Hudobné podujatia ako soľ, ktorú sme v tomto roku dostávali iba v drobných zrnkách

4. novembra 2020
Vo štvrtok 29. októbra 2020 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konala XVI. muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine.

V roku 2020 celý svet sprevádzali obavy z expanzie nového vírusu a následne sa nasadzoval rad opatrení, ktoré mali jeho šírenie zamedziť. Aj do dnes nedostatočne preskúmaný vírus zapríčinil to, že sa kultúrne podujatia, ktoré zhromažďujú veľký počet ľudí nekonali. Rok sa pomaly dostáva do svojho finále a zostáva nám bilancovať čo pre naše slovenské spoločenstvo v Srbsku znamená zaobísť sa bez tradičných hudobných podujatí.

Práve v tomto duchu sa niesla aj XVI. muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorá bola v tomto roku venovaná téme Výročia v oblasti hudby a aktuálne otázky z hudobného života vojvodinských Slovákov. Konferencia sa konala vo štvrtok 29. októbra 2020 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov za nevyhnutných protipandemických opatrení a zišla sa na nej hŕstka odborníkov a organizátorov hudobných podujatí, ktorá si posvietila na hviezdne chvíle v našej hudbe, ale aj na to kam ich organizácia v budúcnosti speje. S pandémiou a aj bez nej, organizácia masových hudobných podujatí nie je jednoduchá a ani finančne lacná a preto konferencia veľmi konkrétne pomenovala akútne ale aj chronické výzvy, s ktorými sa zodpovední za kultúrnu politiku a najmä miestni organizátori stretávajú.

Úvodom podujatia sa prítomným predstavili jeho organizátori. Riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty vyjadril potešenie z toho, že sa aj za daných podmienok podarilo konferenciu zvolať. Ústavu sa, aj keď v tomto roku bez širšej verejnosti, podarilo zoskupiť odborníkov pôsobiacich v oblasti hudby s cieľom formulovať kvalifikované odpovede na tohtoročnú tému konferencie. Riaditeľ Slovenského kultúrneho klubu Vladimír Valentík je ako povedal poctený tým, že aj uvedený klub mohol priložiť ruku k dielu, lebo ide o jediné muzikologické podujatie tohto rázu, ktoré ako komunita sústavne organizujeme. Za sebou máme 15 ročníkov konferencie a 15 muzikologických zborníkov, ktoré sú vzácnou klenotnicou sebareflexie jedinečnej hudobnej tradície, ktorú na týchto priestoroch máme. Naša hudobná tradícia sa vďaka tejto sebareflexii stala rovnoprávnou zložkou ďalších kultúrnych odvetví našej súčasnej kultúry – zdôraznil V. Valentík. Do tretice Milina Sklabinská, zakladateľka podujatia predstavila najnovšiu edíciu zborníka a prítomných posmeľovala na kreatívny a argumentovaný dialóg, ktorého kvalifikované výstupy budú relevantným podkladom pre tých, ktorí sú aktuálne zodpovední pre implementáciu kultúrnej politiky Slovákov v Srbsku a zároveň, aby sa na tejto platforme aj naďalej obhajovala kvalita resp. štandardy, ktorých sa ako komunita ani za týchto okolností nemáme vzdávať. Ladislav Čáni, ktorý v mene ÚKVS moderoval začiatok konferencie zdôraznil, že muzikologické konferencie už roky patria k nosným podujatiam ústavu a vyjadril vďaku všetkým prítomným, že podujatie podporujú svojou prítomnosťou a erudíciou.

Poďme si teda zrekapitulovať, čo nové nám priniesla XVI. muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine. Prvý blok príspevkov bol venovaný hudbe ľudovej a hudbe vážnej a v ňom sa ako prvá predstavila Anna Zorňanová, ktorá v aktuálnom roku ukončila master štúdium na Akadémii umenia v Novom Sade v odbore etnomuzikológie. Bolo to svojrázne privítanie novej posily našej konferencie, ktorá, veríme, aj v budúcich ročníkoch spracuje príspevky o slovenskej vojvodinskej hudbe z hľadiska etnomuzikologického. V aktuálnom ročníku predstavila tému Etnomuzikologická analýza slovenských svadobných ľudových piesní z Pivnice a ich zastúpenie v súčasnosti, čím nám pripomenula dôležitosť odborného zaznamenávania a spracovávania tradície, ktoré sa nám pred očami strácajú.

