Zrkadlo kultúry Slovákov v Maďarsku

1. júla 2010
Listujeme v ročenke Národopis Slovákov v Maďarsku 2009 s poradovým číslom 22, ktorú v edícii Maďarskej národopisnej spoločnosti redigovali Anna Divičanová a Juraj Ando.

Tematická škála príspevkov je rozsiahla a rôznorodá. V kapitolách o duchovnej a hmotnej kultúre nás O. Krupa uvádza do sveta mýtických bytostí dolnozemských Slovákov a interpretuje významy pojmov striga a bosorka, kým J. Ando venuje pozornosť výskumu staviteľstva v rumunsko-maďarskom prostredí.

Analýzu priezvisk v Malom Kereši a Čemeri podáva A. Divičanová, pričom v prípade Čemeru autorka prvýkrát rozoberá príčiny odlišnosti priezvisk u katolíckych a evanjelických rodín. Predmetom štúdie V. Sedlákovej sú slovenské texty na náhrobníkoch v Kestúci. V kapitole pod titulom Jazyk a spoločnosť zaujme stať o používaní slovenského jazyka v Maďarsku, v ktorej A. Uhrinová o. i. konštatuje, že pre situáciu tuzemskej slovenčiny je príznačný protikladný, resp. dvojsmerný pohyb: súčasný vývin a ústup. O zvláštnostiach lexiky nárečia v Mlynkoch píše J. Marloková-Szabóová. Miroslav Kmeť sa v rozsiahlej súvahe zaoberá regionálnym, národným a vlasteneckým rozmerom prác slovenských dolnozemských autorov, napospol v súvislosti s pôsobením M. Žilinského, Ľ. Haana, J. P. Bellu, M. Cinkotského, P. Gajdáča, K. Jesenského, J. Kutlíka a ďalších osobností, pričom určuje aj ich príslušnosť z hľadiska národnej orientácie.

Tytulná strana Národopisu Slovákov v Maďarsku 2009

Na etnickú diferencovanosť maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku poukazuje M. Homišinová. Táto situácia sa podľa autorky odráža nielen v odlišnom stupni vitality, ale aj v identifikácii, t. j. sebaurčení minority vo vzťahu k rôznym spoločenstvám.

Články v kapitole Jubileá sa vzťahujú na J. Dolnozemského, E. Eperjessyho (redaktora edície ročenky), J. Botíka, E. Krečkovičovej, M. Žilákovej), kým nekrológy sa viažu k pamiatke Š. Lamiho a O. Lopušného. V prvom nekrológu malo byť správne uvedené meno pisateľa týchto riadkov ako redaktora slovenskej verzie Lamiho spomienok Čítanie pri mesiaci (správne: mesiačiku).

Napokon pripomienka k uplatňovaniu spisovnej jazykovej normy. V niektorých textoch preložených z maďarčiny si treba povšimnúť, že prekladatelia, resp. jazyková redaktorka zrejme nepostupovali kompetentne. V záverečnom článku M. Rakásza Detaily o histórii Slovákov v Bánhide sú totiž nápadné nedostatky hlavne v lexike a štýle, v menšej miere v už spomenutej štúdii Mora a bosorka. V budúcnosti by sa s podobným rizikom malo počítať.

O. Kníchal

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Kultúrne centrum Kysáč usporiada v sobotu 21. septembra 2019 4. ročník Festivalu ľudového kroja Slovákov v Srbsku.
24. ročník Petrovských dní divadelných
Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v piatok 6. septembra 2019 o 20,30h vo veľkej sieni uvádza REPRĺZU novej inscenácie divadelnej hry pod názvom SVÆTY ZA DEDINOU.
V Aradáči sa 07. septembra 2019 uskutoční 12. ročník festivalu zvykov a obyčají V Aradáckom šírom poli.
Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v sobotu 31. augusta 2019 o 20h vo veľkej sieni uvádza novú divadelnú premiéru pod názvom SVÆTY ZA DEDINOU.
Z tlače vyšlo ďalšie dvojčíslo časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.
Divadlo VHV Petrovec malo ďalšiu úspešnú premiéru v sobotu 17. augusta 2019. Tentoraz Kafkov Proces v Butkovom štýle.
Pri príležitosti konania SNS bola v stredu 7. augusta 2019 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava akademického grafika a maliara Pavla Čániho.
V Archíve Vojvodiny 7. augusta slávnostne otvorili dokumentárnu výstavu venovanú stému výročiu organizovania prvých SNS, založenia gymnázia Jána Kollára a tlačiarne v B. Petrovci.
V nedeľu 4. augusta sa v predsieni Slovenského vojv. divadla uskutočnila vernisáž autorských fotografií a promócia fotomonografie Fókus na Báčsky Petrovec mladého petrovského umelca Igora Bovdiša.