V Kysáči veľký dopyt po knihe Slováci v Srbsku z aspektu kultúry

9. februára 2012
Najnovšie vydanie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov si hľadá cestu k čitateľom z celej Vojvodiny. Séria prezentácií knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry štartovala 7. februára v Kysáči.

Po úspešnej prezentácii knižného diela Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v aule vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ako i po obrovskom záujme širšej verejnosti o knihu, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si stanovil predstaviť toto svoje vydanie i priamo v teréne, vo viacerých slovenských dedinách a mestách vo Vojvodine.

Prvá vojvodinská pezentácia tohto, častokrát nazývaného kapitálneho diela vojvodinských Slovákov, sa uskutočnila v utorok 7. februára 2012 v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Organizáciu večierka mal na starosti Miestny odbor Matice slovenskej v Kysáči, ktorého predseda Rastislav Surový prítomných prívítal slovami: „...dnes večer máme v Kysáči po prvýkrát prezentáciu jednej zvláštnej knihy, ktorá sa menuje Slováci v Srbsku z aspektu kultúry... Je pravda, že počasie nie je veľmi prajné, ale hojný počet vás prítomných nasvedčuje, že máte záujem o túto najnovšiu publikáciu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.“

Príhovor predsedu MOMS v Kysáči Rastislava Surového

Foto: ÚKVS

A práve tak aj bolo. Takmer každý návštevník podujatia prejavil záujem o kúpu knihy, či už do svojej domácnosti, alebo do darčeku blízkym známym, ktorí žijú za hraniciami nášho štátu. Polovicu sumy z predaju kníh Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov venoval kysáčskym ochotníkom na zveľadenie kultúrneho života.

Publikum
Foto: ÚKVS

Po jeden exemplár knihy riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská odovzdala i predstaviteľom kultúrnych ustanovizní a spolkov, ktoré pôsobia v Kysáči. Pri tom pripomenula: „Všetci dobre vieme, že pre prácu v oblasti kultúry je potrebné veľmi veľa entuziazmu, že to nie o ničom inom než o pocite hrdosti na svoje slovenské korene. Ak to dosiahneme u čitateľov tejto knihy, ktorí počas jej listovania budú mať ten pocit slovenskosti, myslím si, že nám to bude tým najlepším potvrdením, že sme vydaním tejto knihy urobili veľkú a správnu vec.“ Publikácia sa tak dostala do Miestneho spoločenstva Kysáč, Kultúrno-informačného strediska, Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Kysáči, Základnej školy Ľudovíta Štúra, Miestneho odboru Matice slovenskej v Kysáči, Knižnice Michala Babinku a do Spolku kysáčskych žien.

Riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská odovzdala knihu predstaviteľom kultúrnych ustanovizní a spolkov, ktoré pôsobia v Kysáči

Foto: ÚKVS

Prezentáciu knihy spestrili umelecké prednesy poézie, vystúpila aj spevácka skupina KIS Kysáč a odznela video prezentácia knihy a všeobecne 34. dedín a miest v Srbsku, v ktorých Slováci mali alebo majú organizovaný kultúrny život.

Sprievodným podujatím bolo i otvorenie výstavy fotografií Michala Madackého, ktorý pre toto vydanie zhotovil vyše štyristo fotografií. Niektoré z nich sú teraz vystavené v Slovenskom dome v Kysáči a podľa možnosti navštívia i ďalšie prostredia, v ktorých sa kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry bude prezentovať.

dizajnér knihy Đula Šanta a fotograf Michal Madacký
Foto: ÚKVS

Pri príležitosti otvorenia výstavy sa prihovoril dizajnér knihy Đula Šanta ako i samotný autor fotografií, ktorý si zaspomínal na niektoré zážitky, ktoré ho sprevádzali počas šesťmesačných potulkách po Vojvodine. Zároveň poďakoval za spoluprácu ústavu, všetkým ktorí sa naplno angažovali na vydaní tohto diela, ako i samotným ľuďom, ktorí ho srdečne vítali v teréne, počnúc od Bieleho Blata, Aradáča, Erdevíka, Ľuby, Boľoviec až po väčšie prostredia ako sú Kovačica, Padina, Stará Pazova a i. Na záver Madacký pripomenúl, že si najviac váži to, že mal možnosť „zažiť našu Slovač“.

Veríme, že prostredníctvom jeho fotografií aj čitatelia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry budú môcť zažiť čaro vojvodinských miest a dedín, obývaných Slovákmi.

