V POSLEDNOM DVOJČÍSLE 70. ROČNÍKA NOVÉHO ŽIVOTA AŽ 23 AUTORI

11. januára 2019
Vyšlo číslo 11 - 12/2018 Mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život.

Posledné dvojčíslo sedemdesiateho ročníka začíname dvomi básňami Milutina Petrovića Labuť hľadí, hlavou nehýbe a Veličković, kresba, ktoré uvádzame na vnútornej strane obálky v rámci výberu z modernej a postmodernej srbskej poézie Víťazoslava Hronca.

Vedeckou esejou Prof. PhDr. Petra Michaloviča, PhD. profesora estetiky na UK v Bratislave s názvom Literárne texty, kódy, interpretácia ponúkame čitateľom zaujímavý pohľad na Pražský lingvistický krúžok a vplyv Ferdinanda de Soussira na jeho členov. Týmto textom autor priblíži čitateľom jednoduchú myšlienku - každé písanie je zakódovanie textu a jeho čítanie je dekódovanie. V tom zmysle je nevyhnutné dodržiavanie foriem a vzorov, aby text bol čitateľný a tým, aby plnil svoju funkciu. Týmto textom sa zoznámite so základnými myšlienkami Jánom Mukařovského, Clauda Levi-Strosa, Romana Jakobsona, lingvistu Sergeja Karcevského, Michela Foucaulta, Rolanda Barthesa a Jacquesa Derridu.

S najnovšou laureátkou Anasoft litery, prozaičkou, esejistkou, poetkou a filozofkou Etelou Farkašovou uvádzame rozhovor podnázvom Život je najtvorivejší autor. Etela sa v ňom priznáva, že je silne autobiografická autorka. „v mladosti máme presnejšie alebo aspoň približné predstavy o tom, akými trajektóriami sa bude uberať náš život, načrtneme si ideálne scenáre a aj možné stratégie na ich realizáciu... a potom sa postupne učíme prijímať isté nečakané zásahy z vonkajšieho sveta.”

V rubrike Pulzovanie literatúry uvádzame až deviatich autorov: troch slovenských vojvodinských (Janko Takáč, poviedka Nemŕtva, Katarína Mosnáková-Bagľašová, cyklus básní Napísané štetcom a Anna Margaréta Valentová - poviedka Nebo), jednu autorku z Rumunska (Dagmar Mária Anoca - básnický cyklus Renesančný kruh), dvoch zo Slovenska (Oľga Gluštíková, výber z poézie pod názvom Atlas biologických žien z rovnomennej zbierke a Martin Chudík výber z poézie, ktorý urobil Boris Brendza s názvom Za všetky zlomené krídla), a po jedného srbského (Selimir Radulović, výber z poézie Zlatá slepcova struna), holandského (Henrik Pontoppidan úryvok z románu Štastný per) a japonského (Kazuo Ishiguro úryvok z románu Súmrak dňa). Posledných dvoch nobelovcov uverejňujeme v rámci dlhoročnej rubriky, v ktorej sledujeme laureátov Nobelovej ceny za literatúru so storočným rozpätím, takže Pontoppidan je laureát za rok 1917 a Ishiguro získal cenu za rok 2017. Na rok túto rubriku neuverejníme. Preto, že roku 1918 cena udelená nebola v dôsledku ukončenia prvej svetovej vojny, čo sa stalo vtedy prvýkrát v dejinách. Presne sto rokov po tom sa situácia zopakovala, ale tentokrát cena nebola udelená z organizačných dôvodov.

V rubrike Texty a kontexty sa nachádza blok príspevkov, ktoré odzneli na večierku venovanému pamiatke Samuela Boldockého k jeho nedožitej sedemdesiatpätke na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom 22.10.2018. V tomto bloku uvádzame texty: Etely Farkašovej Osobnostné svedectvá Samuela Boldockého, Dalimíra Hajka Samuel Boldocký v slovenskej vojvodinskej literatúre, Annamárie Boldockej-Grbićovej SAMOhyb, Kataríny Melegovej-Melichovej Po tvorivých stopách, Kataríny Pucovskej Moja spolupráca so Samuelom Boldockým a Viery Benkovej Vzácni ľudia a dnešok. Za poskytnuté texty ďakujeme Kataríne Melegovej-Melichovej, ktorá uvedený večierok aj usporiadala.

V rámci rubriky 62. literárne snemovanie uvádzame text Maríny Šimákovej-Spevákovej Žáner cestopisu v slovenskej literatúre a začiatky cestopisnej literatúry v slovenskej vojvodinskej literatúre.

V tomto čísle sa vyskytli až tri recenzie. Viera Benková v texte Záhady prírody a človeka písala o knihe Renesančný kruh, ktorej autorka Dagmar Márie Anoca, ktorá vyšla vo vydavateľstve Waldpress v Bukurešti v roku 2017. Katarína Pucovská napísala text Haiku vo vetre o básnickej zbierke Viery Benkovej a Etely Farkašovej Lišće na vetru a profesorka Mária Myjavcová napísala recenziu Monografická štúdia z oblasti vetnočlenskej problematiky o knihe Jána Kačalu Teória vetného člena.

V poslednej rubrike Miscelaneá uvádzame dva texty. Sava Stepanov texom K životnému jubileu Pavla Popa sprevádza ilustrácie Pavla Popa z tohto čísla a Zdenka Valentová-Belićová textom Prevaha mladých autoriek podáva Správu Komisie na hodnotenie príspevkov Literárnej súťaže Nového života 2018.

 

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade sa v utorok 23. októbra 2018 konalo stretnutie so spisovateľmi zo Slovenska.
Ústavy pre kultúru národnostných menšín vo Vojvodine organizujú spoločnú výstavu mladých umelcov pod názvom Umením spolu pri príležitosti 10. výročia pôsobenia.
Dvanásť nových skladieb slovenskej populárnej hudby odznelo na 38. festivale Zlatý kľúč v nedeľu 21. októbra 2018 v sieni Domu kultúry v Selenči.
V piatok 19. októbra 2018 v Ústave pre kultúru Vojvodiny, usporiadali medzinárodnú vedeckú konferenciu Kultúry, identity, literatúry.
V Galérii SND v Kysáči v sobotu 13. októbra 2018 slávnostne otvorili 5. Bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov a hostí, na ktorom vystavujú 14 autori.
Otvorením retrospektívnej výstavy významnej a všestrannej umelkyne Miry Brtkovej 8. októbra v galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove, táto galéria je premenovaná na Galériu Miry Brtkovej.
Projekt Prelínanie má výskumný, vzdelávací a inkluzívny charakter. Spolufinancovateľom je Fondáca Nový Sad 2021 v rámci svojho programu „Publika u fokusu“.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pre mladých interpretov slovenskej populárnej hudby usporiadal II. Edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinskej mládeže.
Seminár slovenských dolnozemských učiteľov má charakter putovného rázu a strieda sa každoročne v rámci krajín Dolnej zeme a späté je aj s udeľovaním Ceny Samuela Tešedíka.
Spoločná výstava menšinových Ústavov pre kultúru pri príležitosti 10. výročia založenia bola otvorená v Subotici, 28. septembra 2018.