Uverejnili sme dvojčíslo 9-10 /2018 Nového života

23. novembra 2018
Úvodné tóny dvojčísla časopisu Nový život zahrajú dve básne Milana Komnenića (Krik pod nulou a Srbsko na východe) z výberu Víťazoslava Hronca zo súčasnej srbskej modernej a postmodernej poézie.

Úvodníkovú esej do tohto čísla Jazyk - identita – literatúra podpisuje šéfredaktorka časopisu. V eseji sa zmieňuje o vzájomnom vzťahu týchto troch pojmov zdôrazňujúc pritom ich prepojenosť a vzájomnú podmienenosť. „Jazyk – ten prvý – za pomoci ktorého spoznávame svet, ktorý nás obkolesuje, sa zároveň stáva stavebným materiálom definujúcim naše mentálne mapy. Ten jazyk – materinský alebo otcovský, čo je jedno, dôležité je, že je to jazyk blízkych ľudí – jazyk, prostredníctvom ktorého sa nám otvorili oči a ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou našej bytosti, imanentný v našich kognitívnych, psychických, duchovných, mentálnych, intelektuálnych a všetkých iných vnútorných sférach; kód, matrica, za pomoci ktorej neskôr v živote dekódujeme vonkajšie impulzy.”

Ako posledný v seriály rozhovorov s bývalými šéfredaktormi uverejňujeme interview s Adamom Svetlíkom, ktorý Nový život redigoval v rokoch 1998-2014. Textom pod názvom Uchopenie literatúry s prázdnou redaktorskou zásuvkou končíme spätný pohľad na náš časopis, v ktorom sme sa pokúsili priblížiť čitateľom jeho pozadie. Ako najväčší problém časopisu v období svojho redigovania Svetlík vyzdvihuje kvantitatívno-kvalitatívneho chradnutie slovenskej vojvodinskej literatúry a nedostatok mladých literárnych síl: „Keď ide o prispievateľov, najkomplexnejšia, už vtedy alarmujúca situácia bola s mladými, začínajúcimi autormi, ktorých bolo z roka na rok čoraz menej, aj napriek môjmu veľkému vynaloženému úsiliu dať im dostatočný priestor v Novom živote a všestranne ich povzbudzovať k ďalšej literárnej tvorbe.“

V Pulzovaní literatúry ako prvých uvádzame súčasné slovenské vojvodinské spisovateľky: Annamáriu Boldockú–Grbićovú (Fines herbes) a Janu Domoniovú (Štádiá). V pokračovaní rubriky uvedieme úryvok z najnovšieho románu Etely Farkašovej Scenár nedávno odmeneného cenou Anasoft litera a výročnou cenou Spolku slovenských spisovateľov. V tejto rubriky predstavíme taktiež aj poéziu mladého slovenského básnika Michala Baláža (krev-vkus-dron-zvyk-state-spal) a krátku poviedku srbskej spisovatelky Ani Ristovićovej (Kachľová pec) v preklade Miša Smišeka.

Nedávno vo vydaní vydavateľstva Sterijino pozorje vyšla prvá antológia súčasnej slovenskej drámy po srbsky Nova slovačka drama zostavovateľky Vladislavy Fekete. Text predslovu, ktorý je v knihe publikovaný po srbsky uvádzame v Novom živote prvýkrát v originály po slovensky. Autorka v ňom podala prehľad vývinu slovenskej drámy v 20. a 21. storočí a priblížila nám v krátkosti tvorbu súčasných slovenských dramatikov: Jozefa Gombára, Peter Lomnického, Viliama Klimáčeka, Jany Juráňovej, Petra Pavlac, Valerie Schulczovej, Romana Olekšáka, Petra Scherhaufera a Samuela Chovanca.

O usídlení sa Slovákov v Kysáči (1773-1940) písal Michal Gombár a v texte zohľadnil spoločenské, politické, hospodárske, ale aj kulturologické okolnosti v období príchodu Slovákov a postupného usadzovania sa v Kysáči.

V poslednom období sa srbská poézia intenzívne prekladá do slovenčiny. Veľké zásluhy v tom má spolupráca spisovateľských združení v Srbsku a na Slovensku. Srbský literárny vedec a kritik Dr. Đorđe Despić, univerzitný profesor na FF UNS nám v texte Poézia dnes odborne a kompetentne priblížil súčasné srbské básnictvo a tento jeho text, ktorý uvádza konkrétne mená a základné charakteristiky diela najúspešnejších srbských básnikov, môže byť veľmi osožný všetkým tým, ktorí sa zúčastňujú procesu prekladu, publikovania a prezentovania srbskej literatúry na Slovensku.

Zo 62. literaráneho snemovania prinášame dva texty dvoch sestier Dorčových o dvoch bratoch Dorčových. Viera Babiaková-Dorčová písala o cestopisoch Jána Dorču v texte Prechádzka Bielym domom s Jánom Dorčom a Vladimíra Dorčová-Valtnerová o Expresívnych štýlotvorných prvkoch v cestopisoch Vladimíra Dorču.

V rubrike Recenzie uvádzame dva príspevky. Pavol Markovič písal o Antológii slovenskej poézie Víťazoslava Hronca v texte Antológia ako výraz postoja k poézii, ktorú vydalo SVC roku 2016, a Damilíl Hako písal o básickej zbierke Škvrnky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej v texte Penelopská sieť vo farebnej noci.

O Samostatnej výstave Márie Gaškovej pri príležitosti jej životného jubilea písal Vladimír Valentík. Zároveň dvojčíslo 9/10 ilustrujeme výberom z jej tvorby.

Prajeme Vám príjemné čítanie.

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
V pondelok 8. februára bola v galérii ULUV v Novom Sade otvorená výstava Aleny Klátikovej a Jozefa Klátika pomenovaná 1 + 1 Náznaky.
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.