V roku 2020 Komorný zbor Musica viva z Petrovca oslávil dve desaťročia prednesu zborovej hudby na javisku a práve o tom prítomných informovala Mariena Stankovićová Kriváková, zakladateľka a dirigentka zboru. Zbor vznikol v roku 2000 pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Báčskom Petrovci a svoje prvé vystúpenie mal v roku 2001. Autorka príspevku vyzdvihla spoluprácu tohto zboru so zbormi zo Slovenska, ktorá bola jedným z nosných pilierov zotrvania zboru. V priebehu každého roka zbor absolvoval 15 až 20 verejných vystúpení.

Podmienky na prezentáciu umeleckých výkonov tých Slovákov, ktorí si svoje hudobné schopnosti cibria na základných a stredných hudobných školách, resp. na hudobných akadémiách vytvára Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci, ktorý v budúcom roku usporiada 25. ročník podujatia Jarné nôty.

Počas jedného štvrťstoročia sa na podujatí vystriedali generácie talentovaných jednotlivcov, ktorých mená sú natrvalo zapísané do tunajšieho verejného života. Katarína Melegová Melichová, ktorá bilancovala uplynulé obdobie uviedla, že od roku 2009 vydávajú CD po každom ročníku a tiež aj to, že 15. ročník Jarných nôt zaznel v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. Napriek tomu, že sú Jarné nôty ojedinelým podujatím tohto druhu v našej komunite a že sú zaradené medzi podujatia celomenšinového významu, jediným podporovateľom akcie je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nebyť uvedenej finančnej podpory, nebolo by možné zoskupiť talentovaných účastníkov z celej Vojvodiny a ponúknuť obecenstvu tento program. V ústrety 25. festivalu vážnej hudby Jarné nôty je najvyšší čas položiť si otázku, prečo si podujatie nezaslúži podporu aj popredných celomenšinových inštitúcií.

Význam celomenšinového folklórneho festivalu Tancuj, tancuj v kontexte ochrany a rozvíjania ľudových tradícií vojvodinských Slovákov hodnotila Anna Medveďová. Vyzdvihla, že scénický folklorizmus, ako ho poznáme v dnešnej dobe, sa naplno prezentuje práve na FF Tancuj, tancuj, ktorý v priebehu pol storočia podnecuje tento druh činnosti vo folklórnych kolektívoch naprieč celou Vojvodinou. Zdôraznila, že je nevyhnutné neustále sa vracať k výskumným aktivitám, ktoré zachovajú to, čo je príznačné pre naše slovenské komunity vo Vojvodine. Taktiež podotkla, že Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru pri NRSNM, ktorá pôsobila od roku 2005, aktívne sledovala, hodnotila a odborne usmerňovala aktérov podujatia, žiaľ už dva roky tento druh činnosti absentuje.

Michal Hataľa, dlhoročný organizátor podujatia avizoval vydanie monografie k 50. výročiu založenia FF Tancuj, tancuj. Zrekapituloval prostredia, z ktorých sa festivalu zúčastnili folklórne súbory a tým potvrdil fakt, že ide o podujatie, ktoré už roky stmeľuje Slovákov vo Vojvodine. Festival Tancuj, tancuj sa nekonal iba v roku 1990 a aktuálne v roku 2020, čím bola verejnosť ukrátená o prehliadku slovenských tancov, spevu, hudby či ľudového odevu.

Slovenka Martinková Benková, ktorá sa v rokoch 2007 až 2018 každoročne zhosťovala úlohy členky odbornej poroty, hodnotila hudobnú zložku uvedeného festivalu. Osobne sa nestotožňuje s názorom, ktorý je dlhodobo presadzovaný, že je spev vojvodinských Slovákov výlučne jednohlasný a vo svojej práci bola neraz nútená pristupovať ku kompromisom. Analyzovala prednes speváckych skupín a orchestrov, kde v priebehu rokov sledovala striedanie generácií, príchod dorastu a ich zdokonaľovanie na scéne, ale aj vynikajúce výkony skúsených účastníkov podujatia. Dostali sme sa však k tomuto neštandardnému roku, ktorý narušil motiváciu ľudí, zapríčinil úpadok už aj tak slabého sociálneho cítenia ľudí a minimalizoval niekdajšie stretávky ochotníkov, ktorí sa s veľkým nasadením a entuziazmom pripravovali na také významné podujatia, akým je alebo bol FF Tancuj, tancuj.

