sa zamestnala v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, kde pôsobila do roku 1992, keď odišla do dôchodku a presťahovala sa z Belehradu do Petrovca. Kým žila v Belehrade spolupracovala s mnohými juhoslovanskými novinami a časopisami, ako aj s Belehradským rozhlasom. Prekladala básne a poviedky zo srbčiny, slovinčiny, češtiny do slovenčiny. Niekoľko rokov bola aj externou spolupracovníčkou novosadských novín Dnevnik, kde pôsobila ako členka súbehovej komisie o krátku poviedku.

V roku 1967 prijali ju do Zväzu spisovateľov Juhoslávie a v roku l985 aj do Spolku spisovateľov Vojvodiny, kde niekoľko rokov bola aj členkou Zhromaždenia a spolupracovníkov Vydavateľstva Stražilovo v Irigu a Novom Sade tiež v správe literárneho stretnutia Brankovo kolo v Sr. Karlovciach. Kým pôsobila v rozhlase zaujala sa o každoročné vypisovanie súbehov o rozhlasové poviedky a rozhlasové hry pre deti. Na dôchodku spolupracuje aj s Obecným rozhlasom, kde je dodnes spolupracovníčka a dlho rokov bola aj podpredsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci, kde pôsobí aj dnes V rokoch 1983-1993 pôsobila i v Kultúrno-umeleckom spolku Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade.

Uverejňovala v mnohých literárnych časopisoch v Juhoslávii a na Slovensku, Rumunsku, Bulharsku, Taliansku a zastúpená je vo svetových antológiach v Indii, Švédsku, v esperante v Brazílii ako aj Juhoslávie.Od roku 1990 je aj členkou Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.Žije v rodisku.

Vydala tieto knihy:

Poézia

Májový ošiaľ / Kultúra, Báčsky Petrovec 1964/,

Slovenská láka- Slovačka ljubav- Slowakische Liebe/Záhreb l965/,

Variácie /Obzor, Nový Sad 1969/,

Obrady / Obzor, Nový Sad 1971/,

Koráb istoty / Obzor, Nový Sad 1975/,

Izoldin prsteň /Obzor, Nový Sad 1978/,

Dan medju ružama / Matica srpska, Novi Sad 1979, napísaná po srbsky/,

Obelisk /Obzor, Nový Sad 1982/,

Komorný večer /Obzor Nový Sad 1989/,

Heroica slovaca /Kultúra, Báčsky Petrovec 1997/,

Kniha výstrahy, výber / Kultúra, Báčsky Petrovec 2001/,

Žltá krajina, čierne drozdy /Kultúra, Báčsky Petrovec 2004/,

Relikviár /Vydavateľstvo Ivan Krasko a ESA, Nadlak-Bratislava, 2005/.

Poézia v preklade do srbčiny a slovinčiny

Saloma / Bagdala, Kruševac 1975, prel. Anna Dudášová/,

Menuet /R.U. R. Ćirpanov, Novi Sad 1979, prekl. A. Dudášová a Br. Romová/,

Ružový jas /Obzor, Nový Sad 1986, autorki vlastný preklad knihy Dan medju ružama/.

Próza a publicistika

Lesná studienka / Obzor, Nový Sad 1973/,

Dom / Obzor, Nový Sad 1987/,

Z dávného Petrovca, beletrizovaná publicistika / Hlas ľudu, Nový Sad 1998/,

Z našej minulosti , publicistika / Hlas ľudu, Nový Sad 2002/,

Stred sveta(vydavateľstvo Ivan Krasko a ESA,Nadlak-Bratislava,2007),

Stretnutie s minulosťou(Hlas ľudu,Nový Sad,edícia Prameň,2007),

Stretnutie s minulosťou,publicistika(preprac. vydanie,VB,Báčsky Petrovec 2009),

Stred sveta a iné prózy (Svc.,edícia Živý prúd, Báčsky Petrovec 2009)

Próza pre deti

Veľký minikrimi prípad /Obzor, Nový Sad 1977/,

Lesné príhody /Obzor, Nový Sad 1980/,

Hojdacie kreslo spisovateľa Martina /Obzor, Nový Sad 1984/.

