Charta Simu Cucića Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej

29. mája 2018
Širšia literárna verejnosť si čoraz viac všíma a oceňuje literárne snahy v slovenskej vojvodinskej literatúre.

Tak v minulú sobotu 26. mája 2018 v rámci už tradičného podujatia 11. jari Simu Cucića v Banátskom kultúrnom centre v Novom Miloševe v rámci udelenia cien za literatúru pre deti, osobitná pozornosť bola venovaná aj našej ľudovej slovesnosti pre deti, knihe Enike benike krikel bé zostavovateľky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, za ktorú bola vyznamenaná Chartou Simu Cucića. 

Táto kapitálna zbierka ľudových hier, vyčítaniek, rečňovaniek, uspávaniek pre deti... vznikla vďaka viacročnej práci a snahe Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej a preto si ju aj porota v zložení prof. Dr. Tihomir Petrović ako predseda, prof. Dr. Predrag Jašović a Radovan Vlahović, spisovateľ osobitne všimla a rozhodla oceniť. Knihu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej vydali vlani Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov z Nového Sadu a ilustroval ju chýrečný slovenský výtvarník Miroslav Cipár.

Inak Cena Simu Cucića za najlepšiu knihu v oblasti vedy o literatúre pre deti sa v sobotu dostala Zorane Opačićovej za Antológiu literatúry pre deti v dvoch knihách, ktoré vydalo Vydavateľské stredisko Matice srbskej v Novom Sade roku 2018 v rámci antologickej edície Desať storočí srbskej literatúry.

Cena Simu Cucića za životné dielo sa dostala Radomirovi Andrićovi, predsedovi Združenia spisovateľov Srbska a významnému podporovateľovi slovenskej literatúry, ktorý, okrem toho, že je popredným básnikom, je aj autorom 9 kníh pre deti.

Laureátmi Ceny a Charty Simu Cucića v priebehu uplynulých 10 rokov boli najvýznamnejší srbskí literárni vedci zaoberajúci sa literatúrou pre deti, ale aj poprední srbskí spisovatelia pre deti, akými boli alebo sú Raša Popov, Timoti Džon Bajfort, Ljubivoje Ršumović či Pero Zubac.

Vladimír Valentík

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
V sobotu 20. marca v miestnostiach padinského Domu kultúry bolo premierne zahrané divadelné predstavenie Ženba, Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, ktorým sa označil začiatok divadelnej sezóny.
V Nadlaku, kultúrnom stredisku rumunských Slovákov, sa 19. a 20. marca 2010 uskutočnili dve podujatia, ktoré svojím významom presiahli miestny rámec.
Miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) po vlaňajšom úspechu druhýkrát usporiadala v polovici marca v Nadlaku Medzinárodnú výstavu kraslíc a jarných ozdôb.
V Slovenskom inštitúte v Budapešti sa 18. marca konala vernisáž výstavy s názvom Oheň a dym.
Hneď tri mestá sa môžu tento rok pýšiť titulom Európske hlavné mesto kultúry. Ide o turecký Istanbul, nemecký Essen a maďarský Pécs.
Békešská Čaba a Trenčín úzko spolupracujú v rôznych oblastiach kultúrneho a spoločenského života a v rámci tej spolupráce sa navzájom inšpirujú aj študenti a profesori dvoch stredných umeleckých škôl.
O kultúrno-spoločenskom časopise, presnejšie štvrťročníku Naše snahy Plus, ktorý vychádza v rumunskom Nadlaku informujú slovenské Ľudové noviny v Maďarsku.
V pondelok 15. marca 2010 v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutočnil literárny večierok pod názvom Zima s knihou.
V nedeľu 14. marca 2010 sa v rumunskom Nadlaku stretli partnerské organizácie podujatia Na jarmoku, ktoré bude v roku 2010 prebiehať v Rumunsku.
Ubehlo už 10 rokov od dňa, keď sa na obrazovkách TV Pančevo premietalo prvé vysielanie Dobrý deň po slovensky a po maďarsky. Dve redakcie si na tieto začiatky spomenuli 11. marca 2010.