Vyšlo prvé dvojčíslo 71. ročníka Nového života

5. apríla 2019
Z tlače vyšlo prvé dvojčíslo 71. ročníka nášho mesačníka pre literatúru a kultúru NOVÝ ŽIVOT.

Úvodné tóny prvého dvojčísla 1-2 v roku 2019 zadala báseň Adama Puslojića Moja civilizácia v rámci pravidelne publikovaného antologického Výberu Víťazoslava Hronca zo súčasnej srbskej modernej a postmodernej poézie.

Úvodníkovú esej do tohto čísla Príbeh o identite podpisuje Vladimír Valihora, novinár a esejista v Rádiu Nový Sad. V eseji sa zmieňuje o pojme identita a kultúra. Valihora píše: „Kultúru považujeme za nejakú sebestačnú hodnotu, akýsi nedotknuteľný svätý grál. Každý jednotlivec má kultúru, príbeh o existencii, každý národ od vzniku národov má aj národnú kultúru. Teda, kultúra vlastne nie je nič zvláštne – každý ju má, rovnako ako aj identitu. Keby národ nemal kultúru a jednotlivec svoju identitu, jednoducho by sa rozpadli na atómy, na iné identity, alebo na niečo iné.“

V pokračovaní publikujeme trojrozhovor, ktorý viedla Zdenka Valentová Belićová so zaujímavými mladými avantgardnými umelcami – jedným slovenským Agdom Bavim Painom z Košíc, básnikom, prozaikom a scenáristom, a druhým srbským, básnikom a pesničkárom Milošom Zubcom.

V rozhovore nazvanom Bočné uličky hlavných miest sa zmienili hlavne o titule udeľovanom Európskou komisiou. V roku 2013 prvýkrát sa takáto možnosť dostala slovenskému mestu – mestu Košice, ktoré spolu s Marseille (Francúzsko) niesli titul Európske hlavné mesto kultúry. Nový Sad, ktorý sa v roku 2021 stane Európskym hlavným mestom kultúry, bude zároveň prvým mestom mimo Európskej únie s týmto titulom.

V Pulzovaní literatúry ako prvé tri texty uvádzame víťazné práce z vlaňajšej literárnej súťaže. Prvé miesto získala próza Orech nádejnej spisovateľky Hany Čížikovej, ktorá tematizuje záhadnú samovraždu mladého dievčaťa a vyrovnávanie sa rodičov s touto skutočnosťou. Dobre stavaným sujetom próza s prvkami psychologickej detektívky v záverečnom odseku dostáva rozuzlenie záhady. Avšak toto rozuzlenie príbehu na pláne kompozície paradoxne a esteticky účinne pôsobí ako zauzlenie na pláne sémantickom ako vnímame ako položenie ťažkého náhrobného kameňa na otvorené dilemy rodičov. Vyspelý štýl Čížikovej naznačuje výrazne talentovanú mladú spisovateľku so vzácnou a bohatou imaginatívnosťou.

Druhé miesto na literárnej súťaži, a samým tým aj v rubrike, patrí Anete Lomenovej za prózu Habit rehoľnej sestry. Táto krátka próza naznačuje jej spisovateľský potenciál. Nestálosť fyzického resp. tuzemského života a prehodnocovanie mravných zásad, ich zrovnávanie s tradičnými hodnotami našich predkov by sme mohli označiť ako tematickú niť, ktorú autorka podáva cez príbeh o stroskotaní lietadla a či príbeh o sne, prípadne vidine, vlastnej smrti v páde lietadla. Účinné obrátenie hodnotovej hierarchie - vnútorné sa na bráne záhrobného sveta mení na vonkajšie, neviditeľné sa stáva viditeľné, kým neplatný doklad (etické a náboženské priestupky) sa stáva formálnou no podstatnou prekážkou dosiahnutia náboženskej a etickej nirvány. Na treťom mieste sa na súťaži ale aj v rubrike ocitla Jana Domoniova a tri básne so spoločným názvom Lámanie (Lámenie, Biela a Pružnosť). Autorka sa v nich zaoberá otázkou krehkosti a nestálosti života, fyzickej zraniteľnosti odhaľujúc nám poetickú podstatu bytia pod tenkým povrchom viditeľného sveta. Rany, ktoré vznikajú pukaním, štiepaním a odlupovaním tenučkej ochrany, nasvedčujú živú, bolestivú, ale práve preto vitálnu podstatu bytia.

