Geometrická abstrakcia vo výtvarnom umení vojvodinských Slovákov

28. decembra 2018
V nedeľu 23. decembra 2018 sa v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci uskutočnila vernisáž výstavy pod názvom Geometrická abstrakcia vo výtvarnom umení vojvodinských Slovákov.

Autormi expozície sú renomovaní výtvarní kritici Sava Stepanov a Vladimír Valentík. V kontexte bohatej výstavnej aktivity tejto galérie, ktorá si v budúcom roku pripomenie 30. výročie svojho založenia, táto výstava je predsa len niečím špecifická. Výstava totiž prvýkrát prezentuje kultúrnej verejnosti tento segment výtvarného umenia, ktorým sa umenie a umelci vojvodinských Slovákov významným spôsobom začlenili do výtvarnej scény Vojvodiny a Srbska, ba v niektorých prípadoch možno hovoriť aj o medzinárodnom kultúrnom kontexte. Na výstave sú prezentované práce šiestich umelcov priekopníkov abstraktného umenia, ale i mladých autorov, ktorí sa v súčasnosti venujú tomuto umeleckému prúdu, založenom na skúmaní základných výtvarných vyjadrovacích prostriedkov. Návštevníci výstavy môžu vidieť reprezentatívne práce Miry Brtkovej, Jozefa Klátika, Rastislava Škuľca, Mariána Karavlu, Daniely Triaškovej a Emílie Valentíkovej.

Účastníci vernisáže výstavy Geometrická abstrakcia vo výtvarnom umení vojvodinských Slovákov (zľava): Daniela Triašková, Emília Valentíková, Marián Karavla, Vladimír Valentík, Sava Stepanov, Jozef Klátik a Rastislav Škulec

Treba povedať, že dielo Miry Brtkovej má priekopnícky význam, nielen v kontexte vojvodinských Slovákov, ale aj vo vývine srbského modernizmu. Jej minimalistické a geometrické maliarstvo, ktoré vznikalo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v Ríme, patrí k tým najčistejším formám vysoko modernistického konceptu vo vojvodinskom umení druhej polovice XX. storočia a zároveň tvorí základ prekvapivo produktívnej línie modernosti v umení vojvodinských Slovákov.

Jozef Klátik je ďalším výtvarníkom z radov vojvodinských Slovákov, ktorý sa významným spôsobom zapísal do dejín výtvarného umenia Vojvodiny a Srbska. Do povedomia kultúrnej verejnosti sa dostal ako jeden z prvých protagonistov postmodernistického umenia, ktorý do svojho expresionisticko-abstraktného prejavu často vnášal geometrické formy, najčastejšie trojuholník, kruh a elipsu. Na konci poslednej dekády XX. a na začiatku XXI. storočia Klátik vo svojom opuse vytvoril výrazne geometrické maliarstvo založené na využívaní rovných čiar (horizontálnych, vertikálnych a diagonálnych) a jednoduchých monochromatických plôch. Po roku 2000 Klátik svoje geometrické obrazy transformuje na trojrozmerné geometrické objekty, čím svoj umelecký prejav urobil konkrétnejším, hmatateľnejším a presvedčivejším.

Rastislav Škulec, ktorý sa dlhšiu dobu zameriaval na sochárstvo, po roku 1999 začal vytvárať vyslovene geometrické obrazy založené na organizácii harmonického plynutia súbežných línií. Takýto Škuľcov geomatrizmus odráža, podľa slov Savu Stepanova, akúsi konštruktivistickú poznámku a ideu budovania.

Zatiaľ čo Mira Brtková, Jozef Klátik a Rastislav Škulec majú za sebou úctyhodný výtvarný opus geometrickej abstrakcie, ktorý vznikal počas niekoľkých desaťročí, na súčasnej výtvarnej scéne vojvodinských Slovákov sa objavili mladí umelci odhodlaní pokračovať v tejto vývinovej línii výtvarného umenia. Sú to predovšetkým Marián Karavla, Daniela Triašková a najnovšie aj Emília Valentíková.

Marián Karavla sa do povedomia kultúrnej verejnosti dostal svojimi expresívnymi kompozíciami vytváranými postupnou redukciou figuratívneho zobrazovania a vytváraním autentického asociatívneho výtvarného jazyka, ktorý sa postupom času zmenil na prejav založený na rýdzej geometrickej jednoduchosti a minimalizme mondrianovského typu.

Svoje miesto na tunajšej výtvarnej scéne čoraz presvedčivejšie upevňuje aj grafička Daniela Triašková, ktorá sa k abstraktnej geometrii dopracovala dôslednou výtvarnou redukciou motívu roviny, meniac ju na kompozície pozostávajúce z prevažne trojuholníkových farebných foriem.

Najmladšou predstaviteľkou geometrickej abstrakcie je Emília Valentíková, ktorá svoje grafické listy komponuje navrstvovaním geometrických plôch, ktoré sú odrazom dôsledného uplatňovania zásad geometrie, ale zároveň v sebe zachovávajú stopy latentnej skutočnosti, čím nás mladá autorka pozýva do nových priestorov poetického vnímania sveta.

Hoci abstraktnú geometriu vo výtvarnom umení vojvodinských Slovákov len ťažko možno vnímať ako špecifický prejav, ktorý priamo odzrkadľuje ich etnický, kultúrny a estetický kontext, táto výstava predsa jednoznačne potvrdila, že práve tento výtvarný prúd dokázal zaradiť umenie slovenskej minority do súdobých tendencií výtvarného umenia vo Vojvodine a Srbsku a zároveň ich výrazným spôsobom ovplyvňovať a obohacovať.

Text: Ladislav Čáni, foto: Zdeno Lončar

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Pre detskú radosť, ale i pre pýchu rodičov, sa aj tohto roku úspešne usporiadal v poradí 20. festival venovaný tým najmladším.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2019 bola 13. decembra na Hurbanovskej fare v Starej Pazove.
V utorok 11. decembra 2018 sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnila vernisáž memoriálnej výstavy známeho insitného maliara Jána Husárika (1942-2017).
Slovenské vojvodinské divadlo pokračuje v dobrej spolupráci so Spišským divadlom. Milovníkom divadelného umenia v Spišskej Novej Vsi sa 7. dec. 2018 predstavilo predstavením Krásavica v Leenane.
Z príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv, ktorý si pripomíname 10. decembra, staropazovskí ochotníci usporiadali niekoľko podujatí.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Srbsko), Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (Maďarsko) a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (Rumunsko), zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca
Vo štvrtok, 6. decembra, v Mestskej knižnici v Novom Sade predstavili dvojjazyčnú básnickú zbierku Éterizácia mimo konTEXTu Zdenky Valentovej-Belićovej.
V  staropazovskej Galérii Miry Brtkovej v pondelok 3. decembra 2018 otvorili výstavu diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku Korene 4.
Účastníci 14. Muzikologickej konferencie si posvietili na život a dielo Juraja Feríka st. a Juraja Feríka ml. v kontexte ich prínosu do hudobného života vojvodinských Slovákov.
53. ročník Festivalu sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli sa konal 23. - 25. novembra 2018 v Pivnici.