IN MEMORIAM za Jánom Labáthom

3. apríla 2018
Dňa 2. apríla 2018 vo veku 91 rokov nás navždy opustil básnik, prozaik a prekladateľ Ján Labáth (1926 - 2018). Pohreb bude dnes 3. apríla 2018 o 14.00 h na petrovskom cintoríne.

Narodil sa 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci, kde ukončil gymnázium. Štúdiá elektrotechniky absolvoval na Univerzite v Belehrade a Ľubľane. Pôsobil ako básnik, prozaik, prekladateľ. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banja Luke, Novom Sade a v Beočine. V rokoch 1965 – 1966 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od roku 1990 žil na dôchodku v Novom Sade. 

Začiatky básnickej tvorby sú poznačené impresionistickým panteizmom: Slnečné hodiny(1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963). V druhom tvorivom období uverejil básnické zbierky: Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971),Váhy (1976), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Letokruhy (2006)a v roku 2015 mu vyšiel výber z poézie Zásvity v čase: prierez lyrikou. Jeho metódu básnických začiatkov Michal Harpáň nazval impresionistickým pansenzualizmom, ďalej Labáth pokračoval v smere vitalizmu, totiž opojenosti životom a jeho básnický prehovor sa postupne rozrastal až smeroval k čoraz väčšiemu skonfliktneniu a existencionalizmu, čo tvorí jeho druhé tvorivé obdobie. Tretie obdobie sa vyznačuje dezilúziou, nostalgiou, spomienkami. Od rurálnej poézie na začiatku jeho básnickej tvorby smeruje k urbanistickej.

Vydal zbierky poviedok: Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky(1982), poviedky v súbore Diaľka a iné prózy (2006), dve knihy misceláneí Zaviate šľapaje(1996) a Odkiaľ a kam? (2005). Je predstaviteľom - priekopníkom modernistických tendencii vo vojvodinskej próze, prúdu vedomia a príznačné sú aj prvky existencionalizmu. V nej je prítomná konfrontácia prítomného a minulého, striedanie časových rovín, zašifrovaný význam, mozaika, fragmenty a zvnútornenie deja. V roku 2009 vydal knihu misceláneí pod názvom Kto je to Goethe

Prekladal poéziu zo srbčiny, francúzštiny, ruštuny a angličtiny. Zostavil a spolu s Miroslavom Antićom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962). Vydal zbierku básnických prekladov Rozlúčka s vetrom (1981). Tri razy bol odmenený cenou Nového života, v rokoch 1962, 1982 a 1990. Za zbierkyJesenná krajina a Svätec s vypichnutými očami dostal v roku 1971 Októbrovú cenu Nového Sadu. V roku 2007 dostal Cenu za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov.  V roku 2017 Ján Labáth získal Cenu Ondreja Štefanka za literatúru.

Česť jeho pamiatke!

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Riaditeľka Divadelného ústavu z Bratislavy predstavila v ÚKVS Štandardné a inovačné spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva na poli divadelníctva.
V stredu 7. apríla 2010 v Galérii výtvarného umenia v Novom Sade bola otvorená výstava pod názvom Off season - Divadelná architektúra na Slovensku autorky Oli Stefanović-Triaškovej.
Diela kovačických insitných maliarov po výstavách v Japonsku, Bruseli a New Yorku navštívili aj Washington.
V Pivnici sa skončil 16. festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA), ktorý prebiehal dva víkendy, počnúc 26. marcom a končiac 4. aprílom 2010.
V pondelok 06. apríla 2010 v Novom Sade odznel veľkonočný koncert Komorného zboru Agapé, ktorý bol zároveň aj prezentáciou ich prvého CD nosiča pod názvom Čuj aká prekrásna pieseň.
V pondelok 05. apríla 2010 vo Vojlovici členovia SKOS-u Detvan zorganizovali tradičnú vojlovickú veselicu, ktorou sa slávnostne začali oslavy spolku – 35 rokov od založenia.
Typické veľkonočné zvyky – oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajáčikov a kuriatok...
Počas veľkonočnej nedele si kresťania pripomínajú, že Ježiš Kristus, ktorý bol ukrižovaný a zomrel, na tretí deň vstal z mŕtvych a premohol smrť.
Najnovšie číslo Dolnozemského Slováka, časopisu slovenských komunít v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku, je venované predovšetkým jubileám dolnozemských slovenských škôl.
V nedeľu 28. marca 2010 o 20.00 h vo veľkej sieni Domu kultúry v Kovačici odznela premiéra divadelného predstavenia Rodinné príbehy autorky Biljany Srbljanovićovej v réžii Danky Hriešikovej.