Uverejnili sme dvojčíslo 9-10 /2018 Nového života

23. novembra 2018
Úvodné tóny dvojčísla časopisu Nový život zahrajú dve básne Milana Komnenića (Krik pod nulou a Srbsko na východe) z výberu Víťazoslava Hronca zo súčasnej srbskej modernej a postmodernej poézie.

Úvodníkovú esej do tohto čísla Jazyk - identita – literatúra podpisuje šéfredaktorka časopisu. V eseji sa zmieňuje o vzájomnom vzťahu týchto troch pojmov zdôrazňujúc pritom ich prepojenosť a vzájomnú podmienenosť. „Jazyk – ten prvý – za pomoci ktorého spoznávame svet, ktorý nás obkolesuje, sa zároveň stáva stavebným materiálom definujúcim naše mentálne mapy. Ten jazyk – materinský alebo otcovský, čo je jedno, dôležité je, že je to jazyk blízkych ľudí – jazyk, prostredníctvom ktorého sa nám otvorili oči a ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou našej bytosti, imanentný v našich kognitívnych, psychických, duchovných, mentálnych, intelektuálnych a všetkých iných vnútorných sférach; kód, matrica, za pomoci ktorej neskôr v živote dekódujeme vonkajšie impulzy.”

Ako posledný v seriály rozhovorov s bývalými šéfredaktormi uverejňujeme interview s Adamom Svetlíkom, ktorý Nový život redigoval v rokoch 1998-2014. Textom pod názvom Uchopenie literatúry s prázdnou redaktorskou zásuvkou končíme spätný pohľad na náš časopis, v ktorom sme sa pokúsili priblížiť čitateľom jeho pozadie. Ako najväčší problém časopisu v období svojho redigovania Svetlík vyzdvihuje kvantitatívno-kvalitatívneho chradnutie slovenskej vojvodinskej literatúry a nedostatok mladých literárnych síl: „Keď ide o prispievateľov, najkomplexnejšia, už vtedy alarmujúca situácia bola s mladými, začínajúcimi autormi, ktorých bolo z roka na rok čoraz menej, aj napriek môjmu veľkému vynaloženému úsiliu dať im dostatočný priestor v Novom živote a všestranne ich povzbudzovať k ďalšej literárnej tvorbe.“

V Pulzovaní literatúry ako prvých uvádzame súčasné slovenské vojvodinské spisovateľky: Annamáriu Boldockú–Grbićovú (Fines herbes) a Janu Domoniovú (Štádiá). V pokračovaní rubriky uvedieme úryvok z najnovšieho románu Etely Farkašovej Scenár nedávno odmeneného cenou Anasoft litera a výročnou cenou Spolku slovenských spisovateľov. V tejto rubriky predstavíme taktiež aj poéziu mladého slovenského básnika Michala Baláža (krev-vkus-dron-zvyk-state-spal) a krátku poviedku srbskej spisovatelky Ani Ristovićovej (Kachľová pec) v preklade Miša Smišeka.

Nedávno vo vydaní vydavateľstva Sterijino pozorje vyšla prvá antológia súčasnej slovenskej drámy po srbsky Nova slovačka drama zostavovateľky Vladislavy Fekete. Text predslovu, ktorý je v knihe publikovaný po srbsky uvádzame v Novom živote prvýkrát v originály po slovensky. Autorka v ňom podala prehľad vývinu slovenskej drámy v 20. a 21. storočí a priblížila nám v krátkosti tvorbu súčasných slovenských dramatikov: Jozefa Gombára, Peter Lomnického, Viliama Klimáčeka, Jany Juráňovej, Petra Pavlac, Valerie Schulczovej, Romana Olekšáka, Petra Scherhaufera a Samuela Chovanca.

O usídlení sa Slovákov v Kysáči (1773-1940) písal Michal Gombár a v texte zohľadnil spoločenské, politické, hospodárske, ale aj kulturologické okolnosti v období príchodu Slovákov a postupného usadzovania sa v Kysáči.

V poslednom období sa srbská poézia intenzívne prekladá do slovenčiny. Veľké zásluhy v tom má spolupráca spisovateľských združení v Srbsku a na Slovensku. Srbský literárny vedec a kritik Dr. Đorđe Despić, univerzitný profesor na FF UNS nám v texte Poézia dnes odborne a kompetentne priblížil súčasné srbské básnictvo a tento jeho text, ktorý uvádza konkrétne mená a základné charakteristiky diela najúspešnejších srbských básnikov, môže byť veľmi osožný všetkým tým, ktorí sa zúčastňujú procesu prekladu, publikovania a prezentovania srbskej literatúry na Slovensku.

Zo 62. literaráneho snemovania prinášame dva texty dvoch sestier Dorčových o dvoch bratoch Dorčových. Viera Babiaková-Dorčová písala o cestopisoch Jána Dorču v texte Prechádzka Bielym domom s Jánom Dorčom a Vladimíra Dorčová-Valtnerová o Expresívnych štýlotvorných prvkoch v cestopisoch Vladimíra Dorču.

V rubrike Recenzie uvádzame dva príspevky. Pavol Markovič písal o Antológii slovenskej poézie Víťazoslava Hronca v texte Antológia ako výraz postoja k poézii, ktorú vydalo SVC roku 2016, a Damilíl Hako písal o básickej zbierke Škvrnky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej v texte Penelopská sieť vo farebnej noci.

O Samostatnej výstave Márie Gaškovej pri príležitosti jej životného jubilea písal Vladimír Valentík. Zároveň dvojčíslo 9/10 ilustrujeme výberom z jej tvorby.

Prajeme Vám príjemné čítanie.

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V druhom polčase Divadelného vavrína sme videli tri predstavenia z Kovačice a Padiny.
V Starej Pazove sa v piatok 26. októbra 2018 začal 49. Divadelný vavrín.
13. Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2018 sa konala 26. a 27. októbra 2018 v Bratislave.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v piatok 26. októbra 2018 navštívila fotografka Andrea Kalinová z Bratislavy.
NRSNM a SKUS PIVNICA si Vás dovoľujú vyzvať, aby ste sa zúčastnili na 53. medzinárodnom festivale spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli.
49. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa bude konať v období od 26. októbra do 02. novembra 2018 v Starej Pazove.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade sa v utorok 23. októbra 2018 konalo stretnutie so spisovateľmi zo Slovenska.
Ústavy pre kultúru národnostných menšín vo Vojvodine organizujú spoločnú výstavu mladých umelcov pod názvom Umením spolu pri príležitosti 10. výročia pôsobenia.
Dvanásť nových skladieb slovenskej populárnej hudby odznelo na 38. festivale Zlatý kľúč v nedeľu 21. októbra 2018 v sieni Domu kultúry v Selenči.
V piatok 19. októbra 2018 v Ústave pre kultúru Vojvodiny, usporiadali medzinárodnú vedeckú konferenciu Kultúry, identity, literatúry.