Úvod do Etnologickej konferencie - Folklórna debata

5. septembra 2018
V peknom a príjemnom ovzduší na salaši Katai v Malom Iďoši sa v sobotu 1. septembra 2018 uskutočnila úvodná časť Etnologickej konferencie s podnázvom Folklórna debata.

Toto podujatie sa konalo v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS). Prítomní boli všetci účastníci choreografického seminára, ktorý tam práve prebiehal v organizácii NRSNM, ako aj ostatní predstavitelia folklórnych ochotníckych spolkov. Debatu viedol etnológ Marijan Pavlov. 

Už niekoľko rokov dozadu existuje snaha a záujem ľudí, ktorí sa venujú folklórnej činnosti, aby sa navzájom stretli a podelili sa o svoje skúsenosti, poznatky a otvorene sa porozprávali o problémoch a prekážkach v súčasnej ochotníckej tvorbe. V minulosti sa vedúci folklórnych súborov stretávali v rámci porady Organizačno-správnej rady Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj…, v rámci ktorého sa predstavitelia spolkov stretávali a navzájom si vymieňali názory. V súčasnosti takéto stretnutie neexistuje a aj z toho dôvodu vzniklo akési vákuum a žiadalo si to vznik, či organizovanie udalosti podobného typu. Na podnet viacerých vedúcich súborov, ako aj odborníkov či porotcov folklórnych festivalov, M. Pavlov prevzal iniciatívu a začal sa zaoberať touto záležitosťou.

Návrh na založenie stálej Etnologickej konferencie bol podporený a schválený riaditeľkou ÚKVS Annou Chrťanovou-Leskovac. Po prieskume mienky odborníkov a analýze súčasnej situácie sa rozhodlo, aby sa v tomto roku urobilo začiatočné, úvodné stretnutie, na ktorom budú prítomní zatiaľ iba domáci (zo Srbska) záujemcovia, či prednášatelia. Cieľom bolo vytvoriť reálny obraz o súčasnom stave tzv. folklórneho hnutia vo Vojvodine, respektíve v Srbsku, a aby sa na základe otvorenej debaty diskutovalo na vopred stanovené témy, ale hlavne na témy zadané priamo na stretnutí. 

V úvode podujatia sa hovorilo o metodológii a typoch výskumu ľudového tanca, piesní a ľudového odevu. Dôraz sa kládol na mladých choreografov, ktorým je potrebné predložiť teoretické vedomosti pre budúcu prácu s folklórnymi prvkami. Počas prednášky bolo dovolené, dokonca žiadané prerušovanie s komentovaním a otázkami všetkých zúčastnených. Takýmto konštruktívnym spôsobom sa okrem plánovaného dejového sledu, zároveň priebežne aj odpovedalo na otázky a riešili prípadné nedorozumenia.

Pri debate v oblasti tanca sa venovala pozornosť miestam a inštitúciám, ktoré predstavujú hlavné zdroje informácií pri výskume. Takými sú: Múzeum vojvodinských Slovákov, Múzeum Vojvodiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Archív Vojvodiny, Etnologické múzeum, Slovenská akadémia vied, Knižnica Matice srbskej a podobné inštitúcie. Počas celej debaty sa kládol dôraz na vývoj tanečného scénického folklóru, ktorý je u nás pozastavený v 80. rokoch minulého storočia. Sledujúc srbské a slovenské, a aj európske trendy, aktuálna je snaha návratu k pôvodnému tancu s minimálnou štylizáciou. Toto si predovšetkým vyžaduje dôkladnú prípravu, výskum a spracovanie pôvodného materiálu, následné osvojenie a nacvičenie si materiálu a až potom prezentáciu a zdokonaľovanie. 

Znovuobjavenie textov z 50. rokov 20. storočia o našich pôvodných tancoch (Milica Ilijin: Slovenské ľudové tance vo Vojvodine, 1953), dalo priestor a poznatky na ujasnenie jednotlivých tancov. Najmä pri čardášoch je opísaný veľký počet variácií, priestor pre cifrovanie a individuálny tanečný prejav, ktorý sa u nás doteraz nepoužíval. Debatovalo sa aj o prezentovaní doposiaľ „zakázaných” tancoch, ako sú napríklad valčík, slow-fox, tango, step, či srbské kolo… Tieto tance sa aktívne tancujú u nás vyše 50 rokov a všetci sa zhodli, že jednoznačne predstavujú časť našej kultúry a tradície. Týmto bol aj daný súhlas na ich používanie a zaradenie do našich tradičných a pôvodných tancov.

V rozhovore o oblasti ľudového odevu, pozornosť bola zameraná hlavne na časový nesúlad v mužskom a ženskom kroji, ktorý sa u väčšiny súborov prezentuje. Ženské kroje sú príliš krátke a datujú z obdobia po druhej svetovej vojne. K tomuto variantu by mužský odev mal byť civílny (štofové nohavice, topánky alebo papuče, sako, civílna košeľa, prípadne biela s vyšívaným predkom a kalap, či baretka). Zaužívané mužské kroje, ktoré súbory používajú na scéne sú nekompletné a patria do obdobia z konca 19. storočia, najneskôr do konca prvej svetovej vojny. V tomto variante by mali byť zaradené aj doplnky, ktoré v tom období aj patrili k odevu, napríklad pri letnom odeve – štvor, alebo šesťpólové gate, biela košeľa, červená, alebo čierna šatka okolo krku, pršniak (vesta) so špeciánymi gombíkmi – guligášami a čierna, prípadne tmavofialová mužská zástera (keteňa). Odporúčame, aby sa ľudia opierali o dobové fotografie, alebo sa poradili s odborníkmi. 