Navyše zverejňovanie upravených a vylepšených nahrávok na internete, kde sa všetko zdá byť v poriadku a znie vzletne je len slabou alternatívou reálneho hudobného života, ktorý sme ako spoločenstvo v rôznych obdobiach predsa len kvalitne žili – zhodnotila Benková Martinková. Časy sa teda menia a instantné riešenia sú iba rýchlymi reakciami, ktoré dlho neobstoja, resp. ktoré vytvoria zdanlivý pocit, že všetko je v poriadku.

Druhá časť konferencie bola venovaná Festivalu novokomponovaných slovenských ľudových piesní, neskôr Súťaž o novú slovenskú hudobnú tvorbu, resp. pokračovateľom tejto súťaže ako sú Festival populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči, Festival populárnej tvorby pre deti Letí pieseň letí v Kovačici a aktuálne v odmlčaní Festival slovenských lyrických piesní v Kulpíne. Atmosféru festivalu sprítomnili súrodenci Dominik a Mária Turanskovci zo Selenče, ktorí úvodom tohto bloku predviedli víťaznú pieseň festivalu z roku 1998.

Následne o zrode podujatia hovoril Ján Šimoni, ktorý stál pri začiatkoch festivalu a ktorý disponuje vzácnymi archívnymi dokladmi ako sú napríklad prvé pravidlá festivalu, ale aj dokumentami, ktoré mapovali a analyzovali všetko to, čo na festivale zaznelo. Návratom do minulosti autor príspevku veľmi precízne menoval spôsob práce, ktorý v tom čase netoleroval žiaden gýč a s cieľom spestriť hudobnú paletu piesní spolu s cenami pre skladbu či text organizátori zriadili aj cenu pre najlepšiu úpravu skladby. Skladby sa zasielali anonymne, pod značkami, tak aj zazneli na súťažnom festivale a až keď boli odmenené vtedy sa zverejnila identita toho, kto bol jej autorom. Pri tejto príležitosti otvoril jednu obálku, ktorá zostala nerozbalená až 46 rokov a ako taká tvorí súčasť celého archívu festivalu. Pri príležitosti 50. výročia založenia súťaže sme dostali dôkladne spracovaný materiál, ktorého zásady sú aktuálne aj dnes. V novšej dobe po roku 2000 sa z jednotlivých častí festivalu zrodili tri osobitné festivaly – v Selenči pokračoval festival tanečných skladieb, v Kulpíne organizovali festival lyrických piesní a festival tvorby pre deti nadviazal na už existujúci festival Letí pieseň letí, ktorý sa stal celomenšinovým.

Pavel Gaža organizátor festivalu lyrických piesní v Kulpíne hovoril veľmi konkrétne o tom, čo znamená usporiadať tento druh podujatia v súčasnosti a konkretizoval aj nevyhnutné finančné prostriedky pre ktoré sa festival v posledných rokoch v Kulpíne odmlčal. V Rádiotelevízii Vojvodiny však existuje cenník, ktorý avizuje možnosť spolupráce s RTV s finančnou participáciou oboch strán, čo je potešujúca informácia, avšak potrebuje to predovšetkým vedomie a konsenzus ľudí poverených našou kultúrnou politikou o tom, že naše festivaly budú jednoznačne kvalitnejšie, keď do dialógu resp. spolupráce prinavrátime Rádiotelevíziu Vojvodiny a jej odborné kádre.

Rovnako ako aktuálny festival Zlatý kľúč v Selenči, tak aj Festival populárnej hudby v Kovačici, ktorý prezentovali súrodenci Pavel a Ján Tomášovci z Kovačice, funguje tak, že sa opiera o vlastné sily, resp. že do realizácie podujatia nezapája tento jedinečný rezort, ktorý bol v minulosti a môže byť aj v dnešnej dobe garantom kvality slovenskej hudobnej produkcie vo Vojvodine. Pokiaľ ide o piesne pre deti ako zaujímavá sa črtá aj otázka, či niekto zozbieral a zapísal piesne pre deti, ktoré zazneli v rámci prvých 25. ročníkov súťaže o slovenskú tvorbu.

Annamária Boldocká Grbićová pre tohtoročnú konferenciu analyzovala texty piesní, ktoré sú zhudobňované a zdôraznila aj to, že sa na úroveň textov neustále prihliadalo a že vďaka novej hudobnej tvorbe vznikali nové literárne skvosty, ktoré sa ruka v ruke s melódiou vryli do nášho povedomia.