Výstava fotografií Michala Madackého v Slovenskom národnom dome v Kysáči
Foto: ÚKVS
Katarína Mosnáková

Komentáre

Text z časopisu Slovenské dotyky, Magazínu Slovákov v ČR:

Slováci v Srbsku z aspektu kultúry

Dlho očakávaná jedinečná publikácia ponúkajúca prehľad tridsiatich štyroch miest, v ktorých Slováci mali alebo majú organizovaný kultúrny život, uzrela svetlo sveta. Vydal ju Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a zostavili – jeho riaditeľka Milina Sklabinská a pracovníčka Katarína Mosnáková.
Na tvorbe textov sa však podieľal celý rad autorov. Recenzentami sú Vladimír Valentík a Ladislav Čáni, odborným poradcom Samuel Čelovský a autormi väčšieho počtu fotografií sú Michal Madacký, Igor Bovdiš a Đula Šanta, ktorý sa postaral aj o grafickú úpravu.

Pokrstili ju na veľkorysom podujatí v aule vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodina 18. januára. Práve vo Vojvodine, severnej časti Srbska, ktorá kedysi patrila k Rakúsko-Uhorsku žije veľká väčšina zo šestnásťtisícovej slovenskej enklávy. Obsiahla a dôkladne spracovaná 400-stranová veľkoformátová publikácia je výsledkom dlhodobej práce, terénnych výskumov, ako i rešeršov rozličných literárnych diel, venovaných vyše 260-ročnej histórii slovenskej menšiny na území Srbska.

Predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić pri tejto príležitosti vyhlásil, že slovenská menšina je nielen jednou z najpočetnejších na území Vojvodiny, ale zároveň je aj najorganizovanejšou. Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová Makanová, ktorá je súčasne podpredsedníčkou pokrajinskej vlády, prítomným pripomenula, že v rovnaký deň pred deviatimi rokmi založili Národnostnú radu a v rovnaký deň pred troma rokmi Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Na realizáciu publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v značnej miere prispelo aj Slovensko, keď bola prostredníctvom grantu Slovak aid podporená jej tlač.

Tisíckusové prvé vydanie sa okamžite rozobralo a po pár dňoch sa objednávala dotlač. Aj vďaka veľkorysej propagácii po jednotlivých mestách a dedinách. Séria prezentácií knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry odštartovala v Kysáči, kde bola inštalovaná aj výstava fotografií Michala Madackého, ktorý do knihy prispel 433 snímkami. Na tejto fotografickej expedícii najazdil tritisíc kilometrov.

"Kultúra je v tejto publikácii chápaná v tom najširšom zmysle ako spôsob života a ako vedomý zásah jednotlivca do jeho okolia. Usilovali sme sa definovať základy, na ktorých sa rozvíjala, a podoby, do ktorých vyústila. V publikácii mapujeme náboženský život, formy ľudovej kultúry, ako aj umelecké prejavy jej príslušníkov. Vyváženosť týchto oblastí bola azda najväčšia výzva pri príprave publikácie," uviedla Milina Sklabinská.

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Kultúrne centrum Kysáč usporiada v sobotu 21. septembra 2019 4. ročník Festivalu ľudového kroja Slovákov v Srbsku.
24. ročník Petrovských dní divadelných
Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v piatok 6. septembra 2019 o 20,30h vo veľkej sieni uvádza REPRĺZU novej inscenácie divadelnej hry pod názvom SVÆTY ZA DEDINOU.
V Aradáči sa 07. septembra 2019 uskutoční 12. ročník festivalu zvykov a obyčají V Aradáckom šírom poli.
Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v sobotu 31. augusta 2019 o 20h vo veľkej sieni uvádza novú divadelnú premiéru pod názvom SVÆTY ZA DEDINOU.
Z tlače vyšlo ďalšie dvojčíslo časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.
Divadlo VHV Petrovec malo ďalšiu úspešnú premiéru v sobotu 17. augusta 2019. Tentoraz Kafkov Proces v Butkovom štýle.
Pri príležitosti konania SNS bola v stredu 7. augusta 2019 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava akademického grafika a maliara Pavla Čániho.
V Archíve Vojvodiny 7. augusta slávnostne otvorili dokumentárnu výstavu venovanú stému výročiu organizovania prvých SNS, založenia gymnázia Jána Kollára a tlačiarne v B. Petrovci.
V nedeľu 4. augusta sa v predsieni Slovenského vojv. divadla uskutočnila vernisáž autorských fotografií a promócia fotomonografie Fókus na Báčsky Petrovec mladého petrovského umelca Igora Bovdiša.