Zvyk z Mende zaradený do kultúrneho dedičstva UNESCO

13. októbra 2011
Turíčna výzdoba evanjelického kostola v Mende sa dostala medzi nové prvky duchovného kultúrneho dedičstva.

Zvyk pripisujú Slovákom evanjelického vierovyznania, ktorí založili túto osadu v blízkosti hlavného mesta v 18. storočí. Mende a Peterku (Péteri) osídlilo 15 slovenských rodín z Trenčianskej stolice.

Veriaci z Mende sa pripravujú na výzdobu kostola podľa zaužívanej choreografie. Deň - dva pred Turícami sa vyberú chlapi na breh rieky narezať topoľové vetvy. Odrežú konáre hrubé ako ruka a vysoké aspoň dva metre. Tie potom zanesú do kostola a ozdobia ich výšivkami. Každá výšivka (ručník, obrus, stužka a pod.) má svoje miesto. Vyhradené sú tri rady, každý je rovnako ozdobený, ale v inej farbe. Podľa prerozprávania miestnych veriacich je to zvyk, ktorý si ich predkovia priniesli so sebou z územia súčasného Slovenska, avšak natrvalo sa nezachoval ani tam. Mimochodom, tento zvyk udržiavajú aj slovenskí evanjelickí veriaci vo Veľkej Tarči.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (Convention on the Protection and Promotion of the Diversity of Cultural Expressions) bol prijatý 20. októbra 2005 v Paríži na 33. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO. Cieľom dohovoru je posilniť na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni mechanizmy, vytvárajúce podmienky na uvedomenie si významu, ktorý prináša ľudstvu rozmanitosť jeho kultúr a v rámci nich konkrétnych kultúrnych prejavov. Ustanovenia dohovoru majú zabezpečiť, na princípoch definovaných v jeho čl. 2, rozvoj interakcie medzi rozmanitými kultúrami, uznanie osobitného charakteru kultúrnych aktivít, tovarov a služieb a slobodnú tvorbu, rozvoj, šírenie kultúrnych prejavov ako i produkciu v rámci kultúrneho priemyslu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na zozname svetového nehmotného dedičstva UNESCO z Maďarska sa nachádza v súčasnosti 11 položiek, z toho tri pridali v tomto roku. Tieto sú okrem turíčnej výzdoby kostola v Mende aj fašiangové zvyky v Mohe (Fejérska župa) a hostenie rodín a priateľov v Bólyi (Baranská župa) na Veľkonočný pondelok. Pridanie zvyku na zoznam je možné na formulári a neznamená finančné, iba morálne uznanie. Na zozname svetového nehmotného dedičstva UNESCO je okrem iného aj zvyk odohnania zimy bursovníkmi v Moháči.

 

(ef)

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Vo štvrtok 24. októbra 2019 o 17.00 hod. v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadame príležitostný program vyhodnotenia 9. ročníka fotosúbehu.
V nedeľu sa zavreli brány 16. ročníka Divadelného festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči, ktorý organizuje Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na podávanie návrhov na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2020.
Dnes v Kysáči začína 16. ročník festivalu ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti v organizácii Kultúrneho centra Kysáč.
Slováci v Srbsku si od 27.09. do 1.10. sériou podujatí pripomenuli 100.výročie založenia najstaršej vzdelávacej inštitúcie Slovákov v zahraničí - Gymnázia Jána Kollára.
V piatok 27. septembra bola v galérii ÚKVS otvorená nekaždodenná výstava šiestich insitných umelcov, predstaviteľov kovačickej školy insitného umenia a popredných srbských insitných umelcov.
V piatok, 27. septembra sa v Centre slovanských kultúr, ktorý pôsobí v rámci Národnej knižnice Srbska v Belehrade, uskutočnila prezentácia časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.
V piatok 27. septembra 2019 o 18.00 hod. v galérii ÚKVS (Njegošova 16/II/7, Nový Sad) sa uskutoční vernisáž obrazov pod názvom SLOVENSKO-SRBSKÉ PRIATEĽSTVO.
V sobotu 21. septembra 2019 sa uskutočnil 4. ročník Festivalu ľudového kroja Slovákov v Srbsku v organizácii Kultúrneho centra Kysáč.
24. ročník Petrovských dní divadelných