15. výročie založenia Slovenského divadla Vertigo v Maďarsku

29. júna 2012
Veľavravný názov jubilejného programu Sadnite si a dívajte sa, ideme hrať! zaujal veľký počet milovníkov divadla v sále Slovenského inštitútu v Maďarsku.

15. výročie založenia Slovenského divadla Vertigo oslávili 11. júna 2012. Hoci to bol program jubilejný, neuviedla ho riaditeľka, ale samotní herci nás zaviedli do jednotlivých scénok. Na divadelných doskách Slovenského inštitútu v Budapešti sa tak opätovne odohrali scény z hier Ivana Holuba Pohreb, Tatiany Kusej A čo ja miláčik, ako aj Júliusa Barča-Ivana Dvaja, či Petra Scherhaufera Umy si rúčky, ideme jesť. Mozaiku z divadelných predstavení slovenského divadla Vertiga odohrali dlhoroční profesionálni herci prvej slovenskej scény v Budapešti ako Viola Thiringová, Denisa Dérová, Ági Gubíková, Mátyás Dráfi a András Nagy. Dosky, ktoré znamenajú svet, v Slovenskom inštitúte obsadili aj amatérski herci, ako Bibiana Budaiová, Rozália Keleczová, Miroslava Kovácsová, Ján Benčík a Csaba Lampert. Počas slávnostného galaprogramu zahrali amatérski a profesionálni herci úryvky z divadelných hier, ktorých premiéru pripravilo Slovenské divadlo Vertigo pod vedením riaditeľky Daniely Onodiovej v uplynulých piatich rokoch.

 

V radoch obecenstva sedeli záujemcovia z Budapešti, ale aj z okolitých osád, pre ktorých nie sú slovenské divadelné predstavenia neznáme. Napriek tomu bolo zaujímavé sledovať, čo všetko sa zrodilo v tvorivej dielni, ktorú veľavravne nazvali jej iniciátori pred pätnástimi rokmi závratom, teda Vertigom.Musíme uznať, že posledných päť rokov nabralo slovenské divadelníctvo v Maďarsku nový smer. Otvorili sa nové možnosti, nakoľko užšie spolupracovala amatérska a profesionálna zložka divadla. Profesionálni herci režírovali alebo zaskočili u amatérov a amatéri zas hrali v niektorých predstaveniach profesionálov. Takto sa naplnil sen o jednotnom divadle, kde je každý rovnaký a každý má ten istý cieľ: ponúkať slovenskému publiku v Maďarsku zábavu na vysokej (jazykovej a inej) úrovni. Divadlo nie je ľahký žáner. Napriek tomu, že k jeho porozumeniu je potrebná znalosť jazyka, apeluje aj na intelekt diváka, ktorý vie čítať medzi riadkami a pochopí zmysel nevypovedaných slov. Takže sú to vlastne slová a ich absencia. Avšak ak niekto neovláda dobre jazyk, nevie ani pochopiť to, čo nie je vypovedané. A práve preto je dobré, že my, Slováci v Maďarsku, máme už 15 rokov takých ľudí, ktorí nám z času na čas predstavia niečo nové aj z jazykového a z divadelného hľadiska. V radoch publika sedeli i režiséri, ktorí spolupracovali s našimi hercami, ale aj predstavitelia našej Slovače. Keď galaprogram, tak aj vďaka. Ako prvý sa ujal slová mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss, ktorý sa poďakoval za príjemný večer a členom divadla za radosť, ktorú rozdávali Slovákom po celom Maďarsku a nielen Maďarsku.

 

 

 

 

 

 

 

 

Oslávencov pozdravil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý sa poďakoval za všetky večery strávené v príjemnej atmosfére počas divadelných predstavení a zároveň aj za to, že máme nielen amatérov a profesionálov, ale aj ďalšie slovenské divadlo v Sarvaši. V mene Slovenskej samosprávy v Tardoši (odkiaľ prichádzajú diváci na všetky premiéry divadla vždy v peknom počte) odovzdala kyticu vďaky predsedníčka Veronika Árendášová a za Folklórny súbor Lipa jeho predsedníčka Monika Szelényiová, Po pozdravných slovách a prijatí množstva kvetov D. Onodiová sa poďakovala nielen za to, že účastníci galaprogramu prišli na oslavy, ale že prichádzajú na všetky predstavenia a zároveň vyslovila svoju túžbu inscenovať hru Petra Zvona Tanec nad plačom. Preto sa rozhodla, že prečíta úryvok z jeho diela Modlitba k umeniu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

„Večer čo večer rozsvecujú sa svetlá v divadle a jeho priestory naplnia sa ľuďmi statočnými i nestatočnými. Lebo umenie je ako Boh. Ku každému sa skloní a svojou milosťou naplní dušu každého, kto k nemu prichádza s rukou prosiacou a pokorným srdcom. Večer čo večer ťažká opona delí dva svety. Jeden, ktorému spievajú vtáci a svieti slnce, v ktorom hrajú herci bez líčidiel na tvárach, ale s líčidlami na dušiach svojej hry, o ktorých sami nevedia, či dospejú v ľudské komédie, alebo ľudské tragédie, a druhý, ktorému svietia farebné svetlá reflektorov a hrajú orchestre svoje melódie, svet myšlienok a ideí, majúci len jeden cieľ: slúžiť ľuďom obyčajného sveta, aby sa poklonili duchu umenia a žili ako ľudia. Vy všetci, ktorí prichádzate do divadla, nezabudnite ho milovať,“ čítala riaditeľka Vertiga a veru jej slová sa dotkli duší prítomných. Po pekných slovách na javisku prítomní využili príležitosť porozprávať sa aj mimo neho, vo foyeri Slovenského inštitútu.

Eva Patayová Fábiánová
Referencie: 

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Udelenie cien Ondreja Štefanka a Pro Cultura Slovaca sa predsa zrealizovalo v piatok 11. septembra b. r. v Nadlaku v sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.
Vo štvrtok, 13. augusta 2020 v Selenči, v miestnostiach základnej školy Jána Kollára zasadala Organizačno-správna rada Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
Nová premiéra Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.
Keď by sme chceli predstaviť činnosť komorného zboru Zvony, tak by sme ju určite predstavili za pomoci repertoára, ktorý tento náš vojvodinský slovenský spevácky komorný zbor interpretoval.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola v stredu 12. augusta 2020 otvorená spoločná výstava šietich mladých slovenských vojvodinských výtvarníčok pod názvom 90 plus.
Vyšiel ďalší titul v edícii Bibliografie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Dňa 15. júla 2020 sa v Jánošíku, na detskom ihrisku kostolnej záhrady, uskutočnil 3. detský letný tábor.
V Krajskom múzeu v Rume, v utorok 7. júla 2020 otvorili spoločnú výstavu profesora Jovana I. Rakidžića a jeho troch bývalých študentov z Akadémie umení v Novom Sade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 10. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú staré fotografie znázorňujúce hudobný život vojvodinských Slovákov.
Z tlače vyšlo prvé dvojčíslo v roku 2020 prinášajúc viacero pútavých textov od autorov, ktorí dosiaľ neboli uverejňovaní v našom časopise a s ktorými sa naša čitateľská verejnosť po prvýkrát stretáva.