Svetlo treba čerpať z vlastnej duše

10. októbra 2018
Otvorením retrospektívnej výstavy významnej a všestrannej umelkyne Miry Brtkovej 8. októbra v galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove, táto galéria je premenovaná na Galériu Miry Brtkovej.

Pri tomto slávnostnom čine prítomných, ktorých bolo oveľa vic než obvykle, pozdravil Vladimír Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru, ktorý vyhlásil, že galéria Strediska pre kultúru dobudúcna bude Galériou Miry Brtkovej. Niekoľkými vetami si na spoločné stretnutia s ňou zaspomínal novinár a spisovateľ Martin Prebudila, ktorý poznamenal, že nespokojný umelecký duch Miry Brtkovej pulzoval stále novou a novou tvorivou kvalitou a energiou. V dynamickom pohybe umelkyňa Brtková stále vyhľadávala nové priestory vlastnej maliarskej imaginácie. Pred ňou vždy boli prítomné cesty-necesty, či už po svete, a či v zákutiach vnútorného mikrokozmu. Aj vtedy, keď tvorila, aj vtedy, keď netvorila, keď proste žila, stále niečo nové objavovala. 

Slovenská menšina v Srbsku sa aj dnes môže právom popýšiť práve jednou takou kozmopolitickou osobnosťou akou je Mira Brtková, ktorá nám vždy pripomenie, že umenie ako aj život sám, nepoznajú hranice a že spoznávanie a uctievanie vlastnej tradície znamená byť otvorený voči iným, vyzdvihol Prebudila a dodal, že od Miry Brtkovej by sme sa mohli mnoho naučiť. V prvom rade mať na tvári ten srdečný úsmev, ktorý bol výsledkom jej pozitívneho vzťahu k životu a podnetom na tú neuveriteľnú energiu, na ktorej jej mohli aj oveľa mladší závidieť, a tiež tú potrebu za tvorivou prácou. Neraz vedela povedať, že svetlo treba čerpať z vlastnej duše. Po druhé, mali by sme si aj dnes brať za príklad spôsoby, akými sa táto umelkyňa správala voči vlastným koreňom. A po tretie, jej globálny názor, ktorý nepozná ľudskú márnosť a malosť, ale cvála veľkými a statočnými krokmi do sveta. 

Mira Brtková bola filmová a divadelná režisérka, akademická maliarka, ktorá sa zaoberala aj módnym návrhárstvom inšpirovaným slovenským ľudovým krojom, a bola aj zberateľkou ľudového kroja a starožitností. O jej bohatom a rôznorodom umeleckom živote hovoril a výstavu otvoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Aj keď sa nedožila svojih 88 narodenín, ktoré by oslávila 5. októbra, Mira Brtková určite bude žiť v spomienkach tých, ktorí ju poznali, ale aj tých, ktorí navštívia galériu, ktorá je po nej pomenovaná.  

Text: Anna Simonovićová, foto: NVU Hlas ľudu

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V dňoch 17. až 25. mája v Starej Pazove sa koná 56. festival ochotníckych divadiel Vojvodiny.
Nedeľa 12. mája v Starej Pazove bola v znamení folklóru, lebo na pazovských doskách vystúpilo až 21 tanečných skupín.
Literárne snemovanie sa v sobotu 4. mája v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci dožilo svojho 63. vydania.
Dňa 27. apríla 2019 v slávnostnej sieni hudobnej školy v Slovenskom Komlóši vzdali hold dlhoročnej a úctyhodnej práci vykonávanej na poli slovenskej kultúry ďalším osobnostiam a kolektívom.
Uplynulý týždeň sa v Banskej Bystrici v organizácii Univerzity Mateja Bela konali dve úspešné akcie prezentujúce dejiny, kultúru a súčasný život dolnozemských Slovákov.
Na Veľkonočnú nedeľu v divadelnej sále v Starej Pazove SKUS hrdinu Janka Čmelíka predviedol celovečerný program a na Bielu sobotu prebiehala obecná prehliadka detského folklóru.
Slovenské divadlo VHV zo Starej Pazovy sa od 24. do 27. apríla s predstavením Diabol v raji manželskom zúčastnilo 52. Ročníka Palárikova Raková v Čadci.
Slávnostné udelenie regionálnej Ceny Pro Cultura Slovaca sa uskutoční v sobotu 27. apríla 2019 o 11.00 hodine v slávnostnej sieni Základnej umeleckej školy v Slovenskom Komlóši, Fő út 8 (Maďarsko).
MOMS Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadali večierok na počesť 80. narodenín významnej spisovateľky Viery Benkovej.
Pokrajinská prehliadka recitátorov Básnik môjho rodu, ktorá sa uskutočnila 12. až 14. apríla v Sečnji niesla sa v znamení polstoročného jubilea.