Slovenské detské divadlo v Maďarsku bez ružových okuliarov

25. februára 2011
Slovenské divadlo Vertigo (SDV) sa okrem tvorby a šírenia divadelných predstavení, čo je jeho primárnou náplňou, venuje aj detskej dramatickej tvorbe a divadlu.

V záujme jeho posilnenia, alebo aspoň udržania daného stavu okrem iného každoročne organizuje divadelné tábory a prehliadky.

Treba takisto spomenúť, že Celoštátna slovenská samospráva (CSS) zorganizovala v rokoch 2004-2007 dva ročníky 3-modulového akreditovaného školenia dramatickej výchovy, ktoré absolvovalo spolu 23 učiteliek základných a materských škôl (hoci aj nie všetky celých 120 hodín, teda všetky tri 40-hodinové moduly). Napriek dlhoročnému úsiliu a nášmu presvedčeniu, že detská divadelná tvorba má veľký význam ako z umeleckého, tak aj z jazykového, ba aj sociálneho hľadiska, počet škôl, kde sa tejto činnosti venujú, z rôznych príčin klesá.

Na prvý pohľad to nie je obzvlášť potešujúca bilancia, avšak po zvážení všetkých skutočností je to jednoducho realita: na výzvu Slovenského divadla Vertigo, aby sa 4. februára v sídle CSS stretli učiteľky slovenských národnostných škôl na tradičnom dramaturgickom seminári pred prehliadkou Deti deťom, tentoraz tematicky rozšírenom o prerokovanie všeobecnej situácie slovenského detského divadelníctva v Maďarsku , z vyše 40 oslovených škôl reagovalo desať. Sedem škôl (Budapešť, Békešská Čaba, Sarvaš, Slovenský Komlóš, Dunaeďház, Kestúc, Šápov) vyslalo na stretnutie učiteľky, tri školy (Nové Mesto pod Šiatrom, Senváclav, Pitvaroš) prejavili o stretnutie záujem, ale nemohli sa na ňom zúčastniť, tri školy (Níža, Dabaš-Šára, Lucina), oslovila pisateľka týchto riadkov, vzhľadom na divadelnú prehistóriu týchto inštitúcií či avizovaný záujem o túto činnosť. Spolu je to trinásť škôl, z ktorých, ak sa na vec pozrieme z iného, odbornejšieho hľadiska: štyri sú na nebi detského divadla vytrvalo prítomné už dlhé roky (Budapešť, Sarvaš, Slovenský Komlóš, Nové Mesto pod Šiatrom), štyri prejavili opäť záujem o túto činnosť (Šápov, Dunaeďház, Kestúc, Békešská Čaba – dávnejšie vo všetkých týchto školách fungoval dramatický krúžok a je snaha o jeho oživenie), v troch školách sa predpokladal záujem (Níža, Dabaš-Šára, Lucina, pričom v posledných dvoch takisto fungoval odborný krúžok a v Níži je zamestnaná učiteľka, ktorá absolvovala odborné školenie), dve školy by boli vyslali učiteľky, kvôli chorobe tak nemohli učiniť (Senváclav, Pitvaroš).

Prečo je takáto situácia? Čo sa stalo? Účastníčky stretnutia: Miroslava Kovácsová, Anna Ondrejová, Mária Mravíková, Anika Laurinyeczová, Klára Veresová Balázsová, Rozália Pástorová Vargová a Katarína Radovičová hľadali odpoveď spolu s učiteľkou dramatickej výchovy na Základnej umeleckej škole v Šali Magdalénou Máčikovou, ktorá bola mimochodom aj lektorkou spomenutého akreditovaného školenia, ako aj s referentkami CSS Erikou Lázárovou a Esterou Lamiovou. Odpovedí je niekoľko. Z niektorých škôl odišla učiteľka do dôchodku a nemá nasledovníčku. Učiteľky sú vo všeobecnosti stále zaneprázdnenejšie V maličkých školách je často jediná slovenčinárka, ktorá si nemôže zobrať na plecia ešte aj dramatický krúžok alebo jednoducho odcestovať povedzme na takú poradu, aká bola 4. februára... V niektorých školách by možno aj bola, ale nemá patričné odborné vzdelanie (hoc aj školenie) alebo vôbec sklony k takejto činnosti. Dramatický krúžok je aj podľa účastníčok vôbec najťažším krúžkom, pretože v sebe spája niekoľko umeleckých odvetví, nehovoriac o jazyku. Veci neprospelo ani združenie škôl. Rozbehnutie takejto činnosti si vyžaduje maximálne pozitívny prístup zo strany vedenia. To sú snáď najpodstatnejšie argumenty, ktoré hovoria v prospech alebo proti veci.

