Prvý zväzok edície pod názvom Doktorské dizertácie

13. januára 2012
V rámci novovzniknutej edície, Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vydali doktorskú dizertáciu Emílie Čelovskej.

Dizertačná práca autorky Emíle Čelovskej pod názvom Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike sa venuje aktuálnej problematike výskumu kategórie literárneho priestoru a jeho analýze a interpretácii vo vybraných textoch modernej slovenskej novelistiky. Podľa slov autorky Zobrazený priestor v naratívnych textoch neustále priťahuje pozornosť literárnej vedy ako teoretický fenomén.

Práca obsahuje tri kapitoly, v ktorých sú vypracované témy ako Priestor v epike, Tatarkov prázdny priestor a tretia kapitola je pod názvom Urbanova dedina. V prvej kapitole je venovaná pozornosť Výskumu umeleckého priestoru – impulzom, podnetom a súvislostiam, kategórie priestoru v literárnej vede, teoretickému vymedzeniu pojmu priestor v epike a na záver prvej časti práce sleduje zhrnutie, v ktorom sú popísané východiská, metódy a ciele.

Druhá a tretia kapitola sú zároveň aj jadrom práce a sú pod názvom Tatarkov prázdny priestor a Urbanova dedina. Keď ide o tvorbu Dominika Tatarku z hľadiska interpretácie priestoru v zbierky noviel V úzkosti hľadania (1942) ten patrí k umeleckým textom s menej výraznou prácou s priestorom, kým na druhej strane Urbanova práca s priestorom v novelistickej zbierke Výkriky bez ozveny (1928), patrí k explicitným a dominantným zložkám pri tematickom a kompozičnom stvárnení spomenutého diela.

Tak v šiestich podkapitolách autorka priestor venuje Naratívnemu modelu a základným rovinám zobrazeného priestoru Dominika Tatarku, Priestoru ako médiu samoty, izolácie a bolesti, priestoru ako médiu hľadania zmyslu človeka, Prírode, mestu, vlasti a svetu, a na záver negácii modelu sveta.

Treťou kapitolou publikovanej dizertačnej práci je Urbanova dedina, v ktorej si všetci záujemcovia o danú tematiku môžu naštudovať naratívny model a základné roviny zobrazeného priestoru, priestor ako médium axiologických rozmerov zobrazeného sveta, priestor ako médium vedomia a konfliktov postáv a iné.

Publikované dielo je prvým zväzkom v rámci edície pod názvom Doktorské dizertácie, ktorá vznikla s cieľom podpory zverejňovania odborných prác. Dielo pod názvom Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike autorky Emílie Čelovskej vydalo Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Anna Struhárová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.
Na Baby exite sa bežného roku zúčastnil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prezentoval a podporoval slovenské kultúrne manifestácie a časopisy venované deťom.
Seminar v BA
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum usporiadali odborný seminár venovaný ochrane kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov. Aktuálna téma zaujala aj vojvod. Slovákov.
otvorenie
S cieľom zachovávať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny založili Ústav pre kultúru.