Rodný môj kraj

28. augusta 2018
Vo výstavnej sieni Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec v piatok 24. augusta 2018 slávnostne otvorili druhú samostatnú výstavu kysáčskej maliarky Zuzany Ferkovej.

Početných hostí privítala predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária Struhárová a prečítala autorkin životopis. Zuzana Ferková sa narodila 20. mája 1956 v Kysáči. Vyučila sa za krajčírku, je známou tortárkou a bola prvou maliarkou v Kysáči, ktorá začala ešte roku 1975 maľovať na taniere, krčahy, kolovraty a na všetko čo sa dalo omaľovať. Robila to 25 rokov. Neskoršie začala maľovať olejomaľby. 

O výstave sa stručne zmienil akademický maliar Michal Ďurovka, ktorý nakoniec výstavu i otvoril. Povedal, že Ferková podobne ako insitní maliari v Kovačici a Padine na svojich obrazoch úprimným spôsobom podáva zábery z dedinského sedliackeho života. Znázorňuje salaše, práce na poli, ľudí v krojoch, dedinský život, aký jej zostal v spomienkach z detstva, idylicky ho stvárňujúc príťažlivými farbami. Niektoré Ferkovej obrazy zmenšujú priestor a pôsobia povrchne napriek tomu, že autorka sa snažila zachytiť hĺbku priestoru a perspektívy. 

Inšpirovaná spomienkami na rodný kraj v minulosti, pestrým koloritom maľuje žatvu, rozhovory na ulici v nedeľu popoludní, bohato zdobené interiéry so sedliackou pecou, handrovkou a omaľovanými stenami. Úprimným maliarskym štýlom pripomínajúcim omaľované taniere stvárnila matku s bábätkom, priadku s kolovratom, sánkovačku, stiebanie papriky, ale i starodávny dom prikrytý trstinou a nechýbajú ani svojrázne zobrazenia biblických motívov, krajiniek a kvetinových zátiší. Zuzana Ferková sa rovnako sympaticky vynachádza v maľovaní, ako kvetinových zátiší, vlčích makov, krajiniek s jeleňmi, tak i koní, ale aj iných domácich zvierat, ktoré patria do salašov a dedinských dvorov. Svojrázne zachováva architektúru dediny v minulosti a ľudový kroj. S veľkým zanietením to všetko stvárňuje na plátne, aby sprítomnila život v minulosti terajším generáciám. 

Členka Výtvarného krúžku Michala Geržu Mária Sláviková sprítomnila autorkinu osobnosť a vzťah k maľovaniu a spolupráci vo výtvarnom krúžku.

Vernisáž hudbou a spevom skrášlili harmonikár Ondrej Maglovský a sólistka Zuzana Kukučková.

text: Michal Ďurovka, foto: Jaroslava Ferková

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V stredu 20. marca 2019 v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici usporiadali prezentáciu Slovenského svetového kalendára.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako jeden zo spoluorganizátorov vyzýva kreatívnych, inovatívnych a skúsených záujemcov, aby navrhli tohtoročnú koncepciu celomenšinových festivalov.
Od štvrtka do soboty tri detské divadelné predstavenia a obecná prehliadka recitátorov.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov spolu s ďalšími organizátormi festivalu vyzývajú folklórne súbory, spevácke skupiny a orchestre, aby sa zúčastnili 49. Folkórneho festivalu Tancuj, tancuj...
V stredu 13. marca 2019 usporiadal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spolu s bratislavskou Galériou Artem, vernisáž umeleckých obrazov akademického grafika a maliara Pavla Popa z Nového Sadu.
V rámci 12. ročníka kultúrneho podujatia Antićevi dani vo štvrtok 14. marca v Kultúrnom centre Nového Sadu usporiadali večierok Antić a súčasníci venovaní antológii Rovina spieva = Raspevana ravnica.
Kultúrne centrum Nového Sadu usporiada v termíne od 13. do 15. marca 2019 12. ročník kultúrneho podujatia Antićove dni.
Vo štvrtok 7. marca sa v rámci Medzinárodného knižného veľtrhu v Novom Sade uskutočnila aj spoločná prezentácie vydavateľskej činnosti štyroch menšinových ústavov kultúry.
Tradičnou súčasťou Medzinárodného knižného veľtrhu v Novom sade je aj výstava Art expo, na ktorej sa v tomto roku predstavili aj predstavitelia súčasného výtvarného umenia vojvodinských Slovákov.
Vydavateľstvo TRIO Publishing, s. r. o., a Fakulta architektúry STU v Bratislave vydali knihu o nestorovi slovenskej architektúry Michalovi Milanovi Harmincovi.