Rozhlasová hra pre deti

Pusťte basu do rozhlasu v knihe Štyri hry / Obzor, Nový Sad 1985, spolu s hrami J. Tušiaka, M. Demáka aJ. Madackého/.

Iné

Petrovské pohľadnice, publicistika /Zhromaždenie obce, B8čsky petrovec 1995, spolu so Samuelom Miklovicom/.

Preklady

Z češtiny do srbčiny

František Balek:Poslednja šansa /Dnevnik, Novi Sad 1975, spolu s Br. Romovou/.

Zo slovenčiny do srbčiny

Katarína Lazarová:Intervju sa labudovima / Dnevnik, Novi Sad 1975, spolu s Br. Romovou/.

Zo slovinčiny do slovenčiny

Vid Pečjak: O robotovi, ktorý utiekol /Obzor, Nový Sad 1975/,

Fran Levstik:Ako urobili Vidkovi košieľku /Obzor, Nový Sad 1975/.

Ceny a vyznamenia

Cena časopisu Nový život/1965, 1969/,

Pamätná medaila obce Báčsky Petrovec/ neskoršie októbrová cena 1970/,

Republiková Cena Neven /1982/,

Čitateľský odznak KOS Vojvodiny /1989/,

Cena Spolku vojvodinských slovakistov za životné dielo /1999/,

Plaketa Knižnice Štefana Homolu /1999/,

Plaketa Gymnázia Jána Kollára /1999/,

Cena Vydavateľstva Kultúra /2000/

Ďakovný list Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,Bratislava /2009/.

 

Dr. Michal Týr (1942 - 2013)

Michal Týr

Michal Týr sa narodil 26. októbra 1942 v Pivnici, kde skončil základnú školu. Po absolvovaní gymnázia v Petrovci študoval v rokoch 1961-1963 na Filozofickej fakulte v Novom Sade (1. stupeň odboru slovenský jazyk a literatúra). Vysokoškolské štúdiá slovenčiny absolvoval na Filologickej fakulte v Belehrade roku 1967. Na tejto fakulte obhájil roku 1973 po srbochorvátsky napísanú magisterskú prácu Glasovni sistem slovačkog govora Bačkog Petrovca (Hláskoslovná sústava petrovského nárečia). Doktorát filologických vied získal roku 1987 za dizertačnú prácu Číslovky v slovenčine a srbochorvátčine.

V školskom roku 1963/64 pôsobil na Základnej škole Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch a v rokoch 1967-1969 bol zamestnancom vydavateľstva Obzor. V rokoch 1969-1975 pracoval v Ústave pre vydávanie učebníc v Novom Sade, odkiaľ prešiel do Slovakistického ústavu Filozofickej fakulty v Novom Sade, kde až po dôchodok pôsobil ako riadny profesor. V školskom roku 1971/72 bol hosťujúcim lektorom na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a v rokoch 1989/94 zastával funkciu prodekana na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Okrem toho vyučuje slovenský jazyk na Filologickej fakulte v Belehrade a na Pedagogickej fakulte v Sombore (vysunuté oddelenie v Báčskom Petrovci).

Michala Týra pozná vojvodinská pedagogická verejnosť ako autora učebníc slovenského jazyka pre základné školy. Zaoberal sa jazykovedou a okrem veľkého počtu vedeckých prác vydal i dve knihy (Číslovky v spisovnej slovenčine a v spisovnej srbochorvátčine. Nový Sad – Bratislava, Obzor – Bratislava, 1991, 120 s.; Slovenčina v praxi. Štúdie z konfrontačnej a aplikovanej lingvistiky. Novi Sad, Futura publikacije 2004, 116 s)

Michal Týr bol členom niekoľkých spolkov. Sú to: obnovená Slovakistická vojvodinská spoločnosť – pokračovateľka Spolku vojvodinských slovakistov (od založenia v roku 2006 bol jej predsedom a zároveň hlavným a zodpovedným redaktorom Slovakistického zborníka), Društvo za primenjenu lingvistiku Vojvodine, Slavističko društvo Srbije, Jazykovedná spoločnosť (Bratislava).