S cieľom zdokumentovať a ochrániť melódie a texty lyrických piesní, ktoré zneli od prvého ročníka festivalu sa Jánovi Šimonimu podarilo zozbierať takmer všetky skladby. Ešte pátra po štrnástich piesňach a keď sa k nim dostane vznikne zbierka, ktorá počíta dvesto skladieb. Skladby budú následne digitalizované a uložené na webovej stránke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Hovoril o tom Juraj Súdi, ktorý piesne vpisuje do počítačového programu. Výstupom tohto projektu budú na jednom mieste v digitálnej forme dostupné nie len piesne zapísané notami ale aj nahrávky, ktoré vo svojom archíve zachovali pracovníci Rádia Báčka.

Festivaly populárnej hudby vždy boli osobitným zážitkom pre všetkých zúčastnených – autorov skladieb, upravovateľov, interpretov, autorov textov, hudobníkov, organizátorov, moderátorov ale aj divákov, ktorí festival populárnej hudby už roky majú možnosť sledovať nie len v Dome kultúry v Selenči ale aj prostredníctvom priameho televízneho prenosu.

Neprekvapuje, že sa do diskusie o jeho súčasnosti a budúcnosti zapojili, okrem iných, aj dlhoročný organizátor podujatia Jozef Gašparovský, ale aj významný umelec a podporovateľ slovenského festivalu hudobnej tvorby Jovan Adamov. Pri tejto príležitosti bolo počuť názor, že festival by v budúcnosti nemal mať súťažný charakter, s čím väčšina diskutujúcich nesúhlasila.

Jovan Adamov argumentoval okrem iného aj tým, že súťaž je chvíľou napätia, ktorú obecenstvo má rád, lebo obecenstvo má svoj názor, hodnotí tiež a sleduje k akému výsledku príde. Veľké svetové festivaly venujú takmer viac času hlasovaniu než hudobnému priebehu. Ako ďalší argument použil aj to, že hudobníkom sú ceny dôležité, zapíšu si ich do svojich životopisov, niekde im tieto ocenenia môžu byť osožné a preto jednoznačne trvá na tom, že festivaly majú podporovať zdravú konkurenciu a vycizelovať len to najlepšie, čo jedno spoločenstvo má.

Záverom konferencie sa muzicírovalo a to vďaka osobitnému programu vzdelávania mladých spevákov, ktoré už niekoľko rokov vedie Slovenka Benková Martinková. V programe vystúpili talentovaní speváci Una Amidžićová, Iveta Kováčová, Zlatko Klinovský, Janko Hrubík a Anna Torďanská, ktorí nás uistili, že kvalitu čo do interpretácie populárnych skladieb máme zabezpečenú. Sú veci, ktoré v rukách nemáme a nevieme ani len predvídať, kedy a akým spôsobom sa budeme opäť bezstarostne tešiť z toho čo vidíme a počujeme na scéne.

Naopak sú veci, ktoré ovplyvniť vieme a môžeme a tie sa týkajú neustáleho vylepšovania podmienok na uplatnenie práve takých mladých talentovaných ľudí ako sú napríklad aj účastníci záverečného programu konferencie. Nie len títo talentovaní jednotlivci môžu byť svetovo známymi reprezentantmi pochádzajúcimi z nášho spoločenstva, no úlohou verejných inštitúcií je aj to, aby vytvárali čoraz lepšie podmienky na ich prezentáciu a aby im pomáhali spolu s ich talentmi rásť.

Konferencia bola doplnená o panelovú výstavu 15. Ročníkov Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorú v mene MOMS Selenča predstavila Svetlana Zolňanová. Výstava bola zrealizovaná s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. ÚSŽZ podporil aj realizáciu vydania muzikologického zborníka z roku 2019 a tiež organizáciu a realizáciu XVI. ročníka konferencie.

Text: Milina Sklabinská, fotografie: archív ÚKVS

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola vo štvrtok 12. novembra otvorené netradičná výstava insitného umenia.
V Starej Pazove bola 2. novembra otvorená výstava prác výtvarných umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku.
V Ústave pre kultúru vojv. Slovákov sa v pondelok 02. novembra 2020 uskutočnila prezentácia novej knižnej publikácie Pavel Chrťan – Master Chef Carving.
Tradičný edukačný seminár na podporu vokálneho umenia a populárneho hudobného žánru sa uskutočnil 23. 10. 2020 v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
V sobotu 24. októbra 2020 sa vo foyeri Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci uskutočnilo stretnutie popredných slovenských a srbských básnikov.
V rodnom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove je otvorená etnologická výstava pod názvom 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy.
Do galérie portrétov Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pribudol ďalší obraz - portrét Miry Brtkovej.
V piatok 9. októbra bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava obrazov Miry Brtkovej.