Veľkonočný pondelok

5. apríla 2010
Typické veľkonočné zvyky – oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajáčikov a kuriatok...

...Nemajú kresťanský pôvod a často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.

Tento deň je posledný deň sviatkov Veľkej noci. V tradičnej kultúre sa s ním spájajú obyčaje kúpania (či oblievania vodou) a šibania dievčat a žien veľkonočným korbáčom z čerstvých prú­tov. Symboly Veľkonočneho pondelka sú voda, zeleň i vajíčka ktoré sú odmenou a  dodnes si uchovávajú svoju funkciu nosite­ľov a sprostredkovateľov nového života a zdravia.

Oblievačky

Kúpačky či oblievačky vodou mali zabezpečiť dievčatám a zdravie a krásu. Začínali sa hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách. Hlúčky mláden­cov chodili spoločne po domoch, kde bo­li dospelé dievčatá (niekde starši mládenci išli len k svojej milej). V do­moch im ponúkli pripravene pohostenie varene vajíčka, koláče, víno či pálen­ku. Menším chlapcom bolo na oblievačky pre­nechané doobedie a odmenou im boli vajíčka, cukrovinky, v súčasnosti aj pe­niaze a naturálne dary. Ženatí chlapi cho­dili oblievať len najbližšiu rodinu, vrátane kmotrovcov. Odmenou pre dospelých mužov je i dnes pohostenie.

V posledných rokoch sa forma oblievačiek začala meniť. Zriedkavo sa stretávame s takým spôsobom, že chlapci vytiahnu dievča z domu a oblejú ju vodou z vedra. Dnes chlapci zaviedli jemnejší spôsob, polieva sa menšími množstvami vody z fľašti­čiek či hrnčekov a potom dievča postriekajú voňavkou, obvykle lacnejšou, pretože polievanie musí byť štedré. Dievčatá očakávajú oblievačov – kúpačov doma a neschovávajú sa ako prv, keď museli počítať s prúdmi studenej vody. No stane sa, že sa v tomto ohľade prepočítajú.

 

Anna Séčová Pintírová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sobotu 20. marca v miestnostiach padinského Domu kultúry bolo premierne zahrané divadelné predstavenie Ženba, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, ktorým sa označil začiatok divadelnej sezóny.
V Nadlaku, kultúrnom stredisku rumunských Slovákov, sa 19. a 20. marca 2010 uskutočnili dve podujatia, ktoré svojím významom presiahli miestny rámec.
Miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) po vlaňajšom úspechu druhýkrát usporiadala v polovici marca v Nadlaku Medzinárodnú výstavu kraslíc a jarných ozdôb.
V Slovenskom inštitúte v Budapešti sa 18. marca konala vernisáž výstavy s názvom Oheň a dym.
Hneď tri mestá sa môžu tento rok pýšiť titulom Európske hlavné mesto kultúry. Ide o turecký Istanbul, nemecký Essen a maďarský Pécs.
Békešská Čaba a Trenčín úzko spolupracujú v rôznych oblastiach kultúrneho a spoločenského života a v rámci tej spolupráce sa navzájom inšpirujú aj študenti a profesori dvoch stredných umeleckých škôl.
O kultúrno-spoločenskom časopise, presnejšie štvrťročníku Naše snahy Plus, ktorý vychádza v rumunskom Nadlaku informujú slovenské Ľudové noviny v Maďarsku.
V pondelok 15. marca 2010 v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutočnil literárny večierok pod názvom Zima s knihou.
V nedeľu 14. marca 2010 sa v rumunskom Nadlaku stretli partnerské organizácie podujatia Na jarmoku, ktoré bude v roku 2010 prebiehať v Rumunsku.
Ubehlo už 10 rokov od dňa, keď sa na obrazovkách TV Pančevo premietalo prvé vysielanie Dobrý deň po slovensky a po maďarsky. Dve redakcie si na tieto začiatky spomenuli 11. marca 2010.