Jubileum majstra fotografie Jozefa Maďara a vyhodnotenie VIII. fotokonkurzu

18. septembra 2018
Kameraman a riaditeľ fotografie Jozef Maďar si tohto roku pripomína 60 rokov života, 50 rokov amatérskej filmovej kariéry a 40 rokov profesionálnej filmovej kariéry.

Pri tejto príležitosti Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov mu usporiadal večierok, ktorý prebiehal v utorok 18. septembra 2018 za prítomnosti početných priateľov, obdivovateľov, nadšencov, milovníkov slovenskej kinematografie a ochrancov kultúrneho dedičstva. 

Pivnický rodák Jozef Maďar sa narodil 16. júla 1958. Žije v Báčskom Petrovci a pôsobí v Novom Sade v Televízii Vojvodina ako kameraman a riaditeľ fotografie. Za svoju prácu získal niekoľko ocenení a uznaní, medziiným aj Strieborného pastiera, ktorý sa udeľuje na Festvale televízneho a etnologického filmu v Kučeve, ako i cenu Slavuja Hadžića, za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. Vďaka Jozefovi Maďarovi je zachovaný aj pozoruhodný príspevok o flmovoej tvorbe Slovákov vo Vojvodine v knihe 250 rokov života Slovákov vo Vojvodine. 

Kameraman Novosadskej televízie Jozef Maďar za svoj život nahral tisíce záberov. Vybrať z nich tie najzaujímavejšie je skoro nemožná záležitosť. Na videoprojektore sa na večierku premietali predovšetkým nahrávky, ktoré pripomínajú stratenú, už neexistujúcu tvár Vojvodiny. Ide o 50-ročný dokumentárny film, ako aj filmy zo 70. a 80. rokov minulého storočia, ktoré zachytávajú spracovane konôp, vyhotovenie svadobných part, mládežnícke zábavy, sankovačky, svadobné koče, pivnické prostredie a mnohé iné výstižné zábery, ktoré Jozef Maďar sám režíroval a začal natáčať ešte ako sedemročný chlapec. 

Zaujímavosťou bolo to, že tieto záznamy Jozef Maďar živo komentoval, čo dalo večierku veselú a príjemnú atmosféru. Tento vzácny a jedinečný videomateriál Jozef Maďar odovzdal do rúk Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý ho uloží do svojej databázy a sprístupní verejnosti. 

Riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac jubilantovi odovzdala kresbu Jaroslava Šimovica a knižné vydania ÚKVS.

Večierok pokračoval programom vyhodnotenia VIII. kola fotokonkurzu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Fotokonkurz je pravidelný súbeh o najstaršiu, najkreatívnejšiu a najvýstižnejšiu fotografiu z minulosti našich predkov. Túto činnosť ústav zaraďuje do svojej Rozvojovo-výskumnej jednotky od roku 2009. Fotokonkurz má za cieľ podporovať slovenských zberateľov ľudového umenia a umožniť im zviditeľňovať sa, ale aj podnietiť záujem verejnosti o slovenskú vojvodinskú kultúru a popularizovať obsahy slovenských kultúrnych programov. 

Zbieranie a dokumentovanie fotozáberov, ktoré zobrazujú tradičnú kultúru, ustálený život, ale aj inovácie Slovákov v Srbsku prispieva aj jednotke pre dokumentáciu Ústavu pre kultúru, ktorá zozbieraný materiál uschováva v databáze ako dôkazy o slovenskej kultúre a o životoch ľudí na týchto priestoroch.

Fotokonkurzy sú tematické a doteraz sa niesli v znamení týchto tém: Prvé dva ročníky boli Fotokonkurzy o najkreatívnejší fotozáber slovenskej vojvodinskej kultúry, ďalej staré fotografie znázorňujúce mladomanželov, Fotokonkurz o najzaujímavejšie zábery zvykov a obyčají vojvodinských Slovákov, o najstaršiu pohľadnicu z vojvodinských prostredí, Fotokonkurz na tému tradičných prác a remesiel vojvodinských Slovákov, Staré fotografie z obdobia detstva Slovákov vo Vojvodine a tohtoročný súbeh sa niesol v znamení Pastierskej kultúry Slovákov vo Vojvodine. 

