Prvý zväzok edície pod názvom Doktorské dizertácie

13. januára 2012
V rámci novovzniknutej edície, Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vydali doktorskú dizertáciu Emílie Čelovskej.

Dizertačná práca autorky Emíle Čelovskej pod názvom Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike sa venuje aktuálnej problematike výskumu kategórie literárneho priestoru a jeho analýze a interpretácii vo vybraných textoch modernej slovenskej novelistiky. Podľa slov autorky Zobrazený priestor v naratívnych textoch neustále priťahuje pozornosť literárnej vedy ako teoretický fenomén.

Práca obsahuje tri kapitoly, v ktorých sú vypracované témy ako Priestor v epike, Tatarkov prázdny priestor a tretia kapitola je pod názvom Urbanova dedina. V prvej kapitole je venovaná pozornosť Výskumu umeleckého priestoru – impulzom, podnetom a súvislostiam, kategórie priestoru v literárnej vede, teoretickému vymedzeniu pojmu priestor v epike a na záver prvej časti práce sleduje zhrnutie, v ktorom sú popísané východiská, metódy a ciele.

Druhá a tretia kapitola sú zároveň aj jadrom práce a sú pod názvom Tatarkov prázdny priestor a Urbanova dedina. Keď ide o tvorbu Dominika Tatarku z hľadiska interpretácie priestoru v zbierky noviel V úzkosti hľadania (1942) ten patrí k umeleckým textom s menej výraznou prácou s priestorom, kým na druhej strane Urbanova práca s priestorom v novelistickej zbierke Výkriky bez ozveny (1928), patrí k explicitným a dominantným zložkám pri tematickom a kompozičnom stvárnení spomenutého diela.

Tak v šiestich podkapitolách autorka priestor venuje Naratívnemu modelu a základným rovinám zobrazeného priestoru Dominika Tatarku, Priestoru ako médiu samoty, izolácie a bolesti, priestoru ako médiu hľadania zmyslu človeka, Prírode, mestu, vlasti a svetu, a na záver negácii modelu sveta.

Treťou kapitolou publikovanej dizertačnej práci je Urbanova dedina, v ktorej si všetci záujemcovia o danú tematiku môžu naštudovať naratívny model a základné roviny zobrazeného priestoru, priestor ako médium axiologických rozmerov zobrazeného sveta, priestor ako médium vedomia a konfliktov postáv a iné.

Publikované dielo je prvým zväzkom v rámci edície pod názvom Doktorské dizertácie, ktorá vznikla s cieľom podpory zverejňovania odborných prác. Dielo pod názvom Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike autorky Emílie Čelovskej vydalo Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Anna Struhárová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Výstava 6. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov a hostí bola otvorená v Galérii SND v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči v sobotu 19. októbra 2020.
Miestny odbor Matice slovenskej Jánošík zorganizoval 12. 09. 2020 2. kolóniu insitných maliarov a slávnostnú Akadémiu pri príležitosti založenia dediny Jánošík.
Udelenie cien Ondreja Štefanka a Pro Cultura Slovaca sa predsa zrealizovalo v piatok 11. septembra b. r. v Nadlaku v sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.
Vo štvrtok, 13. augusta 2020 v Selenči, v miestnostiach základnej školy Jána Kollára zasadala Organizačno-správna rada Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.
Nová premiéra Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.
Keď by sme chceli predstaviť činnosť komorného zboru Zvony, tak by sme ju určite predstavili za pomoci repertoára, ktorý tento náš vojvodinský slovenský spevácky komorný zbor interpretoval.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola v stredu 12. augusta 2020 otvorená spoločná výstava šietich mladých slovenských vojvodinských výtvarníčok pod názvom 90 plus.
Vyšiel ďalší titul v edícii Bibliografie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Dňa 15. júla 2020 sa v Jánošíku, na detskom ihrisku kostolnej záhrady, uskutočnil 3. detský letný tábor.
V Krajskom múzeu v Rume, v utorok 7. júla 2020 otvorili spoločnú výstavu profesora Jovana I. Rakidžića a jeho troch bývalých študentov z Akadémie umení v Novom Sade.