Medzi skutočnosťou a snom Jána Husárika

12. decembra 2018
V utorok 11. decembra 2018 sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnila vernisáž memoriálnej výstavy známeho insitného maliara Jána Husárika (1942-2017).

Prítomným sa v mene usporiadateľov výstavy prihovorili riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová Leskovac, predseda združenia Naiva Art Kult Boško Nedeljkov, tajomníčka tohto združenia Mária Raspirová a predsedníčka združenia padinských maliarov Smäd Jarmilka Trnovská.

Na výstave sú prezentované olejomaľby zo súkromných zbierok, ktoré doteraz neboli verejne vystavované. Návštevníci tak môžu vidieť jednu z prvých olejomalieb Jána Husárika, ktorú namaľoval v roku 1960, ale i práce z posledného tvorivého obdobia tohto umelca, resp. z roku 2016.

Ján Husárik sa narodil 27. mája 1942 v Padine. Maľovať začal v roku 1958 a prvú samostatnú výstavu mal v roku 1960 v Padine. Jeho výtvarný jazyk je ovplyvnený známou kovačickou školou insitného maliarstva a charakterizuje ho silný kolorit, dedinské motívy a neraz i prelínanie insitných a surrealistických výtvarných postupov. K ústredným motývom jeho malieb patria banátska rovina, padinské studne, smäd ako metafora túžby po zmysluplnom živote a Trója. Ján Husárik bol maliarom samoukom, bez formálneho vzdelania, ale úplne odovzdaný svojmu umeleckému poslaniu. Hoci sa zo začiatku venoval poľnohospodárstvu, postupom času sa čoraz viac venoval umeniu a od roku 1969 sa maliarstvu venoval profesionálne, až sa z neho stal jeden z najvýznamnejší predstaviteľov insistného umenia vojvodinských Slovákov. Svoje práce vystavoval na vyše dvesto výstav doma aj v zahraničí, od Berlína, Dusseldorfu, Paríža, Milána, Turína až po Melbourne, Canberru a Sydney. Počas takmer šezdesiatročnej umeleckej kariéry získal mnohé prestížne ocenenia: Rad Francúzskej republiky, Oskar za umenie a technológiu v Miláne, Zlatú plaketu Spomienkového parku v Kragujevaci. Významný výtvarný kritik Oto Bihalji Merin ho zaradil do medzinárodnej encyklopédie insitného umenia.

Výstavu možno navštíviť každý pracovný deň v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na Njegošovej ulici 16/II/7 v Novom Sade od 09.00 do 16.00 h. do konca decembra 2018.

Ladislav Čáni

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Pri príležitosti prvého výročia svojej činnosti ÚKVS vydal ročenku pod názvom Maják, ktorá podáva informácie o najdôležitejších projektoch a aktivitách tejto ustanovizne kultúry v roku 2009.
V miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v piatok 05. februára 2010 prebiehal edukačný kurz na tému Kvalitné a nekvalitné powerpointové prezentácie.
Vo štvrtok 04. februára 2010 v miestnostiach SKOS-u Detvan bol uskutočnený večierok, v rámci ktorého tento spolok a Združenie Židov “Šalom tora” v Pančeve sviatočne podpísali zmluvu o spolupráci.
Itoi Kunio a Osama Komatsu, predstavitelia Združenia japonskej modernej insity, navštívili v pondelok 01. februára 2010 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Photoexpo Aradáč, Kultúrne centrum Rex a Ministerstvo kultury Republiky Srbsko organizovali verejnú diskúsiu o archíve foto klubu Mladosť z Aradáča, jedného z najstarších foto klubov vo Vojvodine.
V sobotu 30. januára 2010 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konal príležitostný program k prvému výročiu tejto ustanovizne kultúry.
V sobotu 30. januára 2010 v Novom Itebeji neďaleko Zrenjanina boli uskutočnené 29. Itebejské zimné stretnutia, na ktorých sa zúčastnila aj folklórna skupina z Bieleho Blata.
V miestnostiach  ÚKVS sa 29. januára 2010 uskutočnilo zasadnutie Výkonného  výboru Asociácie slovenských spolkov žien.
V utorok 26. januára 2010 na Novosadskom veľtrhu sa uskutočnil Slovenský večierok pod názvom Slovenská mágia v organizácii študentov Prírodo-matematickej fakulty Univerzity v Novom Sade.
KVSIK vyzýva organizácie, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby nominovali potenciálnych laureátov na Cenu Ondreja Štefanka.