IN MEMORIAM za Jánom Labáthom

3. apríla 2018
Dňa 2. apríla 2018 vo veku 91 rokov nás navždy opustil básnik, prozaik a prekladateľ Ján Labáth (1926 - 2018). Pohreb bude dnes 3. apríla 2018 o 14.00 h na petrovskom cintoríne.

Narodil sa 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci, kde ukončil gymnázium. Štúdiá elektrotechniky absolvoval na Univerzite v Belehrade a Ľubľane. Pôsobil ako básnik, prozaik, prekladateľ. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banja Luke, Novom Sade a v Beočine. V rokoch 1965 – 1966 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od roku 1990 žil na dôchodku v Novom Sade. 

Začiatky básnickej tvorby sú poznačené impresionistickým panteizmom: Slnečné hodiny(1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963). V druhom tvorivom období uverejil básnické zbierky: Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971),Váhy (1976), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Letokruhy (2006)a v roku 2015 mu vyšiel výber z poézie Zásvity v čase: prierez lyrikou. Jeho metódu básnických začiatkov Michal Harpáň nazval impresionistickým pansenzualizmom, ďalej Labáth pokračoval v smere vitalizmu, totiž opojenosti životom a jeho básnický prehovor sa postupne rozrastal až smeroval k čoraz väčšiemu skonfliktneniu a existencionalizmu, čo tvorí jeho druhé tvorivé obdobie. Tretie obdobie sa vyznačuje dezilúziou, nostalgiou, spomienkami. Od rurálnej poézie na začiatku jeho básnickej tvorby smeruje k urbanistickej.

Vydal zbierky poviedok: Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky(1982), poviedky v súbore Diaľka a iné prózy (2006), dve knihy misceláneí Zaviate šľapaje(1996) a Odkiaľ a kam? (2005). Je predstaviteľom - priekopníkom modernistických tendencii vo vojvodinskej próze, prúdu vedomia a príznačné sú aj prvky existencionalizmu. V nej je prítomná konfrontácia prítomného a minulého, striedanie časových rovín, zašifrovaný význam, mozaika, fragmenty a zvnútornenie deja. V roku 2009 vydal knihu misceláneí pod názvom Kto je to Goethe

Prekladal poéziu zo srbčiny, francúzštiny, ruštuny a angličtiny. Zostavil a spolu s Miroslavom Antićom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962). Vydal zbierku básnických prekladov Rozlúčka s vetrom (1981). Tri razy bol odmenený cenou Nového života, v rokoch 1962, 1982 a 1990. Za zbierkyJesenná krajina a Svätec s vypichnutými očami dostal v roku 1971 Októbrovú cenu Nového Sadu. V roku 2007 dostal Cenu za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov.  V roku 2017 Ján Labáth získal Cenu Ondreja Štefanka za literatúru.

Česť jeho pamiatke!

Komentáre

Post new comment

Obsah tohto políčka je súkromný a nebude dostupný verejnosti.
CAPTCHA
This question is for testing whether you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 10. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú staré fotografie znázorňujúce hudobný život vojvodinských Slovákov.
Z tlače vyšlo prvé dvojčíslo v roku 2020 prinášajúc viacero pútavých textov od autorov, ktorí dosiaľ neboli uverejňovaní v našom časopise a s ktorými sa naša čitateľská verejnosť po prvýkrát stretáva.
Dňa 31. marca 2020 vo veku nedožitých 59. rokov zomrela Anna Bagľašová, naša kultúrna dejateľka z Aradáča.
V piatok 27. 03. po dlhej a ťažkej chorobe zomrel náš popredný rozhlasový a televízny hlásateľ a novinár Ján Struhár. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v pondelok 30. 03. 2020 o 13:30 h v Novom Sade.
V Novom Sade sa od 3. do 9. marca 2020 uskutočnil tradičný Medzinárodný knižný veľtrh.
V galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove sa 2. februára uskutočnila vernisáž samostatnej výstavy Aleny Klátikovej.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov i tohto roku predstaví svoju najnovšiu knižnú produkciu na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal výzvu na KOORDINÁTOROV celomenšinových festivalov vojvodinských Slovákov v roku 2020.
Divadelný festival DIDA sa uskutoční od 27. 03 do 5. 04. 2020 v Pivnici.
Z tlače vyšlo dvojčíslo 11/12 časopisu Nový život.