Môžeme usvedčiť, že záujemcovia sa aktívne zúčastňujú súbehov a zasielajú množstvo fotografií z vlastných archívov. Kvantitatívne najplodnejším fotokonkurzom podľa štatistiky ústavu bol siedmy ročník konkurzu v roku 2017, na ktorý reagovalo 28 zberateľov, ktorí zaslali úhrnne 439 fotografií. Tokto roku na súbeh reagovalo 16 zberateľov, ktorí zaslali spolu 122 fotografií. Pätnásť najvýstižnejších fotografií, ako každý rok, ústav spracoval do podoby pohľadníc. Fotografie hodnotila trojčlenná komisia v zložení Marijan Pavlov, Anna Séčová-Pintírová - etnológovia a Ján Valo – fotograf. 

Aneta Lomenová

 

Správa hodnotiacej poroty VIII. fotokonkurzu:

Tohtoročný fotokonkurz sa niasol v znamení témy Pastierska kultúra Slovákov vo Vojvodine. 

Požiadavka bola, aby zaslané fotografie zobrazovali:

- pasenie kráv, svíň, oviec, husí, sliepok, kačíc a inej hydiny

- práce spojené s pastierstvom: dojenie, spracovávanie miečnych výrobkov, výroba syra, tvarohu, kyslého mlieka

- vyháňanie dobytka na pašu

- dobytok a hydina na pastve

- ľudia a dobytok, hydina

- tance s pastierskou tematikou, hudobné nástroje

- život pastierov na salaši, na pastvinách, v dedine, v poli, pastierske zvyky...

Ďalšou podmienkou, nielen súbehu, ale aj odporúčaním pre všetkých, čo majú doma staré fotografie, je podstatné, aby ku každej fotografii zaznamenali popis: prostredie (dedina/mesto), rok, resp. desaťročie vzniku fotografie, kto sa nachádza na fotografii a aká aktivita je na fotografii znázornená. Tieto informácie dávajú skutočnú hodnotu zobrazených vecí a zachováva sa tak konkrétne kultúrne dedičstvo rodiny, dediny, či národa.

Už pravidelne takmer osem rokov Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov organizuje fotokonkurzy. Každoročne sa prihlási pozoruhodný počet účastníkov, ktorí pripravia fotografie na vopred určenú tému. Je to kvalitný a dobre premyslený projekt, ktorý si na tento spôsob buduje databázu fotografií a digitalizuje materál týkajúci sa Slovákov žijúcich v Srbsku. Databáza ÚKVS je dostupná pre všetkých, ktorí sa zaoberajú kultúrnym dedičstvom nášho národa, čiže každý má právo používať túto databázu. V dnešnej dobe je digitalizácia priam žiaduca, lebo uľahčuje výskum, štúdium a zároveň ochraňuje materiál.

V roku 2018 sa na fotokonkurze zúčastnilo 16 osôb, ktorí dohromady zaslali 122 fotografií. Najviacej fotografií bolo z Pivnice, a taktiež boli aj zo Starej Pazovy, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Vojlovice, Bingule a z Hložian.

Výber skupiny tých najlepších fotografií je častokrát jedenoduhší, ako určiť iba jednu, víťaznú. Každá zaslaná fotografia si vyžaduje dôkladnú analýzu. V tomto roku v hodnotiacej komisii boli etnológovia Anna Séčová Pintírová a Marijan Pavlov, a fotograf Ján Valo. Každému odborníkovi sa ako podstatná pozdáva iná vec. Etnológom je fotka priam dokladom tej danej udalosti, témy, predmetom, a dokážu z nej vyčítať rôzne údaje, bežnému človekovi neznáme či nepovšimnuteľné. Fotograf si však všíma iné vlastnosti, napríklad jej všeobecnú kvalitu, dielňu, stav osôb, výraz tváre, celkovú kompozíciu a odkaz divákovi. Z týchto dôvodov bola práca komisie o to zaujímavejšia, lebo sa výber konal v rámci debaty a vzájomnej výmeny názorov.

Obsah tohto ročníka fotokonkurzu bol inšpirovaný témou programu Krajanskej nedele na Podpolianskych slávnostiach v Detve na nasledovný rok 2019. V rámci programu, v ktorom vystupujú zahraniční Slováci sa počas príhovorov a tanca, v úzadí premietajú rôzne staré fotografie. Už v tomto ročníku detvianskeho programu boli priemietané fotografie z minulých ročníkov fotokonkurzov, ktoré sú uložené v Databáze ÚKVS. Pri každej fotografii bol uvedený obsah, mesto a meno osoby, ktorá fotku poskytla. V budúcnosti plánujeme pokračovať v spolupráci a takýmto spôsobom aj prezentovať naše kultúrne dedičstvo v zahraničí.

Prvé, čo väčšinu ľudí napadne ako definícia Pastierskej kultúry, pravdepodobne vystihuje jedna zaslaná fotografia. Je to bača s pastierskou palicou, na paši s ovcami, prípadne aj so psom. Je to prirodzené, lebo ovce predstavovali nielen u nás v minulosti dominantu v pastierskom živote. Avšak existujú lokality, kde sa preferuje na pastvinách iný typ dobytka. U nás vo Vojvodine je tiež čiastočný rozdiel v lokalitách. V Banáte sa prevažne pásli ovce a kravy, pokiaľ v Báčke a v južnom Srieme boli vo veľkom množstve zastúpené aj svine a to aktívne niekde až do 70. rokov 20. storočia. Okrem spomenutého dobytka sa ešte pasávali aj kone, prípadne aj somáre. Súčasťou pasenia bola aj hydina – husy, kačice, sliepky, ktoré pasávali dievčatá a dievky. Často sa pri tom hrávali, alebo aj pomáhali domácnosti aj tak, že zároveň aj bielili plátno.

Hospodárske zvieratá sa pásli najčastejšie na lúkách, pažitiach, prípadne v lese, či v hôrkách. Plochu na pasenie u nás nazývali: paša, pasienok, pasovisko, pažiť, alebo pašniak.

Stádo veľkého, hovädzieho dobytku sa nazývalo: stádo, čupor, alebo čopor, kŕďeľ, guľa, či črieda. Stádo oviec: čupor, čopor, fálka, črieda, stádo a kŕdeľ.

Pastiery veľkého, hovädzieho dobytku sa nazývali: najčastejšie kraviar, alebo kravár, teliar, voliar, guláš. Pastieri oviec sa nazývali: juhás, čoban, bujtár, ovčiar, pastier. Pastier koní: koniar, čikoš, alebo subaš. Pastier svíň: kanás, sviňiar, kondáš, guláš.

S touto tematikou sú spojené i názvy priestoru pre pasenie: tor, torina, akov, sárňik, či obor. Páslo sa zväčša na otvorenom priestore. V prípade, že sa zvieratá ohrádzali na lúkach, či pasienkoch, tak ohrada sa volala: sárňik, akov. šranki, evedra, košiar, salaš, tor, torina alebo obor.

Prístrešok pastierov sa nazýval koliba, alebo chyžka (ak ju mali). Kravy a ovce sa dojili do nádoby zvanej dojevnica, dojovňa, hrotek, vedrica alebo šochtár...

Takýmto spôsobom môžeme pokračovať dlho a vymenovávať rôzne názvy, prípadne ísť hlbšie a rozoberať aj jednotlivé zvyky a obyčaje pastierov, ale to by už bola iná téma.

Členovia hodnotiacej komisie a organizátori sa zhodli, že z celkového množstva zaslaných fotografií sa urobí výber, ktorý ÚKVS vytlačí vo forme pohľadnice, a z toho výberu jedna fotografia bude vyhlásená za tú najlepšiu. 

Cenu 8. fotokonkurzu získala fotografia, na ktorej sedemročný Ján Cesnak na pažiti stráži ovce. Vojlovica, rok 1948. Fotografiu poskytla Alena Kulíková.

Marijan Pavlov

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Otvorením retrospektívnej výstavy významnej a všestrannej umelkyne Miry Brtkovej 8. októbra v galérii Strediska pre kultúru v Starej Pazove, táto galéria je premenovaná na Galériu Miry Brtkovej.
Projekt Prelínanie má výskumný, vzdelávací a inkluzívny charakter. Spolufinancovateľom je Fondáca Nový Sad 2021 v rámci svojho programu „Publika u fokusu“.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pre mladých interpretov slovenskej populárnej hudby usporiadal II. Edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia vojvodinskej mládeže.
Seminár slovenských dolnozemských učiteľov má charakter putovného rázu a strieda sa každoročne v rámci krajín Dolnej zeme a späté je aj s udeľovaním Ceny Samuela Tešedíka.
Spoločná výstava menšinových Ústavov pre kultúru pri príležitosti 10. výročia založenia bola otvorená v Subotici, 28. septembra 2018.
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa 27. septembra 2018 konala promócia prvej zbierky básní Zdenky Valentovej-Belićovej Éterizácia mimo konTEXTu.
NRSNM, ÚKVS, Obec Stará Pazova a SKUS h. Janka Čmelíka vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na 49. Divadelný vavrín 2018.
45. Prehliadka sólových spevákov Padina spieva sa konala v sobotu 15. septembra 2018 v Padine.
V Dome Matice slovenskej v Lučenci, v utorok 11. septembra 2018 otvorili ďalšiu výstavu autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.