Za svoju prácu bol aj niekoľkokrát odmeňovaný. Sú to: Cena Spolku vojvodinských slovakistov v oblasti slovakistiky (1990), Zahvalnica za rad u Skupštini AP Vojvodine u Komisiji za autentičnost prevoda akata i propisa sa srpskog na slovački jezik, Povelja Jugoslovenskog društva za primenjenu lingvistiku (september 2003 v Budve), Nagrada Kulturno-prosvetne zajednice Srbije (Zlatna značka, 2001), Pamätná medaila Univerzity Komenského za prínos v oblasti slovakistiky a jej propagácie vo svete (2004).

Okrem toho Dr. Michal Týr spolupracoval takmer 30 rokov so slovenskou redakciou belehradského Ústavu pre učebnice (vysunuté oddelenie v Novom Sade) ako posudzovateľ učebníc materinského jazyka. Zúčastňoval sa celý rad rokov ako člen komisie v republikových súťažiach zo slovenského jazyka a úspešne vystupoval na jazykovedných konferenciách v Srbsku a v zahraničí.

Michal Týr zomrel 5.októbra 2013 v Novom Sade.

 

Samuel Boldocký (1943 - 2015)

Samuel Boldocký

Samuel Boldocký, profesor, literárny kritik, jazykovedec, zostavovateľ učebníc a prekladateľ sa narodil 25. apríla 1943 v Báčskom Petrovci. Základnú a učiteľskú školu skončil roku 1963 v rodisku a Filozofickú fakultu (skupina pre južnoslovanské jazyky a juhoslovanskú literatúru) v Novom Sade. Od roku 1967 po odchod do výslužby r. 2006 bol profesorom Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, kde prednášal najprv ruštinu a následne srbský jazyk a literatúru. Po otvorení vysunutého slovenského oddelenia Učiteľskej fakulty zo Somboru v Petrovci bol asistentom a jeden rok i prednášateľom srbčiny.

Jazykovedné a literárnokritické texty uverejňoval v rôznych slovenských a srbských časopisoch, ako aj v zborníkoch zo sympózií doma a na Slovensku. Vydal knihy kritík Prehodnocovanie hodnôt, Podnetnosť literatúry, Podnety a úskalia slovenskej literatúry v Juhoslávii a Literárne reflexie. Autorom je štyroch učebníc slovenského jazyka pre základnú školu pod spoločným názvom Hovoríme po slovensky. Bol šéfredaktorom zborníka – monografie Petrovec 1745 – 1995. Napísal i desať scenárov pre literárno-hudobné a umelecko-dokumentárne pásma. Vyše desať rokov v petrovskom rozhlase pripravoval reláciu Matičný kútik. Zo srbčiny do slovenčiny preložil knihu básní Ljilje Ilić – Sen a zo slovenčiny do srbčiny román Martina Prebudilu Rezervista bez rezervne kože a prekladal i dramatické texty pre potreby divadiel v Petrovci, Kikinde a Kragujevci. Vedľa toho aktívne sa roky zúčastňoval na literárnych poradách, rôznych sympóziách, konferencách, literárnych večierkoch, temetických rozhovoroch a pod.

V dvoch mandátoch bol členom redakcie časopisu Nový život a v jednom predsedom Redakčnej rady tohto časopisu ako i členom vydavateľskej rady časopisu Dolnozemský Slovák (Nadlak, Rumunsko). V rokoch 1998 – 2002 bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov. Bol tiež členom Iniciatívneho výboru obnovenie MSJ, aby sa v roku 1992 stal predsedom Miestneho odboru MS v Báčskom Petrovci a túto funkciu vykonával do roku 1998. Bol tiež čestným členom MSJ.

Bol nositeľom početných cien a uznaní. V roku 1993 získal Cenu časopisu Nový život za rok 1992, v roku 1996 mu udelili Októbrovú cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúci prínos k literárnej tvorbe a osvetovej práci Slovákov v Juhoslávi, roku 2008 získal Cenu Nového života za text Boh človeka. V roku 2015 v rumunskom Nadlaku získal cenu Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry.

Prof. Samuel Boldocký bol členom Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov od jej založenia v roku 2008 a svojími cennými poznámkami a návrhmi značne prispel k pozdvihovaniu kvality práce tejto ustanovizne kultúry.

Zomrel 25. apríla v Báčskom Petrovci, vo veku 72 rokov.