A ako je to s dramatickým krúžkom, s jeho fungovaním? Ako z úst prítomných vysvitlo, jeho vedúce sa s deťmi zaoberajú v priemere hodinu – dve (vyučovacie) týždenne, často v nevýhodnom čase (napríklad hneď po vyučovaní). Niektoré krúžky začínajú pracovať v maďarčine a len neskôr prejdú na slovenčinu. Ďalšie fungujú ako odborné jazykové krúžky, ktoré si kladú za cieľ zaoberať sa aj detským divadlom. O záujem zo strany detí nie je núdza, ba, často je problém všetky zamestnať, dať im nejakú úlohu. Ešte ťažšie je to vtedy, keď sú deti vekovo pomiešané – od prváčika po ôsmaka. Niekedy je dokonca dosť nevyriešiteľnou úlohou, čo s deťmi, ktoré má učiteľka v žiackom domove na starosti okrem tých, ktoré má v krúžku. Napriek problémom vedúce týchto záujmových skupín robia svoju prácu (misiu? hobby?) s takou láskou a zanietením, že ich možno jedine obdivovať. Hoci občas strácajú optimizmus, trpezlivosť a energiu, odhodlanie pripraviť s deťmi predstavenie, alebo aspoň sa zahrať pomocou dramatických hier, vytvoriť niečo SPOLU, zvíťazí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Účastníčky stretnutia dostali informácie o aktivitách SDV na poli detského divadla, informácie o plánovaných podujatiach, ako aj odborné rady, ako vôbec rozbehnúť dramatický krúžok, na čo treba dávať pozor, čo by sa malo spracovať ako prvé. Postupne im bude zaslaný sľúbený metodický materiál a texty hier, ktoré si žiadali. Pozreli si záznamy predstavení z divadelných táborov a prehliadok Deti deťom, pri ktorých im doslova svietili oči. Priamym účastníčkam pri spomienkach na chvíle, keď sa predstavenia pripravovali, „nováčikom“ možno pri predstave, že niečo podobné by mohli s deťmi pripraviť aj ony...

Vrátiac sa k bilancii na začiatku článku, ak zoberieme do ohľadu všetky okolnosti, ktoré som spomenula, nie je zlá. Ba, v tejto chvíli opäť svitá nádej, že okruh tých, ktorí sa venujú detskému divadlu, sa rozšíri. Účastníci stretnutia do jedného prejavili záujem o účasť na XVIII. ročníku prehliadky Deti deťom, ktorá sa bude konať 7. mája v Sarvaši – buď ako priami účastníci, alebo ako pozorovatelia, resp. o účasť v divadelnom tábore, ktorý sa v tomto roku presunie do krásneho prostredia Nízkych Tatier, do Bystrej.

(do)

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 10. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú staré fotografie znázorňujúce hudobný život vojvodinských Slovákov.
Z tlače vyšlo prvé dvojčíslo v roku 2020 prinášajúc viacero pútavých textov od autorov, ktorí dosiaľ neboli uverejňovaní v našom časopise a s ktorými sa naša čitateľská verejnosť po prvýkrát stretáva.
Dňa 31. marca 2020 vo veku nedožitých 59. rokov zomrela Anna Bagľašová, naša kultúrna dejateľka z Aradáča.
V piatok 27. 03. po dlhej a ťažkej chorobe zomrel náš popredný rozhlasový a televízny hlásateľ a novinár Ján Struhár. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v pondelok 30. 03. 2020 o 13:30 h v Novom Sade.
V Novom Sade sa od 3. do 9. marca 2020 uskutočnil tradičný Medzinárodný knižný veľtrh.
V galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove sa 2. februára uskutočnila vernisáž samostatnej výstavy Aleny Klátikovej.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov i tohto roku predstaví svoju najnovšiu knižnú produkciu na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na KOORDINÁTOROV celomenšinových festivalov vojvodinských Slovákov v roku 2020.
Divadelný festival DIDA sa uskutoční od 27. 03 do 5. 04. 2020 v Pivnici.
Z tlače vyšlo dvojčíslo 11/12 časopisu Nový život.