22. januára 2013
V budove Domu kultúry Michala Babinku v Padine dnes bola usporiadaná komemorácia venovaná jednému z našich najlepších maliarov strednej generácie, insitnému maliarovi Martinovi Markovi z Padiny.
Martin Markov

Okrem členov rodiny, syna Alexandra, dcéry Natálie a kolegov, na komemorácii sa zúčastnili aj početní občania Padiny. Na začiatku sa na česť zosnulému príhovorila riaditeľka Domu kultúry Michala Babinku v Padine Anna Sládečeková. Potom sa slova ujala riaditeľka kovačickej Galérie insitného umenia Mária Raspírová, predeseda Združenia samostatných umelcov Smäd z Padiny Ján Husárik, člen Združenia Smäd Pavel Povolný Juhás a v mene členov kovačickej Galérie hovoril Drago Terzić.

Insitný maliar, dlhoročný člen kovačickej Galérie Martin Markov zomrel v pondelok 21. januára 2013 a pochovaný bol dnes, 22. januára na padinskom cintoríne. Nech mu je ľahká jeho rodná zem. Česť jeho pamiatke.

 

Martin Markov (vo svojom okolí známy ako Marci Markov) sa narodil 30. júna roku 1954 v Pančeve. Základnú školu vychodil v Padine a remeslo absolvoval v Ade. Pracoval v továrni lietadiel "Utva" pobočka v Padine. Svoj prvý obraz namaľoval v roku 1977. Prvýkrát vystavoval v Padine v roku 1981 a v roku 1986 sa stal členom kovačickej Galérie insitného umenia. Za sebou má 22 samostatné výstavy a vyše 300 spoločných výstav tak v našom štáte ako i v zahraničí.

Výtvarné dielo Martina Markova charakterizuje predovšetkým oddávanie sa maľbe. Jeho krajina predstavuje na univerzálny spôsob širokú banátsku krajinu s vysokým nebom a hlbokým horizontom, na ktoré sú umiestnené osamelé biele domce s červenými strechami a kolmé, obnažené stromy. Na jeho olejomaľbe sa striedajú ročné obdobia: banátske letá, zimy a najčastejšie sú jesene, keď rovina prináša svoje plody. V popredí sa tu často stretávame so symbolmi plodnosti, ktoré prináša rovina: tekvica, kukurica alebo slnečnica. Plodnosť roviny je spätá s ľudskou prácou. Preto často na rovinných výjavoch Martina Markova nachádzame v popredí ľudí pri rôznych prácach.

Martin Markov sa zúčastnil početných Medzinárodných snemovaní u nás a v zahraničí, za svoje dielo získal početné uznania, diplomy a poďakovnia. "Banátska rovina, život na dedine a zážitky z detstva sú mojou nevyčerpateľnou inšpiráciou" hovoril Martin Markov.
Ako spoluautor sa podieľal na niekoľkých monumentálnych obrazoch, ktoré sú vystavené na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, na Ministerstve kultúry v Bratislave, či v Múzeu trúby v Guči.

Poslednýkrát vystavoval v matičnej Galérii insitného umenia v Kovačici v júni minulého roku, kedy bola usporiadaná retrospektívna výstava jeho olejomalieb.

Olinka Glóziková Jonášová
Pozri aj: 
Martin Markov (životopis)

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
ÚKVS v roku 2018 vyrobil ďalší umelecký portrét významnej osobnosti vojvodinských Slovákov. Najnovší portrét Ľudovíta Miloša Mičátka zhotovil akademický maliar a portretista Pavel Pop.
Oto Filip (1954-2018) novinár Hlasu ľudu zomrel 17. júna v Starej Pazove, vo veku 63 rokov. Pohreb bude v stredu 20. júna v Šabci na Donjošovskom cintoríne o 13 h.
Kragujevské Národné múzeum bolo v piatok 8. júna 2018 hostiteľom podujatia Slováci v srdci Šumadie.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa vo štvrtok 7. júna 2018 konala tlačová konferencia a promócia novej televíznej stanice Folklorika v produkcii MC Boxs doo z Nového Sadu.
25. Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ sa konala v Starej Pazove v dňoch 1. až 3. júna 2018.
Pivítajme číslo 3-4 / 2018 Nového života.
V poradí 25. Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3xĎ sa uskutoční 1. až 3. júna 2018 v Starej Pazove.
Širšia literárna verejnosť si čoraz viac všíma a oceňuje literárne snahy v slovenskej vojvodinskej literatúre.
48. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... prebiehal v sobotu 26. mája 2018 v Hložanoch.
Dva tematicky odlišné literárne večierky v Starej Pazove spojila jedna niť – dejiny, ale rozličných období.