Vyšlo dvojčíslo 5-6 /2018 Nového života - v znamení plurality hodnôt

13. júla 2018
Básnikom Matijom Bećkovićom a básňou Keby si opustila toto mesto, ktorú do slovenčiny prebásnil Víťazoslav Hronec, vítame čitateľov do dvojčísla 5-6 Nového života.

V úvodníkovej eseji Axiológia literatúry a braku v rubriky Rozkoš z textu sa spolu s jej autorom Vladimírom Valihorom zamýšľame o tom, kde sa nachádza hranica, ktorá určuje, čo je a čo nie je vysoká literátura a ako sa v umeleckej literatúre funkčne využívajú prvky braku. Valihora píše, že: „Postmoderní autori vyskúšali dekonštrukčný literárny potenciál aj na textoch bez akýchkoľvek estetických nárokov a túto amorfnú zmes podrobovali ničivým silám grotesky.“ Tiež sa zamýšľa o ontologickom rozdiele medzi literatúrou a paraliterárnymi žánrami, na ich vzťah ku predpokladanej mimotextuálnej realite. Hodnotiace kritériá žánrovej literatúry v postmodernom kontexte nadobúdajú inú funkciu než v modernistickom.“

V rubrike Chet uvádzame rozhovor s bývalým šéfredaktorom Miroslavom Dudkom pod názvom Pluralita hodnôt a aktuálny tvorivý proces. Miroslav Dudok redigoval Nový život v rokoch 1990-1993, na ktoré si s radosťou spomína: „Keďže ma nikdy neopúšťal životný optimizmus (predsa tvorivým ľuďom prospieva i vnútorný exil, ktorý som občas praktizoval), ani v časoch dusna som neprestával veriť, že po búrke sa ukáže slnko... Na zasadnutia redakcie som sa vždy tešil. A to aj napriek vonkajším problémom, ktorým redakcia čelila. Redakčné zasadnutia prebiehali vždy v družnej nálade. Veď sme všetci členovia redakcie boli dobrými kamarátmi aj v súkromnom živote.“ Rozhovor sprevádzajú fotografie z toho obdobia, ktoré nám sprítomnia ovzdušie Filozofickej fakulty, či literárnych snemovaní.

V rubrike Pulzovanie literatúry uvádzame poéziu Martina Prebudilu (Všetko je svetlo) a Zdenky Valentovej-Belićovej (básnický cyklus Éterizácia) a drámu Janka Takáča (V predvečer Dušičiek).

V rubrike Texty a kontexty uvádzame dva texty. Pri príležitosti 50 rokov vedeckej činnosti a vysokoškolskej pedagogickej praxe (roku 1968 sa zamestnala na Filozofickej fakulte v Novom Sade) v spomienkovom texte Slovakistika ako údel profesorka, lingvistka Dr. Mária Myjavcová zrekapitulovala túto svoju životnú skúsenosť a plastickým, pútavým, dokonca vtipným štýlom priblížila čitateľom svoju prácu. Druhý text z pera Zdenky Valentovej-Belićovej je venovaný edícii Sto slovanských románov, presnejšie piatim slovenských románom, preloženým do srbčiny: Tábor Padlých žien Antona Baláža, Nenapísaný román Stanislava Rakúsa, Ornament Vincenta Šikulu, Koniec hry Dušana Mitanu a Posledný kôň Pompejí Pavla Vilikovského. V texte sme sa pokúsili nájsť spoločné menovatele v týchto piatich románoch, ktoré sa prejavujú predovšetkým na tematickej rovine: „Všetky zvolené slovenské romány majú podobnú tému – kritika totalitárnej spoločnosti a vydobývanie základných ľudských slobôd v neslobodných podmienkach. V každom z nich je táto téma spracovaná svojským spôsobom a každý autor ponúkol svoje východisko z dehumanizovanej atmosféry.“

Zo 62. Literárneho snemovania uvádzame stručný text Martina Prebudilu o Miroslavovi Demákovi, jednom z dvoch tohtoročných jubilantov. Text uvádzame pod názvom K sedemdesiatke Miroslava Demáka.

V rubrike Recenzie sú tri texty. Zuzana Čížiková písala o zborníku Interdisciplinárny prístup k súčasným procesom v slovenskom jazyku, literatúre a vzdelávaní v kontexte slovensko-srbských relácií vo Vojvodine, ktorý vyšiel na Filozofickej fakulte v Novom Sade a v ktorom sú uverejnené príspevky profesorov z katedry slovakistiky a pedagogiky. Ján Botík písal o výstave a katalógu Tri storočia Slovákov vo Vojvodine a Zlata Matláková o antológii Pehavá hruška, ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku a ktorú zostavili Viera Benková a Etela Farkašová.

Na záver tohto dvojčísla o výtvarnej tvorbe Sane Stvorcovej, akademickej maliarke z Kovačice, písal Vladimír Valentík. Reprodukciami jej výtvarných diel ilustrovali sme dvojčíslo 5-6.  

Zdenka Valentová-Belićová

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Jana Rumanová zo Starej Pazovy obsadila štvrté miesto na republikovej súťaži recitátorov.
V dňoch 17. až 25. mája v Starej Pazove sa koná 56. festival ochotníckych divadiel Vojvodiny.
Nedeľa 12. mája v Starej Pazove bola v znamení folklóru, lebo na pazovských doskách vystúpilo až 21 tanečných skupín.
Literárne snemovanie sa v sobotu 4. mája v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci dožilo svojho 63. vydania.
Dňa 27. apríla 2019 v slávnostnej sieni hudobnej školy v Slovenskom Komlóši vzdali hold dlhoročnej a úctyhodnej práci vykonávanej na poli slovenskej kultúry ďalším osobnostiam a kolektívom.
Uplynulý týždeň sa v Banskej Bystrici v organizácii Univerzity Mateja Bela konali dve úspešné akcie prezentujúce dejiny, kultúru a súčasný život dolnozemských Slovákov.
Na Veľkonočnú nedeľu v divadelnej sále v Starej Pazove SKUS hrdinu Janka Čmelíka predviedol celovečerný program a na Bielu sobotu prebiehala obecná prehliadka detského folklóru.
Slovenské divadlo VHV zo Starej Pazovy sa od 24. do 27. apríla s predstavením Diabol v raji manželskom zúčastnilo 52. Ročníka Palárikova Raková v Čadci.
Slávnostné udelenie regionálnej Ceny Pro Cultura Slovaca sa uskutoční v sobotu 27. apríla 2019 o 11.00 hodine v slávnostnej sieni Základnej umeleckej školy v Slovenskom Komlóši, Fő út 8 (Maďarsko).
Ústav pre kultúru vyzýva zberateľov, majiteľov starých fotografií a všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru, aby sa zúčastnili ďalšieho kola fotokonkurzu.