IN MEMORIAM za Jurajom Feríkom ml.

23. mája 2018
Dňa 23. mája 2018 vo veku 83 rokov nás navždy opustil profesionálny dirigent z radov vojvodinských Slovákov Juraj Ferík ml.

Juraj Ferík bol prvým profesionálnym dirigentom z radov vojvodinských Slovákov. Narodil sa 19. mája 1935 v Báčskom Petrovci. Pochádza z hudobnej rodiny, od otca Juraja Feríka, učiteľa a kantora v Petrovci, a starého otca Juraja Feríka, učiteľa a kantora v Hložanoch. V rodnom Petrovci ukončil ľudovú školu a gymnázium. V školení pokračoval na Hudobnej akadémii v Belehrade, kde pedagogický odbor skončil v roku 1958 a umelecký smer dirigovanie v roku 1965. V roku 1970 absolvoval postgraduálne štúdium dirigovania na Vysokej škole hudobných umení v Prahe. 

Ako dirigent akademického zboru vystupoval v Poľsku, vo vtedajšom SSSR – v Kyjeve, Moskve a Petrohrade, tiež v Turecku a ako dirigent s orchestrami hosťoval v Poľsku, vtedajšom ČSSR, Bulharsku a Rumunsku. V rokoch 1965 – 1970 pôsobil v Divadle na Teraziách v Belehrade ako korepetítor a dirigent (repertoár operetný a muzikálový), v rokoch 1970 – 1980 v Nišskom symfonickom orchestri, bol dirigentom a umeleckým vedúcim v rokoch 1980 – 1989 v Srbskom národnom divadle v Novom Sade ako dirigent a šéf operného zboru, tiež pôsobil v Novosadskom rozhlase ako dirigent ľudových orchestrov.

Od roku 1994 bol vo výslužbe, no aj naďalej sa aktívne zaoberal dirigovaním, úpravami ľudových piesní,  bol členom odborných porôt festivalov pokrajinského alebo celomenšinového rázu. Na Akadémii umenia v Novom Sade bol umeleckým spolupracovníkom v odbore technika hlasu (spev a hovor), tiež v korepetícii pre študentov hereckého smeru. Bol členom Združenia hudobných umelcov v Srbsku (UMUS), Zväzu organizácií skladateľov Juhoslávie (SOKOJ) a iných združení. Bol aktívnym členom cirkevného zboru SEAVC v Novom Sade, kde občas vykonával aj kantorskú službu.

Je nositeľom početných ocenení tak zo slovenských festivalov tamburášskej hudby či za dirigovanie zboru. Ukončil dielo, ktoré začal jeho otec Juraj Ferík st. a vydal zbierku slovenských ľudových piesní pod názvom Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine. Zbierka vyšla v roku 2004 a obsahuje takmer 800 slovenských ľudových piesní z rôznych slovenských osád. Od roku 2005 má aktívnu účasť na medzinárodných konferenciách muzikológov a hudobných odborníkov, ktoré usporadúva Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Pohreb bude v piatok 25. mája 2018 o 14.15 h v Novom Sade.

Česť jeho pamiatke!

 

 

Pozri aj: 
Juraj Ferík ml. (životopis)

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Slovenské vydavateľské centrum a časopis Nový život vyzývajú na predkladanie príspevkov na 63. Literárne snemovanie, ktoré sa uskutoční 04. mája 2019 v Báčskom Petrovci.
Z tlače vyšlo prvé dvojčíslo 71. ročníka nášho mesačníka pre literatúru a kultúru NOVÝ ŽIVOT.
V piatok 29, marca sa v Pivnici začal 25. festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, ktorý za už dávno zapísal do dejín kultúry vojvodinských Slovákov.
V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci bude od 30. marca do 12. mája otvorená samostatná výstava akademického maliara Pavla Popa.
Kysáčske ochotnícke divadlo KC Kysáč, malo v sobotu 30. marca premiéru divadelného predstavenia V štátnom záujme.
V sobotu 23. marca 2019 bola aradáčskej verejnosti predvedená nová inscenácia domáceho dramatika a režiséra Jana Hrubíka – Miľa.
V dňoch 21. až 24. marca v Nadlaku v Rumunsku prebiehala 11.Medzinárodná konferencia na tému Dolnozemskí Slováci a rok 1918.
Od roku 1962 si 27. marca pripomíname Svetový deň divadla, ktorý rok predtým vyhlásil Medzinárodný divadelný inštitút (ITI).
Počas víkendu sa v Sriemskej Mitrovici uskutočnila Oblastná súťaž recitátorov, kým v Starej Pazove prebiehala Obecná prehliadka divadelnej tvorby pre dospelých.
Z tlače vyšlo ďalšie číslo slovenského študentského časopisu literárnych prác z detskej literatúry ktorý nesie názov Čar(b)ológ.