Veľkonočný pondelok

5. apríla 2010
Typické veľkonočné zvyky – oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajáčikov a kuriatok...

...Nemajú kresťanský pôvod a často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.

Tento deň je posledný deň sviatkov Veľkej noci. V tradičnej kultúre sa s ním spájajú obyčaje kúpania (či oblievania vodou) a šibania dievčat a žien veľkonočným korbáčom z čerstvých prú­tov. Symboly Veľkonočneho pondelka sú voda, zeleň i vajíčka ktoré sú odmenou a  dodnes si uchovávajú svoju funkciu nosite­ľov a sprostredkovateľov nového života a zdravia.

Oblievačky

Kúpačky či oblievačky vodou mali zabezpečiť dievčatám a zdravie a krásu. Začínali sa hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách. Hlúčky mláden­cov chodili spoločne po domoch, kde bo­li dospelé dievčatá (niekde starši mládenci išli len k svojej milej). V do­moch im ponúkli pripravene pohostenie varene vajíčka, koláče, víno či pálen­ku. Menším chlapcom bolo na oblievačky pre­nechané doobedie a odmenou im boli vajíčka, cukrovinky, v súčasnosti aj pe­niaze a naturálne dary. Ženatí chlapi cho­dili oblievať len najbližšiu rodinu, vrátane kmotrovcov. Odmenou pre dospelých mužov je i dnes pohostenie.

V posledných rokoch sa forma oblievačiek začala meniť. Zriedkavo sa stretávame s takým spôsobom, že chlapci vytiahnu dievča z domu a oblejú ju vodou z vedra. Dnes chlapci zaviedli jemnejší spôsob, polieva sa menšími množstvami vody z fľašti­čiek či hrnčekov a potom dievča postriekajú voňavkou, obvykle lacnejšou, pretože polievanie musí byť štedré. Dievčatá očakávajú oblievačov – kúpačov doma a neschovávajú sa ako prv, keď museli počítať s prúdmi studenej vody. No stane sa, že sa v tomto ohľade prepočítajú.

 

Anna Séčová Pintírová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Dejiskom tohtoročného tábora citaristov Čabianskej organizácie Slovákov bol Sarvaš, kde sa konal aj remeselnícky tábor, ktorý je súčasťou spoločných projektov Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska.
Kanadský slovenský inštitút a Miestny odbor Matice slovenskej v B.Petrovci usporiadali prezentáciu knihy Náboženský život Slovákov v Kanade autora Ondreja Miháľa.
V sobotu 17. júla odznel tretí Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý bude spoluorganizátorom 30. festivalu Zlatý kľúč sa začali prípravy na realizáciu hudobnej časti festivalu.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý bude spoluorganizátorom 30. festivalu Zlatý kľúč sa začali prípravy na realizáciu hudobnej časti festivalu.
Nové podujatie iniciované a založené vlani Svetovým združenim Slovákov v zahraničí má za úlohu bezprostredne umožniť bližšie poznanie slovenských krajanských komunít vo svete.
Tohoročné oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku sa uskutočnili v Lucine. Malá novohradská obec privítala oslavujúcich Slovákov z celého Maďarska, ako aj hostí zo zahraničia.
Prvá polovica júla je obdobím najväčších festivalov na Slovensku, ale aj obdobím keď v rámci ich programov našu krajinu prezentujú mnohé slovenské folklórne súbory.
Folklorny súbor Klasy zo Starej Pazovy úspešne absolvoval dva medzinárodné festivaly na Slovensku.
ÚKVS prispel k odbornej profilácii Andrey Berediovej z Erdevika v oblasti ochrany a rozvoja kultúrneho dedičstva na postuniverzitnom štúdiu Akadémie Istropolitana Nova vo Svätom Jure.