Pri téme výskumu ľudových piesní boli znovu zdôraznené miesta, ktoré predstavujú zdroj našich pôvodných, tradičných piesní. Konkrétne príklady boli rôzne ukážky z Databázy ÚKVS, kde sa nachádza edícia slovenských ľudových piesní z Vojvodiny. Tento bohatý fond ústavu poskytla Jarmila Cinkotská, bývalá redaktorka Rádia Nový Sad. Sú to zdigitalizované nahrávky z rôznych vojvodinských prostredí, prevažne pôvodné lokálne ľudové piesne a rozhovory s rôznymi osobnosťami a interpretmi. Je tam približne 400 piesní a 60 rozhovorov o priadkach, zvykoch, hudbe a pod. Piesne sú pomere z Báčky, Banátu a Sriemu. Pri niektorých nahrávkach boli uvedené i mená interpretov, niekde iba iniciály a niektorí speváci zostali anonymní. Tak sa spoločne snažili spoznať niekoho známeho, ako boli napríklad zo Starej Pazovy Marka Lakatošová, Lenhart, Šagová, Juraj Ondrík, Zuzana Slančíková, Zuzana Varecová, z Brehov Pavel Lazár, z Pivnice Bélová a Beden, z Kovačice Ďuriš a Ďarmotský, z Hložian Báďonská a Dobrocká, z Petrovca Drieňovská, Fabianová, Ušiaková a Dudášová. Jeden z našich hudobných odborníkov, ktorý bol tiež prítomný, Ondrej Maglovský poznamenal, že ide o významú a pozoruhodnú zbierku, ktorú treba jednoznačne využívať.

Tiež sa hovorilo o vplyve migrácií a odchode našich ľudí do zahraničia. Tu sa na konkrétnych príkladoch poukázalo na možnosť tvorenia choreografií s menším počtom tanečných párov a v rôznej vekovej kategórii. Ťažká a vždy aktuálna téma vývoju tanečného a hudobného folklóru, zmena štýlu tancovania a hrania, návrat k pôvodným formám… Ďalej rozhovory viedli aj k prezentácii vojvodinských súborov v zahraničí, účasti na Krajanskej nedeli v Detve, plánovaniu a tvorbe choreografií podľa vopred zadaných tém…

Svoju pozornosť si vyžiadal aj Folklórny festival Tancuj, tancuj… Tu sa všetci jednoznačne zhodli, že kvalita zvuku je v posledných rokoch katastrofálna a že je nutné to vyriešiť. Dlhodobý problém je hodnotenie súborov, pričom návrhy sú v smere zjednotenia vyhodnotenia so Srbskom a Európou, čiže podľa bodov a pásiem. Toto si vyžaduje osobitnú komisiu a analýzu. Spevácke skupiny, respektíve jednohlasný spev, ako náš typický, bol tiež spochybnený a vyjadrená je potreba zmeny koncepcie a organizácie festivalu, kvôli zvýšeniu kvality a atraktivity programu. 

Väčšina zúčastnených ohodnotila úvod do Etnologickej konferencie a Folklórnu debatu ako vec, ktorá tu chýbala a predstavuje dobrý priesek a základ na udanie ďalšieho smeru v našom folklórnom svete. 1. ročník Etnologickej konferencie sa bude konať v roku 2019. 

Prítomní sa rozlúčili s odkazom: Používajme naše pôvodné prvky, aby sme, kdekoľvek budeme, nestratili svoju identitu.

Marijan Pavlov

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Kameraman a riaditeľ fotografie Jozef Maďar si tohto roku pripomína 60 rokov života, 50 rokov amatérskej filmovej kariéry a 40 rokov profesionálnej filmovej kariéry.
45. Prehliadka sólových spevákov Padina spieva sa konala v sobotu 15. septembra 2018 v Padine.
V Dome Matice slovenskej v Lučenci, v utorok 11. septembra 2018 otvorili ďalšiu výstavu autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
Dvomi básňami Božidara Milidragovića Zmluva o mlčaní a Tieň vo výbere Víťazoslava Hronca vítame čitateľa dvojčísla 7/8 Nového života.
V rámci Festivalu Piano City v Novom Sade, jeden koncert sa konal aj v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, v piatok 7. septembra 2018.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva všetkých záujemcov, aby podali návrhy na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2019.
2. kurz choreografie slovenského ľudového tanca v organizácii Výboru pre kultúru Národnostnej rady SNM sa konal od 31. augusta do 2. septembra 2018 na sálaši Kátai v Malom Iđoši.
V trochu netradičnom termíne, ale predsa pred začiatkom nového školského roka, v prvú septembrovú nedeľu sa v tomto roku uskutočnilo tradičné podujatie Detská svadba.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva mladých interpretov slovenskej populárnej hudby, aby sa zapojili do II. edukačného seminára na podporu rozvoja vokálneho umenia.