V pokračovaní rubriky uvádzame básne autorov z rubriky Čet Miloša Zubca - cyklus básní Ochranné slová a  básne Agdu Bavi Paina s názvom frankenpain.

Pri príležitosti desiateho výročia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v rubrike Texty a kontexty uvádzame text Miliny Sklabinskej s názvom Stretávanie kultúr v programoch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov 2008-2015.

Ako druhý text v tejto rubrike uverejnili sme štúdiu profesorky Jarmily Hodoličovej Človek so znevýhodnením v literatúre pre deti a mládež vojvodinských Slovákov.

Zo 62. literárneho snemovania, ktorého nosnou témou bol cestopis ako žáner, uverejňujeme text Zdenky Valentovej Belićovej Hraničiary terry incognity – Obraz Srbov v cestopisnom románe Dunaj v Amerike Michala Hvoreckého.

V rubrike Recenzie uvádzame dva príspevky. Michal Babiak písal o básnickej zbierke Zdenky Valentovej-Belićovej Éterizácia mimo kontextu v texte Jánusovská tvár poézie, ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov ako spoluvydavateľ  novosadskému Grafomarketingu v roku 2017, a Aleksandar Milosavljavić, ktorý písal o prvej antológii súčasnej slovenskej drámy po srbsky Nova slovačka drama zostavovateľky Vladislavy Fekete vo vydaní vydavateľstva Sterijino pozorje. Ide o prvú antológiu slovenskej drámy, ktorá bola preložená do srbského jazyka,  toto dielo je dôležité v kontexte slovensko-srbských literárnych a divadelných vzťahov .

Rozsiahlu štúdiu Geometria v maliarstve vojvodinských Slovákov napísal Sava Stepanov a je to nielen sprievodný text k ilustráciám v tomto dvojčísle, ale aj podrobná výtvarno-kritická štúdia.

Prajeme Vám rozkoš z čítania.

Titulná strana
Text: Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Photoexpo Aradáč, Kultúrne centrum Rex a Ministerstvo kultury Republiky Srbsko organizovali verejnú diskúsiu o archíve foto klubu Mladosť z Aradáča, jedného z najstarších foto klubov vo Vojvodine.
V sobotu 30. januára 2010 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konal príležitostný program k prvému výročiu tejto ustanovizne kultúry.
V sobotu 30. januára 2010 v Novom Itebeji neďaleko Zrenjanina boli uskutočnené 29. Itebejské zimné stretnutia, na ktorých sa zúčastnila aj folklórna skupina z Bieleho Blata.
V miestnostiach  ÚKVS sa 29. januára 2010 uskutočnilo zasadnutie Výkonného  výboru Asociácie slovenských spolkov žien.
V utorok 26. januára 2010 na Novosadskom veľtrhu sa uskutočnil Slovenský večierok pod názvom Slovenská mágia v organizácii študentov Prírodo-matematickej fakulty Univerzity v Novom Sade.
KVSIK vyzýva organizácie, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby nominovali potenciálnych laureátov na Cenu Ondreja Štefanka.
Umelecká beseda slovenská v Súčasnej galérii umeleckej kolónie Ečka – Zreňanin bola zorganizovaná za pomoci Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku.
V nedeľu 10. januára v sieni Domu kultúry v Selenči odznel galakoncert Komorného zboru Zvony, novozaloženého orchestra Zvonivá cimbalovka a Detských folklórnych súborov.
Hoci bolo 1. januára, deň akosi vyhranený na oddych z oslavy zvítania dvoch rokov, priestory Galérie Babka boli až prímalé, aby mohli prijať všetkých tých, čo neoddolali prvej tohtoročnej výstave.
Spod tlače vyšiel nový Národný kalendár na obyčajný rok 2010, ktorý aj v tomto 89. ročníku našim domácnostiam ponúka množstvo zaujímavého čítania.