Vyšlo dvojčíslo 5-6 /2018 Nového života - v znamení plurality hodnôt

13. júla 2018
Básnikom Matijom Bećkovićom a básňou Keby si opustila toto mesto, ktorú do slovenčiny prebásnil Víťazoslav Hronec, vítame čitateľov do dvojčísla 5-6 Nového života.

V úvodníkovej eseji Axiológia literatúry a braku v rubriky Rozkoš z textu sa spolu s jej autorom Vladimírom Valihorom zamýšľame o tom, kde sa nachádza hranica, ktorá určuje, čo je a čo nie je vysoká literátura a ako sa v umeleckej literatúre funkčne využívajú prvky braku. Valihora píše, že: „Postmoderní autori vyskúšali dekonštrukčný literárny potenciál aj na textoch bez akýchkoľvek estetických nárokov a túto amorfnú zmes podrobovali ničivým silám grotesky.“ Tiež sa zamýšľa o ontologickom rozdiele medzi literatúrou a paraliterárnymi žánrami, na ich vzťah ku predpokladanej mimotextuálnej realite. Hodnotiace kritériá žánrovej literatúry v postmodernom kontexte nadobúdajú inú funkciu než v modernistickom.“

V rubrike Chet uvádzame rozhovor s bývalým šéfredaktorom Miroslavom Dudkom pod názvom Pluralita hodnôt a aktuálny tvorivý proces. Miroslav Dudok redigoval Nový život v rokoch 1990-1993, na ktoré si s radosťou spomína: „Keďže ma nikdy neopúšťal životný optimizmus (predsa tvorivým ľuďom prospieva i vnútorný exil, ktorý som občas praktizoval), ani v časoch dusna som neprestával veriť, že po búrke sa ukáže slnko... Na zasadnutia redakcie som sa vždy tešil. A to aj napriek vonkajším problémom, ktorým redakcia čelila. Redakčné zasadnutia prebiehali vždy v družnej nálade. Veď sme všetci členovia redakcie boli dobrými kamarátmi aj v súkromnom živote.“ Rozhovor sprevádzajú fotografie z toho obdobia, ktoré nám sprítomnia ovzdušie Filozofickej fakulty, či literárnych snemovaní.

V rubrike Pulzovanie literatúry uvádzame poéziu Martina Prebudilu (Všetko je svetlo) a Zdenky Valentovej-Belićovej (básnický cyklus Éterizácia) a drámu Janka Takáča (V predvečer Dušičiek).

V rubrike Texty a kontexty uvádzame dva texty. Pri príležitosti 50 rokov vedeckej činnosti a vysokoškolskej pedagogickej praxe (roku 1968 sa zamestnala na Filozofickej fakulte v Novom Sade) v spomienkovom texte Slovakistika ako údel profesorka, lingvistka Dr. Mária Myjavcová zrekapitulovala túto svoju životnú skúsenosť a plastickým, pútavým, dokonca vtipným štýlom priblížila čitateľom svoju prácu. Druhý text z pera Zdenky Valentovej-Belićovej je venovaný edícii Sto slovanských románov, presnejšie piatim slovenských románom, preloženým do srbčiny: Tábor Padlých žien Antona Baláža, Nenapísaný román Stanislava Rakúsa, Ornament Vincenta Šikulu, Koniec hry Dušana Mitanu a Posledný kôň Pompejí Pavla Vilikovského. V texte sme sa pokúsili nájsť spoločné menovatele v týchto piatich románoch, ktoré sa prejavujú predovšetkým na tematickej rovine: „Všetky zvolené slovenské romány majú podobnú tému – kritika totalitárnej spoločnosti a vydobývanie základných ľudských slobôd v neslobodných podmienkach. V každom z nich je táto téma spracovaná svojským spôsobom a každý autor ponúkol svoje východisko z dehumanizovanej atmosféry.“

Zo 62. Literárneho snemovania uvádzame stručný text Martina Prebudilu o Miroslavovi Demákovi, jednom z dvoch tohtoročných jubilantov. Text uvádzame pod názvom K sedemdesiatke Miroslava Demáka.

V rubrike Recenzie sú tri texty. Zuzana Čížiková písala o zborníku Interdisciplinárny prístup k súčasným procesom v slovenskom jazyku, literatúre a vzdelávaní v kontexte slovensko-srbských relácií vo Vojvodine, ktorý vyšiel na Filozofickej fakulte v Novom Sade a v ktorom sú uverejnené príspevky profesorov z katedry slovakistiky a pedagogiky. Ján Botík písal o výstave a katalógu Tri storočia Slovákov vo Vojvodine a Zlata Matláková o antológii Pehavá hruška, ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku a ktorú zostavili Viera Benková a Etela Farkašová.

Na záver tohto dvojčísla o výtvarnej tvorbe Sane Stvorcovej, akademickej maliarke z Kovačice, písal Vladimír Valentík. Reprodukciami jej výtvarných diel ilustrovali sme dvojčíslo 5-6.  

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V Selenči prebiehal festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč. Festivalu predchádzal odborný seminár, ktorého viedli renomovaní hudobníci, zároveň aj členovia odbornej poroty.
Spoločná fotografia všetkých účasníkov
V sobotu 17. októbra 2009 sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnila dielňa na tému Základy internet novinárstva.
Konferencia v Prahe
Tretia konferencia Terra Interculturallis, ktorú poriada Slovensko-český klub v Prahe za podpory Višegrádskeho fondu sa uskutočnila 25. septembra 2009 v areáli Ministerstva kultúry Česka v Prahe.
Estonci v Ústave
V rámci projektu Rozširovanie európskych horizontov - spolupráca novinárov z Vojvodiny a Estónska, delegácia novinárov z Estónska navštívila Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Digitálna kamera odišla do rúk Verici Tanackovićovej z Báčskeho Petrovca.
Podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, spevy a tance sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci.
premiéra
Básnik, prozaik, prekladateľ, eseista, literárny historik a kritik Víťazoslav Hronec sa do dejín slov. literatúry zapísal aj ako bibliograf o čom svedčí aj jeho najnovšie vydanie.
Udelovanie ceny
Tohtoročné 53. Literárne snemovanie s ústrednou témou Literatúra pre deti prebiehalo v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Moja Kanada
Otvorená je výstava exkluzívnych fotografií kanadského umelca Ondreja Miháľa.
Príhovor Viery Benkovej
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojích miestnostiach v Novom Sade usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej.