IN MEMORIAM za Jurajom Feríkom ml.

23. mája 2018
Dňa 23. mája 2018 vo veku 83 rokov nás navždy opustil profesionálny dirigent z radov vojvodinských Slovákov Juraj Ferík ml.

Juraj Ferík bol prvým profesionálnym dirigentom z radov vojvodinských Slovákov. Narodil sa 19. mája 1935 v Báčskom Petrovci. Pochádza z hudobnej rodiny, od otca Juraja Feríka, učiteľa a kantora v Petrovci, a starého otca Juraja Feríka, učiteľa a kantora v Hložanoch. V rodnom Petrovci ukončil ľudovú školu a gymnázium. V školení pokračoval na Hudobnej akadémii v Belehrade, kde pedagogický odbor skončil v roku 1958 a umelecký smer dirigovanie v roku 1965. V roku 1970 absolvoval postgraduálne štúdium dirigovania na Vysokej škole hudobných umení v Prahe. 

Ako dirigent akademického zboru vystupoval v Poľsku, vo vtedajšom SSSR – v Kyjeve, Moskve a Petrohrade, tiež v Turecku a ako dirigent s orchestrami hosťoval v Poľsku, vtedajšom ČSSR, Bulharsku a Rumunsku. V rokoch 1965 – 1970 pôsobil v Divadle na Teraziách v Belehrade ako korepetítor a dirigent (repertoár operetný a muzikálový), v rokoch 1970 – 1980 v Nišskom symfonickom orchestri, bol dirigentom a umeleckým vedúcim v rokoch 1980 – 1989 v Srbskom národnom divadle v Novom Sade ako dirigent a šéf operného zboru, tiež pôsobil v Novosadskom rozhlase ako dirigent ľudových orchestrov.

Od roku 1994 bol vo výslužbe, no aj naďalej sa aktívne zaoberal dirigovaním, úpravami ľudových piesní,  bol členom odborných porôt festivalov pokrajinského alebo celomenšinového rázu. Na Akadémii umenia v Novom Sade bol umeleckým spolupracovníkom v odbore technika hlasu (spev a hovor), tiež v korepetícii pre študentov hereckého smeru. Bol členom Združenia hudobných umelcov v Srbsku (UMUS), Zväzu organizácií skladateľov Juhoslávie (SOKOJ) a iných združení. Bol aktívnym členom cirkevného zboru SEAVC v Novom Sade, kde občas vykonával aj kantorskú službu.

Je nositeľom početných ocenení tak zo slovenských festivalov tamburášskej hudby či za dirigovanie zboru. Ukončil dielo, ktoré začal jeho otec Juraj Ferík st. a vydal zbierku slovenských ľudových piesní pod názvom Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine. Zbierka vyšla v roku 2004 a obsahuje takmer 800 slovenských ľudových piesní z rôznych slovenských osád. Od roku 2005 má aktívnu účasť na medzinárodných konferenciách muzikológov a hudobných odborníkov, ktoré usporadúva Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Pohreb bude v piatok 25. mája 2018 o 14.15 h v Novom Sade.

Česť jeho pamiatke!

 

 

Pozri aj: 
Juraj Ferík ml. (životopis)

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Na filmovom festivale Cinema City v Novom Sade budú premietať film Marka Cvejića Život Jána Lenharta.
Na Akadémii umenia v Novom Sade dnes prednášal PhDr. Andrej Maťášik, divadelný kritik a profesor Akadémie umenia v Banskej Bystrici.
Je tomu už 45 rokov ako v Pivnici členovia mládežníckeho Súboru piesní a tancov V pivnickom poli mali na javisku Družstevného domu prvé verejné vystúpenie.
S cieľom umožniť výtvarníkom amatérom prezentovať svoju tvorbu, Galéria Z. Medveďovej a Výtvarná komisia Výboru pre kultúru NRSNM 22. mája usporiadali prvé bienále samoukých výtvarných tvorcov.
V dňoch 21. – 23. mája prebiehal v Novom Sade 9. Edukačný kurz pre novinárov Žur-škola v organizácii Výboru pre informovanie NRSNM a NV Hlasu ľudu.
Žiacky orchester Zvončeky Základnej školy Jána Kollára zo Selenče pokračoval vo svojich úspešných vystúpeniach a súťaženiach.
Divadlo Teátro Neline z Budmeríc zo Slovenska hosťovalo 19. mája v Báčskom  Petrovci v Slovenskom vojvodinskom divadle, kde sa predstavilo s bábkovým divadelným predstavením pod menom Rytier Bajaja.
Slovensko kúpi dom Martina Jonáša v Kovačici, v ktorom jeden z najvýznamnejších insitných maliarov žil a pracoval, a zriadi v ňom múzeum.
17. ročník medzinárodného festivalu detských divadiel v Subotici prebieha v znamení slovenskej detskej divadelnej tvorby.
V tomto roku sa záujemci mohli kochať v bulharských, gréckych, chorvátskych, srbských, nemeckých, rumunských, slovenských, maďarských a rómskych tancoch.