Svetlo treba čerpať z vlastnej duše

10. októbra 2018
Otvorením retrospektívnej výstavy významnej a všestrannej umelkyne Miry Brtkovej 8. októbra v galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove, táto galéria je premenovaná na Galériu Miry Brtkovej.

Pri tomto slávnostnom čine prítomných, ktorých bolo oveľa vic než obvykle, pozdravil Vladimír Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru, ktorý vyhlásil, že galéria Strediska pre kultúru dobudúcna bude Galériou Miry Brtkovej. Niekoľkými vetami si na spoločné stretnutia s ňou zaspomínal novinár a spisovateľ Martin Prebudila, ktorý poznamenal, že nespokojný umelecký duch Miry Brtkovej pulzoval stále novou a novou tvorivou kvalitou a energiou. V dynamickom pohybe umelkyňa Brtková stále vyhľadávala nové priestory vlastnej maliarskej imaginácie. Pred ňou vždy boli prítomné cesty-necesty, či už po svete, a či v zákutiach vnútorného mikrokozmu. Aj vtedy, keď tvorila, aj vtedy, keď netvorila, keď proste žila, stále niečo nové objavovala. 

Slovenská menšina v Srbsku sa aj dnes môže právom popýšiť práve jednou takou kozmopolitickou osobnosťou akou je Mira Brtková, ktorá nám vždy pripomenie, že umenie ako aj život sám, nepoznajú hranice a že spoznávanie a uctievanie vlastnej tradície znamená byť otvorený voči iným, vyzdvihol Prebudila a dodal, že od Miry Brtkovej by sme sa mohli mnoho naučiť. V prvom rade mať na tvári ten srdečný úsmev, ktorý bol výsledkom jej pozitívneho vzťahu k životu a podnetom na tú neuveriteľnú energiu, na ktorej jej mohli aj oveľa mladší závidieť, a tiež tú potrebu za tvorivou prácou. Neraz vedela povedať, že svetlo treba čerpať z vlastnej duše. Po druhé, mali by sme si aj dnes brať za príklad spôsoby, akými sa táto umelkyňa správala voči vlastným koreňom. A po tretie, jej globálny názor, ktorý nepozná ľudskú márnosť a malosť, ale cvála veľkými a statočnými krokmi do sveta. 

Mira Brtková bola filmová a divadelná režisérka, akademická maliarka, ktorá sa zaoberala aj módnym návrhárstvom inšpirovaným slovenským ľudovým krojom, a bola aj zberateľkou ľudového kroja a starožitností. O jej bohatom a rôznorodom umeleckom živote hovoril a výstavu otvoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Aj keď sa nedožila svojih 88 narodenín, ktoré by oslávila 5. októbra, Mira Brtková určite bude žiť v spomienkach tých, ktorí ju poznali, ale aj tých, ktorí navštívia galériu, ktorá je po nej pomenovaná.  

Text: Anna Simonovićová, foto: NVU Hlas ľudu

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V nedeľu sa zavreli brány 16. ročníka Divadelného festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči, ktorý organizuje Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na podávanie návrhov na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2020.
Dnes v Kysáči začína 16. ročník festivalu ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti v organizácii Kultúrneho centra Kysáč.
Slováci v Srbsku si od 27.09. do 1.10. sériou podujatí pripomenuli 100.výročie založenia najstaršej vzdelávacej inštitúcie Slovákov v zahraničí - Gymnázia Jána Kollára.
V piatok 27. septembra bola v galérii ÚKVS otvorená nekaždodenná výstava šiestich insitných umelcov, predstaviteľov kovačickej školy insitného umenia a popredných srbských insitných umelcov.
V piatok, 27. septembra sa v Centre slovanských kultúr, ktorý pôsobí v rámci Národnej knižnice Srbska v Belehrade, uskutočnila prezentácia časopisu pre literatúru a kultúru Nový život.
V piatok 27. septembra 2019 o 18.00 hod. v galérii ÚKVS (Njegošova 16/II/7, Nový Sad) sa uskutoční vernisáž obrazov pod názvom SLOVENSKO-SRBSKÉ PRIATEĽSTVO.
V sobotu 21. septembra 2019 sa uskutočnil 4. ročník Festivalu ľudového kroja Slovákov v Srbsku v organizácii Kultúrneho centra Kysáč.
24. ročník Petrovských dní divadelných
Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci v piatok 6. septembra 2019 o 20,30h vo veľkej sieni uvádza REPRĺZU novej inscenácie divadelnej hry pod názvom SVÆTY ZA DEDINOU.