IN MEMORIAM za Jánom Labáthom

3. apríla 2018
Dňa 2. apríla 2018 vo veku 91 rokov nás navždy opustil básnik, prozaik a prekladateľ Ján Labáth (1926 - 2018). Pohreb bude dnes 3. apríla 2018 o 14.00 h na petrovskom cintoríne.

Narodil sa 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci, kde ukončil gymnázium. Štúdiá elektrotechniky absolvoval na Univerzite v Belehrade a Ľubľane. Pôsobil ako básnik, prozaik, prekladateľ. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banja Luke, Novom Sade a v Beočine. V rokoch 1965 – 1966 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od roku 1990 žil na dôchodku v Novom Sade. 

Začiatky básnickej tvorby sú poznačené impresionistickým panteizmom: Slnečné hodiny(1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963). V druhom tvorivom období uverejil básnické zbierky: Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971),Váhy (1976), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Letokruhy (2006)a v roku 2015 mu vyšiel výber z poézie Zásvity v čase: prierez lyrikou. Jeho metódu básnických začiatkov Michal Harpáň nazval impresionistickým pansenzualizmom, ďalej Labáth pokračoval v smere vitalizmu, totiž opojenosti životom a jeho básnický prehovor sa postupne rozrastal až smeroval k čoraz väčšiemu skonfliktneniu a existencionalizmu, čo tvorí jeho druhé tvorivé obdobie. Tretie obdobie sa vyznačuje dezilúziou, nostalgiou, spomienkami. Od rurálnej poézie na začiatku jeho básnickej tvorby smeruje k urbanistickej.

Vydal zbierky poviedok: Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky(1982), poviedky v súbore Diaľka a iné prózy (2006), dve knihy misceláneí Zaviate šľapaje(1996) a Odkiaľ a kam? (2005). Je predstaviteľom - priekopníkom modernistických tendencii vo vojvodinskej próze, prúdu vedomia a príznačné sú aj prvky existencionalizmu. V nej je prítomná konfrontácia prítomného a minulého, striedanie časových rovín, zašifrovaný význam, mozaika, fragmenty a zvnútornenie deja. V roku 2009 vydal knihu misceláneí pod názvom Kto je to Goethe

Prekladal poéziu zo srbčiny, francúzštiny, ruštuny a angličtiny. Zostavil a spolu s Miroslavom Antićom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962). Vydal zbierku básnických prekladov Rozlúčka s vetrom (1981). Tri razy bol odmenený cenou Nového života, v rokoch 1962, 1982 a 1990. Za zbierkyJesenná krajina a Svätec s vypichnutými očami dostal v roku 1971 Októbrovú cenu Nového Sadu. V roku 2007 dostal Cenu za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov.  V roku 2017 Ján Labáth získal Cenu Ondreja Štefanka za literatúru.

Česť jeho pamiatke!

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Photoexpo Aradáč, Kultúrne centrum Rex a Ministerstvo kultury Republiky Srbsko organizovali verejnú diskúsiu o archíve foto klubu Mladosť z Aradáča, jedného z najstarších foto klubov vo Vojvodine.
V sobotu 30. januára 2010 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konal príležitostný program k prvému výročiu tejto ustanovizne kultúry.
V sobotu 30. januára 2010 v Novom Itebeji neďaleko Zrenjanina boli uskutočnené 29. Itebejské zimné stretnutia, na ktorých sa zúčastnila aj folklórna skupina z Bieleho Blata.
V miestnostiach  ÚKVS sa 29. januára 2010 uskutočnilo zasadnutie Výkonného  výboru Asociácie slovenských spolkov žien.
V utorok 26. januára 2010 na Novosadskom veľtrhu sa uskutočnil Slovenský večierok pod názvom Slovenská mágia v organizácii študentov Prírodo-matematickej fakulty Univerzity v Novom Sade.
KVSIK vyzýva organizácie, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby nominovali potenciálnych laureátov na Cenu Ondreja Štefanka.
Umelecká beseda slovenská v Súčasnej galérii umeleckej kolónie Ečka – Zreňanin bola zorganizovaná za pomoci Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku.
V nedeľu 10. januára v sieni Domu kultúry v Selenči odznel galakoncert Komorného zboru Zvony, novozaloženého orchestra Zvonivá cimbalovka a Detských folklórnych súborov.
Hoci bolo 1. januára, deň akosi vyhranený na oddych z oslavy zvítania dvoch rokov, priestory Galérie Babka boli až prímalé, aby mohli prijať všetkých tých, čo neoddolali prvej tohtoročnej výstave.
Spod tlače vyšiel nový Národný kalendár na obyčajný rok 2010, ktorý aj v tomto 89. ročníku našim domácnostiam ponúka množstvo zaujímavého čítania.